
S narastajúcim podielom starších ľudí v populácii, je dôležité venovať pozornosť zabezpečeniu kvalitnej a dostupnej starostlivosti o seniorov. Rakúsky model sociálnej starostlivosti o seniorov si získava čoraz väčšiu pozornosť vďaka svojej komplexnosti a zameraniu na individuálne potreby. Tento článok sa zameriava na rakúsky denný stacionár ako jednu z foriem sociálnej starostlivosti o seniorov.
Staroba prináša so sebou rôzne výzvy, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu života seniorov. Či už ide o zdravotné problémy, osamelosť alebo zníženú schopnosť sebestačnosti, je dôležité, aby mali seniori prístup k adekvátnej pomoci a podpore. Rakúsky model sociálnej starostlivosti sa snaží reagovať na tieto potreby prostredníctvom širokej škály služieb a zariadení, medzi ktoré patria aj denné stacionáre.
Na prelome 19. a 20. storočia sa rakúska spoločnosť a rodina ako forma ľudského spolužitia kontinuálne zmenila. Vývojový trend od viacgeneračnej rodiny k malej alebo k rodine s jedným príslušníkom a rastúca profesionálna záťaž spôsobili, že rodina strácala schopnosť plniť svoju podpornú funkciu aj v oblasti starostlivosti o svojich najstarších členov. Táto skutočnosť zákonite viedla k reformám inštitúcií a starostlivosti o seniorov.
Rakúska sociálna politika sa ocitla v centre pozornosti, prudko stúpali štátne výdavky v sociálnom rezorte. Každá spolková krajina má vlastnú sociálnu legislatívu, ktorá reguluje poskytovanie pomoci. Starostlivosť je orientovaná na individuálne potreby seniorov, na zachovanie ich súkromia, na zachovanie a zlepšovanie kvality života obyvateľov zariadenia v čo najvyššej možnej miere.
V Rakúsku existuje rozsiahla sieť inštitúcií a zariadení pre seniorov, ktoré poskytujú rôzne formy starostlivosti, od ambulantnej geriatrickej starostlivosti v domácom prostredí až po pobytové zariadenia. Dôležitou súčasťou tohto systému sú aj denné stacionáre.
Prečítajte si tiež: Agentúra pre rakúsky invalidný dôchodok
Denný stacionár pre seniorov je ambulantná forma sociálnej služby určená pre seniorov, ktorí sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby. Poskytuje sa v ňom sociálna služba pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek a sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby ak ich stupeň odkázanosti je najmenej III podľa prílohy č. 3 a sú odkázané na sociálnu službu v dennom stacionári len na určitý čas počas dňa v zmysle Zákona č. 448/2008 o sociálnych službách.
Denné stacionáre sú určené pre seniorov, ktorí potrebujú pomoc a podporu počas dňa, ale zároveň chcú zostať v domácom prostredí a žiť so svojimi rodinami. Tieto zariadenia ponúkajú širokú škálu služieb, ktoré sú zamerané na uspokojovanie individuálnych potrieb seniorov a podporu ich aktívneho života.
Denné stacionáre poskytujú rôzne služby, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám seniorov. Medzi najčastejšie patria:
Cieľom denného stacionára je:
Denný stacionár pre seniorov sa nachádza aj na Plickovej ulici č. 18 v Bratislave. Poskytuje sociálnu službu v pracovných dňoch v čase od 07:00 hod. do 17:00 hod.
Prečítajte si tiež: Práca a život v rakúskych domovoch dôchodcov
Okrem denných stacionárov existujú v Rakúsku aj ďalšie formy starostlivosti o seniorov, ktoré sú zamerané na rôzne potreby a stupne odkázanosti. Medzi najvýznamnejšie patria:
História profesionálnej sociálnej práce v Rakúsku sa začala založením prvej inštitúcie pre vzdelávanie sociálnych pracovníkov vo Viedni a v Salzburgu. Položila teoretické základy sociálnej práce a vzdelávania v odbore. Sociálna práca ako veda sa vyvíjala v úzkom prepojení s pedagogikou a psychológiou, keďže tieto vedné disciplíny majú v Rakúsku dlhoročnú tradíciu.
