
Článok sa zaoberá problematikou uplatňovania nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty (DPH) a podmienkami, ktoré musia byť splnené, aby bol tento nárok uznaný za oprávnený. Analyzuje konkrétny prípad sporu medzi daňovým subjektom a správcom dane, pričom sa zameriava na posúdenie dôkazného bremena, hodnotenie dôkazov a dodržiavanie princípov daňového konania.
Právo na odpočítanie DPH je základným princípom systému DPH, ktorý zabezpečuje neutralitu tejto dane pre podnikateľov. Platitelia DPH majú právo odpočítať si daň zaplatenú na vstupe (napr. pri nákupe tovarov a služieb) od dane, ktorú sú povinní odviesť štátu z ich vlastných zdaniteľných obchodov. Toto právo však nie je absolútne a je viazané na splnenie určitých podmienok stanovených zákonom.
Daňová kontrola u žalobcu začala 24.09.2019 na základe oznámenia zo dňa 21.08.2019. Kontrola bola prerušená od 09.04.2020 do 30.09.2020 v zmysle zákona č. 67/2020 Z. z. Ukončená bola dňa 15.02.2021, kedy bol žalobcovi doručený protokol. Dňa 13.09.2021 bola spísaná zápisnica. Predmetom sporu boli okrem iného faktúry od spoločnosti MUNICON s.r.o. a FC-TRADE SPOL s r.o. (predtým ABDIN, s.r.o.).
Správca dane rozhodnutím zo dňa 23.09.2021 neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH z plnení fakturovaných spoločnosťou MUNICON s.r.o. a FC-TRADE SPOL s r.o., pretože podľa jeho názoru neboli splnené podmienky podľa § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Správca dane spochybnil reálnosť plnení a vykonávanie ekonomickej činnosti spoločnosťami MUNICON s.r.o. a FC-TRADE SPOL s r.o. vo vzťahu k žalobcovi v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach.
Žalobca nesúhlasil s rozhodnutím správcu dane a podal odvolanie. Namietal, že správca dane postupoval selektívne pri hodnotení dôkazov, neprihliadal na všetky dôkazy predložené žalobcom a nezaoberal sa všetkými spornými skutočnosťami. Žalobca zdôraznil, že preukázateľne zaplatil za tovary a služby, a preto dochádza k narušeniu základného princípu DPH - princípu neutrality. Poukazoval na to, že splnil formálne aj materiálne podmienky pre vznik nároku na odpočet DPH.
Prečítajte si tiež: Náhrada príjmu počas PN: daňové aspekty
Žalovaný (správca dane) uviedol, že pre účely ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom, ale je potrebné jednoznačne preukázať prijatie zdaniteľného plnenia od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Zdôraznil, že skutočný stav má mať prednosť pred stavom formálno-právnym.
Žalovaný poukázal na to, že ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte, ktorý si uplatňuje nárok na odpočet DPH. Správca dane však podľa jeho tvrdenia nevyhodnocoval iba dôkazy predložené daňovým subjektom, ale vykonal k tomuto účelu rozsiahle dokazovanie.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH má platiteľ právo odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojich zdaniteľných obchodov. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré mu dodal.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) platiteľ môže odpočítať daň, ak má faktúru od platiteľa, ktorý mu dodal tovar alebo službu.
Žalovaný sa v rozhodnutí odvolával na dve rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré zdôrazňujú, že preukázanie reálnosti dodania tovaru, resp. poskytnutia služby je skutočnosť preukazujúca nárok na odpočítanie dane. Žalobca však namietal, že žalovaný nevyhodnotil tieto rozhodnutia v kontexte danej veci a že ich nie je možné aplikovať na jeho prípad.
Prečítajte si tiež: Náhrada Poistného Plnenia
Žalobca poukázal na zásadu in dubio pro mitius, ktorá hovorí, že v prípade pochybností sa má rozhodnúť v prospech daňového subjektu. Zdôraznil, že daňové zákony daňovým subjektom výslovne umožňujú konať všetko, čo nie je zakázané, a že je potrebné rešpektovať ich základné práva a slobody.
Prečítajte si tiež: Všetko o nájomných zmluvách