Zdaňovanie poistného plnenia z náhrady príjmu počas PN

Ponuka zamestnaneckých benefitov je kľúčová pre prilákanie špičkových talentov a udržanie si súčasných zamestnancov. Zaujímavé a praktické benefity dokážu odlíšiť spoločnosť od konkurencie na trhu práce a urobiť ju atraktívnejšou pre potenciálnych zamestnancov. Prispievajú tiež k spokojnosti a angažovanosti zamestnancov. Keď sa zamestnanci cítia oceňovaní a podporovaní, ich spokojnosť s prácou sa zvyšuje, čo vedie k väčšej angažovanosti a produktivite. Angažovaní zamestnanci sú zvyčajne lojálnejší a je menej pravdepodobné, že si budú hľadať zamestnanie inde.

Úvod do problematiky PN a náhrady príjmu

Pracovná neschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iných zdravotných komplikácií. V takýchto prípadoch má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré sú čiastočne hradené zamestnávateľom a čiastočne Sociálnou poisťovňou. Tento článok podrobne rozoberá nárok zamestnanca na náhradu príjmu počas PN, povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca, ako aj zdaňovanie a účtovanie týchto dávok.

Vznik a trvanie pracovnej neschopnosti

Práceneschopnosť vzniká z dôvodu choroby, choroby z povolania, úrazu, pracovného úrazu, iného všeobecného ochorenia alebo z dôvodu karanténneho opatrenia. Dĺžku trvania práceneschopnosti stanovuje ošetrujúci lekár podľa zdravotného stavu pacienta. Ošetrujúcim lekárom môže byť všeobecný lekár alebo lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, alebo lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti.

V závislosti od trvania pracovnej neschopnosti, má zamestnanec nárok na:

• náhradu príjmu od zamestnávateľa (prvých desať dní PN),
• nemocenské hradené Sociálnou poisťovňou (od jedenásteho dňa PN).

Náhrada príjmu od zamestnávateľa počas PN

Počas trvania práceneschopnosti je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni, a to od prvého dňa PN do skončenia PN, najdlhšie však do desiateho dňa PN (započítavajú sa aj sviatky a víkend). Ak bol zamestnanec ošetrený po odpracovaní pracovnej zmeny, PN sa začína nasledujúci kalendárny deň.

Prečítajte si tiež: Podmienky zdaňovania DDS

• od prvého dňa PN do tretieho dňa PN je náhrada príjmu vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu zamestnanca,
• od štvrtého dňa PN do desiateho dňa PN je náhrada príjmu vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu.

V prípade, ak zamestnávateľ poskytne benefit v podobe 100 % náhrady príjmu v čase trvania práceneschopnosti, je suma prevyšujúca limit pre oslobodenie od dane zdaniteľným príjmom zamestnanca. Tento limit je od prvého dňa práceneschopnosti do tretieho dňa vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu zamestnanca. Od štvrtého do desiateho dňa je vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu.

Ak je zamestnanec dočasne práceneschopný z dôvodu stavu, ktorý si privodil použitím alkoholu alebo iných návykových látok, patrí mu nárok na náhradu mzdy vo výške polovice náhrady príjmu, na ktorú by mu inak vznikol nárok.

Náhrada príjmu pri dočasnej PN sa vypláca zamestnancovi vo výplatných termínoch určených na výplatu mzdy, odmeny, platu, najneskôr však do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, za ktorých si zamestnanec náhradu príjmu pri PN uplatnil.

Uplatnenie nároku na náhradu práceneschopnosti

Zamestnanec si nárok na náhradu práceneschopnosti uplatní tak, že zamestnávateľovi predloží Potvrdenie o dočasnej PN (tlačivo nie je voľno k dispozícii), ktoré musí obsahovať informáciu, o akú dávku žiada (nemocenské alebo úrazový príplatok), spôsob poukazovania a podpis zamestnanca. Potvrdenie vystaví zamestnancovi ošetrujúci lekár. Toto potvrdenie obsahuje päť častí, pričom:

• na začiatku vyplní, podpíše zamestnanec a odovzdá zamestnávateľovi časť IIa - zamestnanec si takto uplatňuje nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa vzniká od prvého dňa PN do desiateho dňa PN,
• pri ukončení PN vyplní, podpíš zamestnanec a odovzdá zamestnávateľovi časť IV - ide o hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej PN.
• na začiatku vyplní, podpíše zamestnanec a odovzdá zamestnávateľovi časť II - zamestnanec si takto uplatňuje nárok na nemocenskú dávku, nárok na nemocenskú dávku vzniká od jedenásteho dňa PN a uhrádza ho Sociálna poisťovňa (dovtedy je vyplácaná zamestnancovi náhrada mzdy, ktorú platí zamestnávateľ),

Kedy zamestnanec nemá nárok na náhrady príjmu?