Významnou sociálnou pracovníčkou v dejinách rakúskej sociálnej práce bola Rosa Dworschak (1896 - 1990). Ako absolventka odborných kurzov ľudovej starostlivosti bola od r. 1916 činná v oblasti výchovného poradenstva pre rodinu. Zaoberala sa prevenciou zlyhávania výchovy a jej modernizáciou.
Sociálna práca v Rakúsku zaznamenala nebývalý rozmach po skončení 1. svetovej vojny, a to hlavne v oblastiach bytovej politiky a starostlivosti o deti a mládež. Vznikali programy na ochranu detí a mladých, vzdelávacie programy a poradenstvo pre rodinu.
Viedenský sociálnopolitický model a jeho rozvoj ukončil násilne v r. 1934 austrofašizmus. Rakúsko bolo násilne začlenené do nemeckej ríše a veľa odborníkov a vedcov bolo nútených emigrovať hlavne do USA alebo celkom ukončiť vedeckú činnosť. Jednou z mnohých bola Ilse von Arlt (1876 - 1960), ktorá patrí k priekopníkom sociálnej práce nielen v Rakúsku, ale vo väčšine nemecky hovoriacich krajín. Vo svojich prácach sa zaoberala otázkami chudoby, nezamestnanosti a vývojom sociálnej práce ako vedeckej profesie. Je autorkou prvej rakúskej učebnice sociálnej práce. V r.1912 založila vo Viedni Fürsorgerinschule, organizovala ľudové kurzy pomoci.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre rakúsky prídavok na manželku
V rakúskych médiách je sociálna práca v súčasnosti prezentovaná ako „job storočia“ alebo „job budúcnosti“, a to z viacerých dôvodov.
V 60. rokoch minulého storočia sa v Rakúsku objavili výrazné snahy o humanizáciu a zlepšenie úrovne ošetrovateľstva, a to hlavne v oblasti psychiatrickej a gerontopsychiatrickej starostlivosti. Profesor Erwin Böhm (1940) zdôrazňuje význam schopnosti osoby o seba sa postarať, uspokojovať svoje potreby podľa naučených a opakovaných mechanizmov a zvládať záťažové situácie, ktoré musí personál poznať z biografie klienta. Vyzdvihoval aj význam kultúry a prostredia na správanie jedinca v zdraví aj chorobe. Svoje myšlienky spracoval a podložil empirickým výskumom v r. 1983 vypracoval ošetrovateľský model re/aktivizačnej starostlivosti. V r. 1998 vydal publikáciu Psychobiografický ošetrovateľský model podľa E. Böhma, kde sú opísané vývojové štádiá, základné princípy a štruktúry modelu. Zmysluplná starostlivosť o seniora je podložená prioritne oživením psychiky a potom zameraním na somatickú problematiku. „V celej Európe sa nachádza 35 certifikovaných ošetrovateľských domov, kde poskytujú starostlivosť podľa psychobiografického modelu prof.
V r. 2050 podľa prognóz demografov budú viac ako tretinu populácie Rakúska tvoriť ľudia nad 60 rokov. To znamená nové smerovanie ponuky sociálnych služieb, tvorbu nových foriem sociálnej pomoci, posun veku odchodu do dôchodku, zmeny na trhu práce. Niektorí autori už začínajú hovoriť o prejavujúcom sa kulte staroby, ktorý má v budúcnosti nahradiť súčasný kult mladosti.
V Rakúsku nie je zvláštnosťou, keď 75- až 80-ročný senior pracuje, vedie svoju firmu alebo hospodárstvo. Významná je skupina ľudí v dôchodkovom veku, ktorí žijú aktívne, venujú sa svojim záujmom, nájdu si nového životného partnera, hľadajú aktívne formy odpočinku.