Zahraničný Subjekt, Zmluva a Jazyk: Komplexný Sprievodca pre Podnikanie a Zamestnávanie

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o problematike zahraničných subjektov, zmlúv a jazyka v kontexte slovenského právneho a daňového prostredia. Zameriava sa na rôzne aspekty, od cezhraničného poskytovania služieb a zamestnávania, cez registráciu DPH, až po zdaňovanie príjmov zo zahraničia. Cieľom je poskytnúť praktické informácie a usmernenia pre podnikateľov, zamestnancov a SZČO, ktorí pôsobia v medzinárodnom prostredí.

Prenosný Dokument A1 (PD A1) a Vysielanie Pracovníkov

Ako Požiadať o PD A1?

Ak ste zamestnanec alebo SZČO vyslaný do iného členského štátu EÚ, EHP, Švajčiarska alebo Spojeného kráľovstva, alebo ak vykonávate činnosť súčasne v dvoch alebo viacerých týchto štátoch, je potrebné požiadať o prenosný dokument A1 (PD A1). Tento dokument potvrdzuje, že podliehate sociálnemu zabezpečeniu v krajine, ktorá ho vydala.

Upozornenie pre zamestnávateľov: Sociálna poisťovňa vydáva PD A1 len pre konkrétnu osobu, nie pre celú skupinu zamestnancov.

Žiadosť o PD A1 podávajte elektronicky. Zamestnávateľ dostane do e-schránky potvrdenie o doručení žiadosti.

Podmienky pre vyslanie: Zamestnávateľ aj zamestnanec (alebo SZČO) musia spĺňať podmienky pre vyslanie podľa platnej legislatívy.

Prečítajte si tiež: Sprievodca odpočtom zahraničného dôchodku

Lehoty na vystavenie PD A1:

• SZČO: Ak sú splnené všetky podmienky, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vystaví PD A1 najneskôr do 45 dní odo dňa doručenia žiadosti.
• Zamestnanec/Štátny Zamestnanec: Ak sú splnené všetky podmienky, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vystaví PD A1 najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti.

Súbežný Výkon Činnosti v Dvoch Alebo Viacerých Štátoch

Ak osoba zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch EÚ, EHP, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, je potrebné určiť uplatniteľnú legislatívu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. Žiadosť sa podáva v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne ktorá ju zaeviduje, skontroluje a v prípade, ak je neúplná, doplní potrebné údaje (v spolupráci so zamestnancom). K žiadosti je potrebné priložiť relevantné doklady (resp. na základe posúdenia žiadosti v lehote najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti ústrediu a zašle ho zamestnancovi na adresu uvedenú v žiadosti.

Ak SZČO zvyčajne vykonáva činnosť v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch EÚ, EHP, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, je potrebné určiť uplatniteľnú legislatívu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. Žiadosť sa podáva v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá ju zaeviduje, skontroluje a v prípade, ak je neúplná ju doplní (v spolupráci so SZČO). K žiadosti je potrebné priložiť relevantné doklady (resp. na základe posúdenia žiadosti v lehote najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti ústrediu a zašle ho SZČO na adresu uvedenú v žiadosti.

Ak osoba zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako SZČO v odlišných členských štátoch EÚ, EHP, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, je potrebné určiť uplatniteľnú legislatívu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. Žiadosť sa podáva v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá ju zaeviduje, skontroluje a v prípade, ak je neúplná ju doplní (v spolupráci so zamestnancom/SZČO). K žiadosti je potrebné priložiť relevantné doklady (resp. na základe posúdenia žiadosti v lehote najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti ústrediu a zašle ho zamestnancovi/SZČO na adresu uvedenú v žiadosti.

Ak osoba zvyčajne vykonáva činnosť ako štátny zamestnanec a činnosť ako zamestnanec a/alebo SZČO v odlišných členských štátoch EÚ, EHP, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, je potrebné určiť uplatniteľnú legislatívu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. Žiadosť sa podáva v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá ju zaeviduje, skontroluje a v prípade, ak je neúplná ju doplní (v spolupráci so štátnym zamestnancom/zamestnancom/SZČO). K žiadosti je potrebné priložiť relevantné doklady (resp. na základe posúdenia žiadosti v lehote najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti ústrediu a zašle ho štátnemu zamestnancovi/zamestnancovi/SZČO na adresu uvedenú v žiadosti.

