Rata sa do daňového priznania aj práceneschopnosť u živnostníka?

Živnosť - resp. samostatná zárobková činnosť ako taká - je zaujímavým a dnes moderným spôsobom zarábania príjmov (či dokonca optimalizácie daní). Tento článok sa zameriava na to, ako práceneschopnosť (PN) ovplyvňuje daňové priznanie živnostníka a aké sú možnosti pre dosiahnutie čo najvyššej PN.

Živnostník a daňové priznanie

Živnostník si daň zníži vďaka výhodným paušálnym výdavkom, nejakú dobu nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne, väčšinou nemusí viesť účtovníctvo a vyprodukuje menej agendy ako štandardný zamestnanec. O niečo zaujímavejšia je aj kombinácia zamestnanec a živnosť popri zamestnaní. Musí podávať daňové priznanie k dani z príjmov typ B, v ktorom sumarizujú všetky svoje príjmy - t. j. aj príjem z podnikania a rovnako aj príjem zo zamestnania. Výhodou mať živnosť „popri zamestnaní“ sú možné úľavy na zdravotných odvodoch a tak trochu aj fakt, že živnostník si svoje príjmy môže optimalizovať sám a nevidí mu do nich zamestnávateľ.

Povinnosti živnostníka voči poisťovniam

Po uzavretí roka mu zdravotná poisťovňa ešte raz prepočíta jeho príjmy, vypočíta celkové ročné odvody a prípadne vyrubí aj rozdiel medzi už zaplatenými preddavkami a touto celkovou sumou. Celkové ročné odvody však nemôžu klesnúť pod zákonné minimum - a tým je pre rok 2024 suma 1173,60 EUR. Povinnosť platiť sociálne odvody závisí od výšky príjmov - ak jeho podnikateľské aktívne príjmy za rok 2023 presiahli hranicu 7 824 EUR, začína platiť odvody od júla/októbra 2024, inak nie. Takto sa príjem testuje každý rok a ak ho podlezie, odvody do Sociálnej poisťovne neplatí. V opačnom prípade mu Sociálna poisťovňa odvody vypočíta podľa posledného uzavretého daňového priznania (resp. základu dane). Môže si základ dane znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manželku (manžela) či dôchodkové sporenie - nezdaniteľné časti však majú svoje obmedzenia: od určitého základu dane sa postupne znižujú, nezdaniteľná časť na manželku je závislá aj od mesiacoch, počas ktorých sa manželka stará o dieťa resp.

Práceneschopnosť (PN) živnostníka

Sociálne poistenie pracujúcim zabezpečuje okrem iného aj pokrytie časti zárobkov v čase, kedy nemôžu chodiť do práce. Ide napríklad o obdobie, kedy sú chorí alebo mali úraz. Vtedy môžu zo Sociálnej poisťovne čerpať nemocenskú dávku. Akonáhle niekto platí sociálne odvody, má na dávku nárok okamžite. Ide tak o zamestnancov, živnostníkov, dobrovoľne poistených, ale aj ľudí, ktorí stratili prácu - vtedy platí ochranná lehota sedem dní alebo až osem mesiacov, ak ide o tehotnú ženu.

Rozdiely medzi zamestnancom a živnostníkom pri PN

Pri čerpaní dávky počas péenky však existujú zásadné rozdiely napríklad medzi zamestnancom a živnostníkom. Kým prvý menovaný nemôže v období poberania dávky pracovať, pri živnosti sa dosahovanie zárobkov nesleduje. To v praxi znamená, že ak má živnostník prácu, ktorú môže vykonávať aj z domu, alebo podniká a počas péenky nie je potrebná jeho prítomnosť napríklad v prevádzke predaja tovaru či služieb, môže zarábať aj popri dávke. Voči Sociálnej poisťovni však nemôže mať dlh.

Prečítajte si tiež: Príjem a jeho vplyv na daňové a odvodové povinnosti

Ako funguje PN u živnostníka?

Živnostníci na Slovensku začínajú povinne platiť sociálne odvody až po podaní svojho prvého daňového priznania. Zhruba 80 percent z nich potom platí minimálne odvody. Zvyšok podnikateľov platí odvody zo svojho individuálneho vymeriavacieho základu. Ten vypočíta Sociálna poisťovňa zo zárobkov, ktoré priznajú v daňovom priznaní. Aj samotná dávka počas péenky sa potom počíta buď z minimálneho vymeriavacieho základu, alebo individuálneho vymeriavacieho základu. Od januára tohto roka sa vymeriavací základ, z ktorého živnostník platí sociálne odvody, môže pohybovať od minimálnej úrovne 715 eur mesačne, až po najvyššiu sumu 15 730 eur. Na dávku počítanú v tomto roku sa však bude brať do úvahy vymeriavací základ živnostníka z vlaňajška. Pri minimálnych odvodoch je to suma na úrovni 652 eur. Pri výpočte sa totiž vždy posudzuje vymeriavací základ z predchádzajúceho roka. Okrem toho platí, že aj pri vyššom vymeriavacom základe platí na dávku počas péenky maximálny strop. Za 30 dní poberania dávky sa vypláca maximálne 1 466,80 eura mesačne a v prípade péenky počas 31-dňového mesiaca je najvyššia dávka 1 518,50 eura.

