Aktívna a pasívna rehabilitácia: Rozdiely, metódy a aplikácie

Rehabilitácia je proces, ktorý má za cieľ obnoviť alebo zlepšiť funkčné schopnosti jednotlivca po chorobe, zranení alebo operácii. Existujú dva hlavné typy rehabilitácie: aktívna a pasívna. Každý z nich má svoje vlastné metódy, výhody a indikácie. Tento článok sa zaoberá rozdielmi medzi aktívnou a pasívnou rehabilitáciou, ako aj špecifickými technikami a aplikáciami.

Aktívna rehabilitácia

Aktívna rehabilitácia zahŕňa aktívnu účasť pacienta na procese obnovy. Pacient vykonáva cvičenia a pohyby s cieľom posilniť svaly, zlepšiť rozsah pohybu a obnoviť funkciu.

Princípy aktívnej rehabilitácie

1. Aktívna účasť pacienta: Pacient aktívne pracuje na svojom zotavení.
2. Progresívne zaťaženie: Cvičenia postupne zvyšujú náročnosť, aby sa telo adaptovalo a zlepšovalo.
3. Špecifickosť: Cvičenia sú navrhnuté tak, aby cielili na konkrétne svaly alebo funkcie, ktoré je potrebné obnoviť.

Metódy aktívnej rehabilitácie

• Strečing: Naťahovanie svalov na zlepšenie flexibility a rozsahu pohybu.
• Posilňovacie cvičenia: Používanie závaží, odporových pásov alebo vlastnej telesnej hmotnosti na posilnenie svalov.
• Kardiovaskulárne cvičenia: Aeróbne aktivity, ako je chôdza, beh alebo plávanie, na zlepšenie celkovej kondície a vytrvalosti.
• Proprioceptívne cvičenia: Cvičenia na zlepšenie rovnováhy a koordinácie.

Príklady aktívnych rehabilitačných techník

Dva efektívne cviky v jednom môžu byť použité na riešenie ľavostrannej C skoliózy. Pravou pažou pacient naťahuje stranu konkavity, zatiaľ čo ľavou pažou posilňuje stranu konvexity. Paža sa môže pohybovať po skrátenej trajektórii, podľa vertikálnej lokality výskytu skoliózy, a vrcholu skoliózy, v tomto prípade v hrudnom sektore chrbtice. Pred sťahovaním je vidieť posunuté plece od opierky dopredu (protrakcia) a hore (elevácia).

V sede na šikmej lavičke (veľkosť uhla sklonu opierky sa volí podľa smeru pôsobenia potrebnej sily) pacient drží vo vzpažení strmeňový adaptér (pasívna paža, unilaterálna trakcia na chrbtici, zabezpečený uhol proti subluxácii v ramennom kĺbe). Trakčná záťaž pasívnej paže môže byť vyššia ako záťaž pre aktívnu pažu. Využitím vôľového úsilia a konvergentnosti m. latissimus dorsi a m. trapezius, je možné addukciou lokalizovať účinok variability výslednic síl na chrbtici v rozsahu pohybu medzi plecom a lakťom. Ďalšou špecifickou variantou, ktorou sa posúva účinok cviku kaudálne (smerom dole po chrbtici), je po stiahnutí ľavou pažou následné vzpaženie skrčmo. Vo vzpažení skrčmo je možné upažiť skrčmo. Používa sa nižšia hmotnosť ako pri samostatnom sťahovaní a vhodný adaptér.

Rozdielna vertikálna poloha prsníkov signalizuje priaznivý unilaterálny účinok cviku. Jedna paža (trakcia) sa používa zvyčajne na strane konkavity skoliotickej krivky chrbtice. Druhá paža (posilňovanie) sa používa na strane konvexity skoliotickej krivky chrbtice. Po stiahnutí je vidieť posun pleca dozadu (retrakcia). Protrakcia a retrakcia prispievajú k rotácii a derotácii chrbtice a k pohybom lopatky po rebrách (najmä rotácia). Kombinovanú trakčnú výslednicu síl je možné získať skladaním trakčných síl oboch paží. Trakcia pravou pažou je konštantná. Pri sťahovaní a pripažovaní sa začína kladivovým držaním ruky, nasleduje pohyb pleca k lavičke s ipsilaterálnym úklonom trupu, derotáciou chrbtice externou rotáciou, pohyb lakťa k trupu so supináciou predlaktia a dorzálny výdych. Výsledok priaznivej unilaterálnej trakcie nám potvrdzuje aj vertikálny rozdiel medzi prsníkmi cvičenky - zdvihnutie (elevácia) uvoľneného pravého pleca a pokles (depresia) ľavého kontrahovaného pleca.