Oznámenie o Zmene

Podať Oznámenie osoby zvyčajne zamestnanej/samostatne zárobkovo činnej na území dvoch alebo viacerých členských štátov o zmene, ktorá nastala v situácii podľa článku 13 nariadenia (ES) č. službu môžete využiť po kliknutí na odkaz a vyplnení formuláru tu: Oznámenie osoby zvyčajne zamestnanej/samostatne zárobkovo činnej na území dvoch alebo viacerých členských štátov o zmene, ktorá nastala v situácii podľa článku 13 nariadenia (ES) č. Oznámenie vyplníte a odošlete na adresu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre zamestnancov v Nórsku

V prípade, že je osoba v SR zamestnaná alebo samostatne zárobkovo činná, pričom podlieha legislatíve SR a z tohto dôvodu chce byť vyňatá zo systému sociálneho zabezpečenia iného členského štátu (napr. zo systému sociálneho zabezpečenia štátu bydliska), pričom účasť v systéme sociálneho zabezpečenia iného členského štátu EÚ, EHP, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska nevznikla, resp.

DPH a Zahraničné Osoby

Kto je Zahraničná Osoba pre Účely DPH?

Zahraničná osoba je v zákone o DPH definovaná ako zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava.

Ak má zahraničná osoba v tuzemsku prevádzkareň, pre účely určenia osoby povinnej platiť daň podľa § 69 sa považuje za zahraničnú osobu aj v prípade, že má v tuzemsku prevádzkareň ale táto prevádzkareň sa nezúčastňuje na dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku.

Kedy Vzniká Povinnosť Registrácie pre DPH?

Zahraničná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava, a to do piatich pracovných dní odo dňa, kedy sa stala platiteľom podľa § 5 ods. 1, 2 alebo 4 zákona o DPH. Zahraničná osoba je povinná, ak dôjde ku skutočnosti uvedenej v § 5 ods. 4 zákona o DPH, podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava do piatich pracovných dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť.

Prípady, kedy vzniká povinnosť registrácie:

• Prípady ustanovené v § 5 ods.
• dodaním tovaru alebo služby, ktoré je predmetom dane podľa § 2, okrem dodania tovaru alebo služieb uvedených v § 5 ods.
• nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré je predmetom dane podľa § 2, ak nejde o malý podnik zahraničnej osoby, ktorý uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2, a ak nejde o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré sa považuje za zdanené podľa § 45 ods.

Ako Podať Žiadosť o Registráciu pre DPH?

Žiadosť o registráciu pre daň zahraničná osoba podá elektronicky. Ak má zahraničná osoba splnomocneného zástupcu, potom k žiadosti prikladá dokument preukazujúci plnú moc. Odporúčame k žiadosti priložiť aj potvrdenie o vykonávaní ekonomickej činnosti (napr. výpis z obchodného registra).

Prečítajte si tiež: Zahraničný príspevok - detaily

Dokumenty k registrácii môže žiadateľ doručiť:

• vo forme príloh k žiadosti o registráciu,
• prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb,
• ich predloží k nahliadnutiu priamo na daňovom úrade.

Zastúpenie: Zahraničná osoba sa pri registrácii na DPH môže nechať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí v zmysle § 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Plnomocenstvo nemusí byť overené notárom. Ak rozsah plnomocenstva nie je vymedzený, považuje sa plnomocenstvo za všeobecné. Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. V prípade, ak zástupcom zahraničného daňového subjektu (zahraničnej osoby) je daňový poradca alebo advokát, tento má v zmysle ustanovenia § 14 zákona o správe daní povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami za daňový subjekt, ktorý zastupuje pri správe daní.