Nárok na náhrady príjmu nemá zamestnanec, ak:

Prečítajte si tiež: Prehľad výsluhových dôchodkov na Slovensku

• počas trvania PN má nárok na nemocenské, materské alebo rodičovský príspevok,
• sa stal dočasne PN z dôvodu úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
• porušil liečebný režim určený lekárom,
• sa počas dočasnej PN nezdržiava na mieste určenom lekárom.

Denný vymeriavací základ na účely výpočtu náhrady príjmu pri dočasnej práceneschopnosti

Výška poskytnutej náhrady pri dočasnej práceneschopnosti sa určuje z denného vymeriavacieho základu (prípadne pravdepodobného vymeriavacieho základu).

A = súčet vymeriavacích základov, z ktorých zamestnanec v kalendárom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN platil poistné na nemocenské poistenie (rozhodujúce obdobie),

B = počet kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia.

Znamená to, že ak pracovná neschopnposť vznikla v roku 2015, pre výpočet náhrady príjmu bude rozhodujúce obdobie rok 2014.

Ak povinné nemocenské poistenie začalo v priebehu roku 2014 alebo 2015 a zamestnanec je v priebehu roku 2015 dočasne PN (a nemocenské poistenie sa platilo aspoň 90 dní pred dňom vzniku nároku na náhradu príjmu), rozhodujúce obdobie na účely výpočtu denného vymeriavacieho základu sa posudzuje:

Prečítajte si tiež: Fond opráv a zdaňovanie

• ako obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom PN vznikla.

Pri posudzovaní denného vymeriavacieho základu vznikajú v praxi aj iné situácie okrem vyššie uvedených, napríklad nemocenské poistenie sa platilo menej ako 90 dní. V každom prípade je potrebné postupovať v súlade so zákonom č. 462/2003 o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol, pričom je stanovená jeho maximálna hodnota. Pre rok 2015 je to suma 40,6356 €.

Práceneschopnosť zamestnanca a povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni

Poskytnúť zamestnancovi náhradu príjmu pri dočasnej PN, má zamestnávateľ len prvých desať dní PN. Od jedenásteho dňa zaniká nárok zamestnanca na náhradu príjmu a vzniká nárok na nemocenské, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa. Nemocenské sa poskytuje najdlhšie do uplynutia 52. Výška nároku na nemocenské je 55 % z denného vymeriavacieho základu.

Práceneschopnosť a oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni

V prípade, ak je zamestnanec na PN kratšie ako jedenásť dní, t.j. jeden až desať dní, nevzniká zamestnávateľovi povinnosť túto skutočnosť oznámiť Sociálnej poisťovni. Ak PN trvá dlhšie ako desať dní, postúpi zamestnávateľ Sociálnej poisťovne II. diel potvrdenia - Žiadosť o nemocenské alebo úrazový príplatok. Potvrdenie zašle zamestnávateľ Sociálnej poisťovni do troch dní po desiatom dni trvania PN.

Na individuálne vyžiadanie Sociálnej poisťovne, zašle zamestnávateľ aj Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku, tlačivo je dostupné na stránke Sociálnej poisťovne.

Zamestnanec sa môže so zamestnávateľom dohodnúť na tom, že zamestnávateľ zašle Sociálnej poisťovni Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti (zodpovednosť za predloženie zostáva na zamestnancovi). Tlačivo sa vypisuje v tom prípade, ak PN prechádza z jedného mesiaca do druhého, napr. začala v auguste a pokračuje aj v septembri a zároveň trvá dlhšie ako desať dní. Vystavuje ho pre zamestnanca ošetrujúci lekár.

Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vystaví ošetrujúci lekár Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti (ide o IV. časť Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti). Originál tlačiva postúpi zamestnávateľ Sociálnej poisťovni najneskôr do troch dní po skončení PN, ak trvala viac ako desať dní. Zamestnávateľ si ponechá kópiu tlačiva. Je potrebné, aby bolo zamestnancom podpísané.

Poznámka: ostatné časti zasiela Sociálnej poisťovni ošetrujúci lekár.

