
Regionálny príspevok, určený na podporu najmenej rozvinutých okresov na Slovensku, sa stal predmetom kritiky zo strany Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ). Kontroly z roku 2020 odhalili nedostatky v procese prideľovania a využívania týchto prostriedkov, čo vyvoláva otázky o ich skutočnom prínose pre znevýhodnené regióny. Tento článok sa zameriava na analýzu podmienok regionálneho príspevku v okrese Lučenec a na základe zistení NKÚ hodnotí jeho efektivitu a dopad na zamestnanosť a rozvoj regiónu.
V roku 2015 bol prijatý zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov (NRO) s cieľom zmierniť negatívne dôsledky vysokej nezamestnanosti, nedostatku investícií a odchodu mladých ľudí za prácou. Medzi 20 okresov s viac ako 13 % mierou evidovanej nezamestnanosti patrí aj okres Lučenec. Vláda SR ponúkla týmto okresom možnosť zvýhodneného čerpania eurofondov, výhodnejšie podmienky pre investičné stimuly a možnosť čerpať regionálny príspevok.
Regionálny príspevok, zastrešovaný Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), mal byť jedným z kľúčových nástrojov na podporu rozvoja týchto regiónov.
NKÚ podrobil proces poskytovania regionálneho finančného príspevku okresom kontrole a zistil závažné nedostatky. Podľa NKÚ systém podpory chudobných regiónov je byrokratický a proces tvorby a schvaľovania projektov nie je transparentný, práve naopak, je byrokratický a zdĺhavý. V procesoch boli identifikované riziká spojené s nedodržiavaním princípov transparentnosti. Zložité a často aj zdĺhavé rozhodovanie okresných úradov až po vládu sa nakoniec negatívne premietlo do skutočnosti, že potenciálni prijímatelia dokázali využiť len necelých 62 z alokovaných 74 miliónov eur.
Kontrolóri NKÚ sa zamerali na proces poskytovania regionálneho finančného príspevku okresom, ktorý zastrešuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI, predtým úrad podpredsedu vlády pre investície). Na základe výsledkov kontroly je zrejmé, že nástroje štátu na podporu týchto regiónov nie sú dostatočne efektívne a účinné.
Prečítajte si tiež: Kritika regionálneho príspevku
Medzi hlavné výhrady NKÚ patrili:
NKÚ uvádza konkrétne príklady projektov, ktoré považuje za neúčelné a nehospodárne použitie štátnych financií. Medzi ne patrí financovanie chýbajúcej infraštruktúry, riešenie dlhodobo zanedbaných investičných aktivít miestnej samosprávy, nákup traktora, rozšírenie čističky odpadových vôd či výmena zastaranej výrobnej technológie v súkromnej spoločnosti. Hoci tieto aktivity môžu byť z pohľadu menej rozvinutých regiónov legitímne, NKÚ ich nepovažuje za efektívny spôsob podpory zamestnanosti.
Projekty, v ktorých sa realizátori zaviazali vytvoriť pracovné miesta, boli podporené v objeme 34 mil. eur a mali vytvoriť 1700 pracovných miest. V priemere tak bolo jedno nové pracovné miesto podporené sumou 20 tisíc eur. Otázkou zostáva, či táto investícia priniesla očakávaný efekt a či sú tieto pracovné miesta udržateľné.
NKÚ porovnal vývoj v okresoch podporených vládou so situáciou v susediacich okresoch. Na základe získaných dát konštatuje, že nepodporené okresy napredovali rýchlejšie, tie menej rozvinuté so sebou nepotiahli a aj bez pomoci štátu zaznamenali hospodársky rast, zvýšila sa v nich kvalita života. Toto zistenie naznačuje, že súčasný systém podpory NRO nie je dostatočne efektívny a možno dokonca bráni prirodzenému rozvoju regiónov.
NKÚ adresoval MIRRI niekoľko odporúčaní, ktoré majú zlepšiť efektivitu a transparentnosť prideľovania regionálnych príspevkov:
Prečítajte si tiež: Diplomové práce zamerané na regionálny rozvoj
Výsledky kontroly zaslal predseda K. Mitrík na prerokovanie poslancom parlamentného výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorým zároveň odporúča, aby zaviazali MIRRI spracovať komplexnú analýzu uvedeného zákona. Na základe jej záverov a aj zistení národných kontrolórov by tak malo dôjsť k potenciálnej zmene platného zákona.
Prečítajte si tiež: VÚC a rozvoj regiónov
tags: #regionálny #príspevok #okres #Lučenec #podmienky