Proces Registrácie

Daňový úrad Bratislava preverí skutkový stav a porovná ho s údajmi v žiadosti o registráciu pre daň a v dokladoch, a ak sú tieto údaje pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa, pridelí mu identifikačné číslo pre daň a vydá rozhodnutie o registrácii pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a daných dokladov. Ak platiteľ má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 7 zákona o DPH alebo na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods.

Zmeny v Registrácii

• Zmena podľa § 6a ods. Zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná podľa § 5 zákona o DPH a ktorá prestane spĺňať status zahraničnej osoby, sa považuje za platiteľa registrovaného podľa § 4 zákona o DPH odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby a naďalej vykonáva činnosť, ktorá je predmetom dane v tuzemsku. Zdaniteľná osoba je povinná oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že prestala spĺňať status zahraničnej osoby do desiatich dní odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby.
• Zmena podľa § 6a ods. Ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na registráciu podľa § 5 zákona o DPH ale je registrovaná podľa § 4 zákona o DPH, považuje sa za platiteľa registrovaného podľa § 5 zákona o DPH odo dňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Zmena registrácie z § 4 zákona o DPH na § 5 zákona o DPH pripadá do úvahy vtedy, ak existuje dôvod na registráciu podľa § 5 zákona o DPH, t. j.
• Vykonanie zmeny podľa § 6a ods.

Oznamovacia Povinnosť Bankových Účtov

Platiteľ dane je povinný oznámiť finančnému riaditeľstvu cez prihlásenie sa do osobnej internetovej zóny prostredníctvom formulára na to určeného čísla všetkých bankových účtov, ktoré bude používať na podnikanie. Inak povedané, platiteľ dane je povinný oznámiť všetky bankové účty, ktoré bude používať na príjem a odosielanie platieb za dodanie tovarov a služieb, ktoré sú predmetom dane podľa § 2 zákona o DPH. V prípade, že platiteľ dane používa na účely podnikania účet, ktorý mu nepatrí, tzn. patrí inej osobe, môže FR SR oznámiť aj takýto účet. V takom prípade oznámi aj meno a priezvisko alebo obchodné meno alebo názov osoby, ktorej tento účet patrí. Zákonom sa zároveň zavádza spoločná a nerozdielna zodpovednosť vlastníka účtu s platiteľom dane, ktorý tento bankový účet oznámi ako vlastný, za platbu dane, ktorú dodávateľ neuhradil, ak platba za dodanie tovarov alebo služieb bola zaplatená na tento „cudzí“ účet. Platiteľ dane prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods.

Sankcie: Pokiaľ platiteľ dane uvedie v oznámení nesprávne, nepravdivé alebo neúplné údaje, daňový úrad mu v zmysle § 6 ods. 8 zákona o DPH uloží pokutu do výšky 10 000 eur, pričom daňový úrad prihliadne na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu. Ak platiteľ dane oznamovaciu povinnosť nesplní, správca dane mu uloží pokutu za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) zákona č. 563/2009 Z. z.

Vznik Daňovej Povinnosti

Zahraničnej osobe, ktorá dodáva tovary a služby s miestom dodania v tuzemsku, pri ktorých je povinná platiť daň v zmysle § 69 ods. 2 až 12 zákona o DPH, vzniká daňová povinnosť nasledovne:

• pri dodaní tovaru dňom jeho dodania (práva nakladania s tovarom ako vlastník) - § 19 ods.
• pri dodaní služby dňom dodania služby (ukončenia služby) - § 19 ods.
• pri opakovanom alebo čiastkovom dodaní tovaru alebo služby najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje - § 19 ods.
• pri prijatí platby vopred dňom jej prijatia - § 19 ods.
• pri dodaní tovaru na základe komisionárskej zmluvy vzniká komitentovi daňová povinnosť v ten istý deň, keď vzniká daňová povinnosť komisionárovi - 19 ods.
• pri obstaraní služby podľa § 9 ods. 4 zákona o DPH vrátane obstarania opakovane alebo čiastkovo dodávaných služieb sa služba obstaraná osobou, ktorá koná vo svojom mene, považuje za dodanú dňom vyhotovenia faktúry, ktorou obstarávateľ požaduje úhradu za službu, a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; deň dodania služby podľa vyššie uvedeného sa neurčí, ak sa obstará služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, pri ktorej je povinný platiť daň obstarávateľ služby - § 19 ods.
• pri prevode autorských práv nositeľovi autorských práv dňom prijatia platby od organizácie kolektívnej správy autorských práv, ak táto organizácia vyberá vo svojom mene pre nositeľa autorských práv odmeny a náhrady odmien za poskytnutie práva na použitie diela - § 19 ods.
• pri dodaní tovaru prostredníctvom predajných automatov, prípadne iných obdobných prístrojov uvádzaných do chodu mincami, bankovkami, známkami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze vzniká daňová povinnosť dňom, keď sa vyberú peniaze alebo známky z prístroja alebo iným spôsobom sa zistí výška obratu - § 19 ods.
• pri dodaní tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 zákona o DPH (§ 19 ods. 15. deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písm.
• pri dodaní tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do miesta určenia na území tretieho štátu (§ 47 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Za deň dodania sa považuje deň výstupu tovaru z územia EÚ, ktorý je potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení alebo v zjednodušenom colnom vyhlásení - § 19 ods.

Odpočítanie Dane

Zahraničná osoba registrovaná pre daň podľa § 5 zákona o DPH, ktorá spĺňa podmienky na vrátenie dane podľa § 55a alebo § 56 zákona o DPH, nemôže podľa § 49 ods. 5 zákona o DPH uplatniť právo na odpočítanie dane.

Platiteľ dane má právo na odpočítanie dane:

• odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods.
• odpočítania dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním tovarov a služieb uvedených v § 68 ods.
• ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň príjemca podľa § 48c ods. 5 zákona o DPH a § 69 ods. a zároveň prijaté dodávky tovarov a služieb použije na účely jeho podnikania, t. j. použije ich na dodávanie tovarov a služieb, ktoré nie sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42 zákona o DPH a súčasne nákup tovarov a služieb vie preukázať faktúrou vyhotovenú platiteľom dane, ktorá spĺňa povinné náležitosti uvedené v § 74 ods.

Platiteľ môže uplatniť odpočítanie dane z nakúpených tovarov a služieb najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa § 51 ods. 1 písm. a), c) alebo d) zákona o DPH.

Vrátenie DPH Zahraničným Osobám

Žiadosť o vrátenie dane podáva zahraničná osoba z iného členského štátu elektronicky prostredníctvom elektronického portálu svojho členského štátu (t. j. členského štátu, v ktorom má zahraničná osoba sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava).

Nárok na vrátenie dane má žiadateľ, ak:

• vo svojom členskom štáte uskutočňuje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane.
• nárok na vrátenie má aj žiadateľ, ktorý je identifikovaný pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68c zákona o DPH v tuzemsku alebo osobitnej úpravy podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68b alebo § 68c zákona o DPH, a to z nakúpených tovarov a služieb, ktoré súvisia s dodaním tovarov a služieb uvedených v § 68 ods. 1 písm. b) a c) zákona o DPH; splnenie podmienky podľa § 55a ods. 2 písm.
• ak daň nie je odpočítateľná v SR podľa § 49 zákona o DPH. Podľa § 49 ods. 7 zákona o DPH nie je možné odpočítať daň pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy a pri prechodných položkách podľa § 22 ods.
• ak bola uplatnená daň pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 ods.

Obdobie a suma vrátenia dane:

Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie najviac jedného kalendárneho roka a žiadaná suma dane musí byť najmenej 50 eur. Žiadosť o vrátenie dane sa môže podať aj za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace a žiadaná suma dane musí byť najmenej 400 eur. Vrátenie dane sa môže vzťahovať na obdobie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak toto obdobie predstavuje zvyšok kalendárneho roka a žiadaná suma musí byť najmenej 50 eur (§ 55c ods.