Práceneschopnosť a oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni

Ak je zamestnanec PN, je zamestnávateľ povinný oznámiť túto skutočnosť zdravotnej poisťovni do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom PN vznikla. Oznamovacia povinnosť vzniká aj po skončení PN, a to do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom PN skončila. Tlačivo nájdete na internetovej stránke príslušnej poisťovne („Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“). Kód, ktorý zamestnávateľ v tlačive použije je „1O“, ktorý hovorí o tom, že zamestnanec je dočasne PN (v tlačive uvedie rodné číslo zamestnanca, jeho priezvisko, meno, kód 1O Z pri začiatku PN a pri ukončení 1O K, platnosť zmeny a dátum).

Práva a povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu, ktorý určil lekár. Porušenie liečebného režime sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny.

Zdaňovanie peňažných a nepeňažných benefitov

Vo všeobecnosti benefity rozdeľujeme na peňažné a nepeňažné. Pre zamestnanca môžu predstavovať zdaniteľný príjem alebo príjem, ktorý zdaneniu nepodlieha. To, či je takýto príjem vyplatený zamestnancovi zdaniteľný alebo nie, nie je závislé od toho, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie.

Príjmy, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi a ktoré podľa § 5 ods. 1 - 4 Zákona o dani z príjmov patria do príjmov zo závislej činnosti, predstavujú pre zamestnanca zdaniteľný príjem.

Za zdaniteľný príjem sa nepovažujú:

• príjmy vymedzené v § 5 ods. 5 Zákona o dani z príjmov, ktoré nie sú predmetom dane,
• príjmy vymedzené v § 5 ods. 7 Zákona o dani z príjmov, ktoré sú od dane oslobodené.

Prémie, odmeny a rôzne finančné príspevky

Medzi najznámejšie peňažné benefity zaraďujeme zamestnanecké prémie a odmeny. Zamestnávateľ môže svojim zamestnancom poskytnúť ročné, štvrťročné alebo mesačné odmeny, odmeny za odpracované roky, odmenu pri dosiahnutí životného jubilea alebo napríklad prémie pri dosiahnutí určitého stanoveného obratu.

Takéto vyplatené odmeny sú predmetom dane, zdaňujú sa preddavkovo a zamestnávateľ z nich tiež odvádza poistné.

Zamestnávatelia tiež častokrát poskytujú rôzne finančné príspevky, a to napríklad pri narodení dieťaťa, príspevok na podporu bývania, príspevok na dopravu alebo finančný príspevok k svadbe. Takýto príspevok je pre zamestnanca zdaniteľný príjem a podlieha všetkým odvodom.

Ceny a výhry

Peňažné aj nepeňažné výhry predstavujú z pohľadu zamestnanca príjem zo závislej činnosti. Rovnako sa za takýto príjem považuje cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) a vyživovanými deťmi zamestnanca. Do základu dane a vymeriavacieho základu pre účely zdravotného a sociálneho poistenia však vstupuje iba príjem prevyšujúci hodnotu 350 eur.

Doplnkové dôchodkové sporenie, tzv. tretí pilier

Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť prispievať svojim zamestnancom na dôchodkové sporenie. V praxi sa stretávame s rôznymi formami poskytnutia tohto benefitu. Jeho výška môže byť daná ako určité % z hrubej mzdy zamestnanca alebo fixne. Prípadne sa benefit poskytuje iba zamestnancom, ktorý vo firme odpracujú určitý počet rokov.

U zamestnávateľa sa takýto príspevok považuje za daňový výdavok, ktorý si môže uplatniť najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy zamestnanca. Zamestnávateľ z týchto príspevkov neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne, ale iba odvody na zdravotné poistenie.

Pre zamestnanca tento benefit predstavuje zdaniteľný príjem. Ak ste účastníkom na doplnkovom dôchodkovom sporení od roku 2014 a neskôr, výšku zaplatených príspevkov si môžete v daňovom priznaní odpočítať od základu dane, a to až do výšky 180 eur ročne.

Stravné lístky nad rámec zákona

Zamestnávateľa je zo zákona povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom pracujúcim na plný úväzok. Môže na to využiť vlastné stravovacie zariadenie alebo zariadenie iného zamestnávateľa, prípadne využiť stravovacie služby inej právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má na to oprávnenie. V praxi je bežnou formou zabezpečenia tejto povinnosti poskytovanie stravných lístkov, no zamestnanci si môžu vybrať aj príspevok na stravovanie v peňažnej forme. Minimálna hodnota stravného lístka 5,85 eur, pričom zamestnávateľ prispieva minimálne 55 % z tejto hodnoty. Znamená to, že zamestnávateľ prispieva sumou 3,22 € a zamestnanec sumou 2,63 eura, ktorú mu zamestnávateľ zrazí z mesačnej mzdy. Stravné je na Slovensku oslobodené od zdravotného a sociálneho poistenia a dane z príjmov.