Výpočet dávky

Dávka sa počíta percentom z vymeriavacieho základu. Za prvé tri dni patrí živnostníkovi 25 percent, za zvyšné až 55 percent. Každý, kto vlani platil len minimálne sociálne odvody, dostane počas péenky v tomto roku za 31-dňový mesiac sumu zhruba 346 eur a za mesiac, ktorý má 30 dní, zase sumu približne na úrovni 334 eur. Zároveň platí, že keď je živnostník na péenke, je oslobodený od platenia odvodov - stáva sa totiž dočasne poistencom štátu. Musí však dodržiavať liečebný režim, čo pri bežnej chrípke znamená zdržiavať sa len na jednej adrese a chodiť len na kontroly ku lekárovi či do lekárne. Ak má podnikateľ prácu, ktorú môže robiť z domu, Sociálna poisťovňa neposudzuje, či počas péenky zarába. To v praxi znamená, že ak živnostník mesačne cez faktúry zarobí napríklad 1 500 eur, bez péenky mu po zaplatení odvodov zostáva niečo málo cez 1 155 eur. Keby musel 31 dní zostať na péenke a jeho mesačný zárobok zostane rovnaký, s nemocenskou dávkou a odpustenými odvodmi mu na účte zostane zhruba 1 846 eur.

Elektronická PN (ePN)

Nárok na poberanie dávky počas práceneschopnosti (PN) majú aj živnostníci, ktorí platia sociálne odvody. PN živnostníka tiež po novom môže vybaviť lekár. Namiesto päťdielneho tlačiva tak ľudia už v niektorých prípadoch nepotrebujú v podstate žiadne. Ešte vlani v auguste Sociálna poisťovňa tvrdila, že od lekárov prijíma už takmer 22 percent vypísaných práceneschopností v elektronickej forme. Prvý rok sa oprávnení lekári do systému elektronickej práceneschopnosti zapájajú dobrovoľne, od júna tohto roka to bude povinné. Ide o všeobecných lekárov pre dospelých, gynekológov, pediatrov a lekárov ústavnej starostlivosti. Keď lekár uzná, že živnostník je práceneschopný, môže začať poberať nemocenskú dávku. Ide o druh dávky zo sociálneho poistenia, ktorá sa vypláca pre chorobu, úraz alebo karanténne opatrenie. Dávka sa vypláca maximálne 52 týždňov od vzniku PN živnostníka. Po uplynutí tejto doby už nemá nárok na dávku.

Pre živnostníkov, ktorých lekár vystavuje už len ePN to v praxi znamená, že o nemocenskú dávku v Sociálnej poisťovni už nemusia osobitne žiadať. Po novom len navštívia lekára, ktorý informáciu o ich péenke elektronicky odošle do Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), odkiaľ sa potrebné údaje dostanú do Sociálnej poisťovne. Zároveň už nie je potrebné v poisťovni podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom bude automaticky považované za žiadosť o dávku. Informácie o ePN si môže živnostník aj skontrolovať. Platí to pre tých, ktorí majú aktivovaný prístup do elektronického účtu poistenca v e-Službách. Tam si môžu okrem péenky skontrolovať aj informácie o stave vybavovania dávky. V systéme si budú môcť priamo nahlásiť zmenu pobytu počas práceneschopnosti či upraviť spôsob výplaty na iný bankový účet. Rovnako budú môcť vziať späť žiadosť o dávku, ak si ju neželajú vyplácať.

Starý postup pri PN

Tí, ktorých lekár sa do systému zatiaľ nezapojil, musia do júna žiadať o dávku po starom. PN tiež potvrdzuje lekár, ktorý to musí urobiť na oficiálnom tlačive. Nárok na dávku si potom každý môže uplatniť v Sociálnej poisťovni podľa svojho bydliska. Potvrdenie o PN sa skladá z piatich dielov. Živnostníka bude zaujímať len prvý, druhý a posledný diel potvrdenia. Prvý si berie so sebou a bude sa ním preukazovať v prípade kontroly. Druhý diel je žiadosťou o dávku a posledným dielom sa ukončuje PN živnostníka. Počas trvania péenky poisťovňa kontroluje aj takzvané dodržiavanie liečebného režimu. Ak zistí pochybenia, poistenec môže o dávku prísť. Vlani napríklad vykonala 64 059 kontrol a zistila 635 porušení liečebného režimu. V dôsledku toho bola zastavená výplata nemocenskej odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN. Celkový hmotný postih na nemocenskej dávke predstavoval 99 226 eur.