Žiadateľ môže za presne to isté obdobie vrátenia dane podať len jednu žiadosť o vrátenie dane. Žiadosť môže byť podaná za obdobie najviac jedného kalendárneho roka, ale aj za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok - minimálne však tri kalendárne mesiace (resp. menej ako tri kalendárne mesiace, ak ide o zvyšok kalendárneho roka) a obdobia sa môžu prekrývať. V prípade, ak dôvodom na podanie viacerých žiadostí o vrátenie dane za to isté obdobie vrátenia dane je skutočnosť, že objem elektronicky predkladaných kópií dokladov k žiadosti o …

Cezhraničné Poskytovanie Služieb v EÚ (Príklad Rakúska)

Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii oprávňuje slovenské firmy a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) poskytovať svoje služby v každom členskom štáte EÚ vrátane Rakúska. Cezhraničné poskytovanie služieb sa však nevzťahuje na situácie, kedy zahraničný podnikateľský subjekt systematicky a ťažiskovo hľadá možnosti poskytovania služieb a výkon činnosti v Rakúsku.

Najdôležitejším právnym predpisom regulujúcim cezhraničné poskytovanie služieb v Rakúsku je Zákon na boj proti mzdovému a sociálnemu dumpingu. Tento zákon vychádza z pravidla, že zamestnanci vyslaní na výkon služby do Rakúska musia po celú dobu dostávať od slovenského zamestnávateľa minimálnu mzdu podľa rakúskych zákonov resp.

Vysielanie a Prepožičiavanie Pracovnej Sily

Pri vyslaní pracovnej sily rozlišuje rakúskeho právo medzi vyslaním a prepožičaním pracovnej sily. Rakúsky obchodný partner využíva zamestnancov slovenskej firmy na vlastné podnikové účely, zákazky alebo projekty. Cezhraničné poskytovanie pracovnej sily sa riadi osobitnými pravidlami.

Problematika Vysielania Živnostníkov

Problematickou je oblasť vysielania živnostníkov, tzv. K častým postihom slovenských firiem rakúskymi úradmi za porušenie právnych predpisov patrí oblasť angažovania SZČO (predovšetkým v stavebníctve). Živnostníci pracujú pre slovenskú firmu na základe zmluvy o dielo a nie sú v zamestnaneckom pomere. Pri vyslaní do Rakúska nie sú preto nahlasovaní na Finančnú políciu prostredníctvom formulárov ZKO-3 a výška ich odmeny je závislá od individuálnej dohody a nie od výšky minimálnej mzdy podľa rakúskych právnych predpisov.

Podľa európskeho práva je hosťujúca členská krajina oprávnená rozhodnúť o klasifikácii zamestnanca a SZČO. Rakúske pracovné právo vychádza z toho, že pracovník je iba „zdanlivo samostatne zárobkovo činný“, ak vykonáva prácu, ktorá je porovnateľná s prácou zamestnanca. Rakúske úrady posudzujú obchodné vzťahy podľa ich skutočnej ekonomickej podstaty a náplne a nie podľa vonkajšieho prejavu (napr. názvu zmluvy). Rozhodujúci je spôsob výkonu činnosti resp.

Prístup do Elektronickej Schránky pre Zahraničných Štatutárov

Ak je štatutárny zástupca právnickej osoby zahraničná osoba, táto nemá možnosť pristupovať do elektronickej schránky prostredníctvom občianskeho preukazu s čipom, keďže jeho vydanie je viazané na občianstvo Slovenskej republiky. Žiadosť o udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou právnickej osoby sa zasiela listinne s úradne osvedčeným podpisom majiteľa elektronickej schránky právnickej osoby na adresu: Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby, Tower 115, Pribinova 25, 811 09 Bratislava.