Maximálny príspevok je vo výške 55 % a odvíja sa zo sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Zákona o cestovných náhradách, čo predstavuje sumu maximálne 4,29 eura, t. j. 55 % zo sumy 7,80 eura.

Zamestnávatelia častokrát prispievajú nad stanovený rámec 55 % hodnoty. Takýto benefit je u zamestnanca príjmom oslobodeným od dane. Avšak, suma príspevku presahujúca 3,22 eur pre zamestnávateľa predstavuje nedaňový náklad.

Nad rámec príspevkov môže zamestnávateľ využiť aj sociálny fond. „Ak zamestnávateľ prispeje zo sociálneho fondu tvoreného v zákonom stanovej výške, je táto suma považovaná za daňový náklad,“ vysvetľuje Jana Borgulová, daňová poradkyňa spoločnosti Accace.

Poskytnutie motorového vozidla

Poskytnutie motorového vozidla aj na súkromné účely je nepeňažný benefit, pre zamestnanca však predstavuje zdaniteľný príjem, z ktorého platí odvody a daň.

Nepeňažný príjem je v hodnote 1 % zo vstupnej ceny automobilu, za ktorú sa považuje ocenenie automobilu pre účely daňového odpisovania vrátane technického zhodnotenia vrátane DPH. Takýto príjem sa zdaňuje najviac 8 po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania.

Darčekové a nákupné poukážky

Ďalším obľúbeným benefitom je poskytovanie rôznych nákupných a darčekových poukážok zamestnancom. Tieto sú určené na nákup darčekov, služieb spojených s kultúrou či relaxom, cestovaním, vzdelávaním alebo športovými aktivitami.

Darčekové poukážky predstavujú pre zamestnanca nepeňažný zdaniteľný príjem a zároveň sú súčasťou vymeriavacích základov na platenie poistného.

Ako ďalej uvádza poradkyňa v oblastí daní a účtovníctva Ing. Zuzana Uríková pre daňové centrum.sk: “Bez ohľadu na hodnotu darčekových poukážok, pokiaľ zamestnávateľ poskytuje zamestnancom darčekové poukážky ako benefit a má takýto benefit uvedený v internej smernici, pre zamestnávateľa je to daňový výdavok a pre zamestnanca zdaniteľný príjem”.

Vzdelávanie zamestnancov

Investovanie do ľudí vedie k rastu ich hodnoty pre firmu. Z hľadiska kariérneho rozvoja zamestnancov a zvyšovania ich kvalifikačnej a vzdelanostnej úrovne zamestnávatelia poskytujú rôzne školenia, vzdelávacie a jazykové kurzy. Tieto môžu zamestnanci navštevovať aj počas pracovnej doby.

Vzdelávanie sa na úrovni zamestnanca považuje za príjem oslobodený od dane. Náklady na vzdelávanie pre zamestnávateľa predstavujú daňový náklad, ak doškoľovanie zamestnanca súvisí s predmetom činnosťou zamestnávateľa a s pracovným zaradením zamestnanca.

Regenerácia pracovnej sily a sick days

Zaujímavým benefitom, zabezpečujúcim tzv. work-life balance je flexibilný pracovný čas, dovolenka navyše alebo možnosť pracovať z domu. Rozšírený hlavne v medzinárodných spoločnostiach je tzv. sick day - alebo deň na zotavenie pri chorobe, kedy zamestnávateľ nevyžaduje potvrdenie od lekára. Za takýto deň zamestnanec dostane náhradu mzdy, ktorá podlieha dani zo závislej činnosti a rovnako aj odvodom.

Mzdové účtovníctvo a prechod na euro

Oblasť mzdového účtovníctva vyžaduje znalosť množstva predpisov predovšetkým v oblasti odmeňovania za prácu, poskytovania plnení v súvislosti so zamestnaním, povinných odvodov na zdravotné a sociálne poistenie, zdaňovania príjmov a v neposlednom rade aj účtovania miezd. Ide o oblasť, v ktorej pomerne často dochádza k novelizáciám zákonov, zmenám postupov výpočtov a používaných veličín a koeficientov.

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Poskytovanie minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.

Systém zdravotného poistenia upravuje zákon č. 580/2004 Z. z. Sadzba poistného na verejné zdravotné poistenie pre jednotlivých platiteľov poistného je stanovená percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu. Minimálnym vymeriavacím základom zamestnanca je minimálna mzda platná k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa poistné platí. Maximálnym vymeriavacím základom zamestnanca je trojnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu.

Rozsah sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok. Sadzby poistného na sociálne poistenie sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu.

tags: #zdanenie #poistného #plnenia #z #náhrady #príjmu