Prečítajte si tiež: Výpočet dôchodku: Úloha stredoškolského a vysokoškolského štúdia

Podmienky nároku na dávku

Nárok na samotnú dávku má len živnostník, ktorý platí odvody do Sociálnej poisťovne. V prvom roku podnikania sa totiž sociálne poistenie neplatí. Respektíve sa neplatí až do prvého daňového priznania živnostníka. PN živnostníka sa určuje z vymeriavacieho základu, z ktorého platí poistné. Pri péenke sa výška dávky počíta podľa toho, ako dlho je niekto chorý. Za prvé tri dni ľudia dostanú 25 percent denného vymeriavacieho základu. Od štvrtého dňa už majú nárok na 55 percent. Zjednodušene si môže svoj denný vymeriavací základ každý vypočítať tak, že svoj vymeriavací základ vynásobí číslom 12 a výsledok vydelí číslom 365. Keďže väčšina samostatne zárobkovo činných ľudí na Slovensku platí len minimálne odvody, aj PN živnostníka sa bude počítať len z minimálneho vymeriavacieho základu. Ten je v tomto roku na úrovni 605,50 eura. Za 30 dní tak môže živnostník v tomto roku dostať zhruba 310 eur. Výška nemocenskej má aj svoju maximálnu hranicu. Ak je niekto od januára tohto roka na péenke, maximálna výška jeho nemocenského na deň bude od štvrtého dňa 43,80 eura. Za prvé tri dni dostane najviac 19,91 eura na deň. Ak bude niekto chorý 30 dní, dostane maximálne 1 242,33 eura. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto dostal na PN pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Živnostníkom a dobrovoľne poisteným vypláca nemocenskú od prvého dňa poisťovňa.

Kedy je živnostník povinný platiť odvody počas PN?

Živnostník neplatí žiadne odvody do Sociálnej ani zdravotnej poisťovne za kalendárny mesiac, kedy nebol uznaný za dočasne PN, t. j. 14.3.2024. Povinné sociálne odvody nepretržite od 1.7.2014 a jeho ošetrujúci lekár mu vystavil elektronickú PN do 25.3.2024. Ak PN trvá nepretržite od roku 2014, tzn. predchádzajúci roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky - t. rozhodujúceho obdobia (1.1.2023 do 31.12.2023, t. j. 365 dní).

Možnosti pre dosiahnutie čo najvyššej PN

Vzhľadom na situáciu, ktorú ste opísali, je dôležité zvážiť niekoľko možností, ako dosiahnuť čo najvyššiu PN pre vášho manžela:

1. Zamestnať sa v jednej firme:

   • Minimálny plat a doplácanie odvodov: Táto možnosť by mohla byť komplikovaná. Sociálna poisťovňa vypočítava dávky z reálneho vymeriavacieho základu. Doplácanie odvodov bez reálneho príjmu by nemuselo viesť k zvýšeniu dávky.
   • Plat, ktorý zabezpečí najvyššiu PN: Toto je teoreticky najlepšia možnosť, ale vyžaduje si nájsť zamestnávateľa, ktorý je ochotný zamestnať vášho manžela s platom, ktorý zodpovedá jeho potrebám. Je dôležité zohľadniť maximálny vymeriavací základ.

2. Ostať ako živnostník:

   Prečítajte si tiež: Podmienky pre minimálny dôchodok

   • Platiť si najvyššie odvody: Ak váš manžel platí odvody zo svojho individuálneho vymeriavacieho základu, výška dávky sa potom počíta z tohto základu. Od januára 2024 sa vymeriavací základ, z ktorého živnostník platí sociálne odvody, môže pohybovať od minimálnej úrovne 715 eur mesačne, až po najvyššiu sumu 15 730 eur. Na dávku počítanú v tomto roku sa však bude brať do úvahy vymeriavací základ živnostníka z vlaňajška. Dôležité je zistiť, aký vymeriavací základ bude Sociálna poisťovňa brať do úvahy.

Daňové výdavky živnostníka

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia sa aj napriek tomu, že nie je zapísaný do Obchodného registra, môže rozhodnúť účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si živnostník zvolí, je povinný dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia. Živnostník však môže zmeniť spôsob uplatnenia daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (t. j. k 1.1. príslušného kalendárneho roka).

Daňovým výdavkom živnostníka môže byť iba taký výdavok, ktorý je vynaložený daňovníkom a preukázaný riadnym účtovným dokladom, je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. Ak sa jedná o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, potom sa do daňových výdavkov daňovníka zahrňujú výdavky na tento majetok iba v pomernej časti, a to nielen výdavky na obstaranie majetku, ale aj na jeho technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie.

Za rok 2023 vám prišli v roku 2024 vypočítané dodatočné odvody zo zdravotného poistenia zo živnosti, ktoré ste neplatili počas roku 2023. Zaplatili ste ich v roku 2024. Nedoplatok z Ročného zúčtovania zdravotného poistenia uhradený v roku 2024 zahrniete do daňových výdavkov, medzi ostatné zaplatené odvody. Na poslednej strane Daňového priznania v riadku 13 uvediete tento nedoplatok spolu s odvodmi do zdravotnej poisťovne a v riadku 14 uvediete platené odvody do zdravotnej poisťovne bez nedoplatku z Ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Odvody do Sociálnej poisťovne v roku 2025 (za 12/2024) neuvediete do Daňového priznania za rok 2024, tie budú v daňových výdavkoch až v roku 2025. Potvrdenie podľa § 26a zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie sa prikladá do príloh k daňovému priznaniu.

tags: #rata #sa #do #danoveho #priznania #aj