Alternatívne možnosti prístupu:

• Zahraničný štatutár, ktorý sa prihlasuje do svojej e-schránky fyzickej osoby prostredníctvom eIDAS node a zároveň nemá prístup do e-schránky právnickej osoby, ktorej je štatutárom, môže zaslať žiadosť s úradne osvedčeným podpisom na udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie s e-schránkou svojej spoločnosti.
• Zahraničný štatutár môže splnomocniť na prístup a disponovanie s e-schránkou svojej spoločnosti aj fyzickú osobu, ktorá nie je slovenským občanom a disponuje prostriedkom elektronickej identifikácie vydaným v inom členskom štáte Európskej únie (napríklad eID - občianskym preukazom s čipom).
• Osoba, ktorej má byť udelené oprávnenie, sa prihlási na portáli slovensko.sk a po prihlásení do e-schránky (ako fyzickej osoby) si skopíruje svoj jedinečný identifikátor používaný pre účely prihlásenia. Tento identifikátor sa obvykle odlišuje od identifikátora vo fyzickom svete. Skopírovaný identifikátor následne poskytne štatutárovi resp. inej osobe oprávnenej plným prístupom do e-schránky spoločnosti, ktorá ju následne oprávni na prístup a disponovanie s e-schránkou spoločnosti. Tento identifikátor je potrebné uviesť v žiadosti o udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie s e-schránkou v poli určenom pre rodné číslo resp. b) v prostredí eIDAS uzla počas prihlasovania v položke "Jedinečný identifikátor", kde je potrebné skopírovať príslušnú časť zobrazeného identifikátora.

Ďalšie Dôležité Informácie

• Vydanie dokladu o pobyte pre cudzincov upravuje zákon č. 404/2011 Z. z.o pobyte cudzincov. Súčasťou dokladu je na požiadanie aj elektronický čip, ktorý vydáva príslušný policajný útvar SR. Držiteľom pobytových kariet zriaďujeme elektronickú schránku automaticky.
• Je potrebné, aby mal zahraničný štatutár uvedené rodné číslo v Registri právnických osôb a aj v Registri fyzických osôb. V prípade, že v Registri právnických osôb má zahraničný štatutár uvedený iba dátum narodenia prístup do elektronickej schránky PO nebude technicky umožnený.
• Alternatívny autentifikátor má formu karty s elektronickým čipom a so šesťmiestnym bezpečnostným osobným kódom (BOK). Žiadateľom môže byť fyzická osoba, ktorá nie je držiteľom úradného autentifikátora, t. j.
• Žiadosť obsahuje meno a priezvisko žiadateľa, jeho dátum narodenia, štátnu príslušnosť, štát a adresu miesta pobytu, BOK (ktorý si žiadateľ ľubovoľne zvolí), obchodné meno a adresu sídla právnickej osoby zapísanej v Obchodnom registri SR a podpis žiadateľa.
• písomnou žiadosťou v slovenskom jazyku spolu s dokladom o narodení; ak ide o inojazyčný doklad pripojí úradný preklad do slovenského jazyka, v žiadosti je potrebné uviesť dôvod a potrebné údaje (meno, rodné číslo, priezvisko, dátum narodenia, miesto narodenia, pohlavie, štátna príslušnosť).
• Žiadosť o poskytnutie oznámenia o pobyte, osvedčenia o rodnom čísle a pridelenie rodného čísla je možné poslať na adresu: Ministerstvo vnútra SR Oddelenie správy registrov Register rodných čísel Nám, Ľ. V prípade úradného osvedčovania podpisu žiadateľa mimo územia Slovenskej republiky musí byť žiadosť doplnená o superlegalizáciu. Ak ide o štát, ktorý pristúpil k Dohovoru č. 213/2002 Z. z. o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín, postačí apostila.
• Uvádzame, že Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby má (aj na účely zabezpečenia prístupov do elektronických schránok) v zmysle §16 ods. 1 zákona č.
• Na základe vyššie uvedeného odporúčame preveriť, aké údaje boli uvedené v návrhu na zápis do obchodného registra a priložených listinách. V prípade, ak boli údaje v návrhu na zápis do obchodného registra a priložených listinách uvedené chybne (v rozpore s údajmi zapísanými v Registri fyzických osôb), bude potrebné tieto údaje v ORSR upraviť - zosúladiť, prostredníctvom návrhu na zmenu zapísaných údajov.

Práca pre Zahraničný Subjekt: Daňové a Odvodové Povinnosti

#

tags: #zahranicny #subjekt #zmluva #jazyk