Prečítajte si tiež: Zlepšite svoje zdravie rehabilitáciou

Predlaktie aktívnej paže, ktorú používame na sťahovanie, vždy smeruje v osi lanka, zápästie neohýbame (volárna flexia), ale ani neprehýbame (dorzálna flexia). Platí to pri každom uhle, ktorý zviera predlaktie s ramenom. Ďalším dôležitým bodom správnej techniky je trajektória ruky - pri ťahaní nesmeruje ruka k trupu, ale od trupu (extrarotácia v ramennom kĺbe). Pri pohybe k trupu (intrarotácia v ramennom kĺbe) prenášame účinok na prsné svaly.

Najslabšia poloha na začatie trakčného sťahovania, krčenia paží, je, keď je predlaktie rovné. Ak rovnaké cvičenie začneme s mierne pokrčeným lakťom, môžeme zdvihnúť väčšiu váhu. Skrátené pohyby prispievajú ku skráteniu aktivovaných svalových partií. Rýchly protipohyb vytvára účinnejšie sily (vhodné pre výkonnostný šport, napr. odraz pri skoku do výšky) ako pomalý pohyb.

Ďalším zaujímavým cvikom je sťahovanie jednoručne v sede na šikmej lavičke - sedíme medzi protismernými kladkami. Cvik je bezpečný, pacient má uvoľnenú, ale popritom fixovanú chrbticu. V prípade potreby mu môže terapeut fixovať spredu panvu. Pacient začína zo vzpaženia - paža s lankom kladky udržujú smer uhla opierky lavičky. Ak je uhol paže zmenený, môžeme vystavovať ramenný kĺb rizikovému namáhaniu až subluxácii. Po kladivovom (neutrálnom) uchopení adaptéra sa nechá pacient vytiahnuť (laterálne natiahnutie trupu od panvy po ramenný kĺb) a nadýchne sa do hrudníka na ipsilaterálnej strane. Cvičením je možné odstraňovať nerovnováhu v zaťažení bránice, ďalších dýchacích svalov a pľúc. Pacient pokračuje pohybom pleca dole (depresia) a prvým ipsilaterálnym úklonom trupu, pripája lakeť (supinácia predlaktia - vonkajšia rotácia, znižujeme riziko bolesti v ramennom kĺbe) a vydychuje príslušnou dorzálnou stranou sťahovaním rebier pod lopatkou so súčasným druhým ipsilaterálnym ohnutím trupu. Lakeť neposúvame za opierku lavičky, pretože by sme rotáciou hlavice ramennej kosti nežiaduco zvyšovali aktivitu horného lichobežníkového svalu (m. trapezius superior), rotácia lopatky, zdvíhača lopatky (m. levator scapulae). Pri sťahovaní smerujú zápästie s predlaktím k ramenu a nie od ramena (kontraproduktívna aktivácia trojhlavého ramenného svalu - m. triceps brachii).

Efektívne cvičenie v sede bokom medzi protismernými kladkami - horizontálnym posúvaním sedu (lavičky) a vertikálne bežcov na kladkách dosahujeme potrebnú uhlovú variabilitu lokalizovaného účinku na chrbtici + rozsah pohybu aktívnej paže. Lokalizovaný koncentrovaný účinok vertikálne-bočných trakčných síl do vrcholu hrudnej krivky pravostrannej skoliózy je znázornený žltou šípkou. Pohyb pravej paže je stanovený v krátkej trajektórii, aby dochádzalo k presne lokalizovanému účinku redukcie na vrchole zakrivenia. Pasívnu bočnú trakciu krivky skoliózy v driekovom sektore vykonáva terapeut. Polohy chodidiel sú nápomocné redukcii driekovej krivky.

Krútiaci moment páru síl (M = F . d) je jeden z efektívnych cvikov vyššieho levelu určený najmä pre riešenie skolióz. Pri rovnomernom otáčaní každá sila pozostáva z tangenciálnej (dotyčnicovej) zložky a zložky radiálne (lúčovite v smere polomeru) dovnútra. Dve rovnaké, ale opačné sily, ktorých pôsobenie sa nezhoduje, predstavujú v mechanike pár. Tieto dve sily majú vždy otočný účinok alebo moment - krútiaci moment páru. Kolmá vzdialenosť (A1-A2) medzi čiarami pôsobenia dvoch síl, ktoré tvoria pár, je rameno páru síl (d). (O) je stredný bod ramena (os otáčania segmentov chrbtice). Slabšia veľkosť sily krútiaceho momentu býva dosahovaná v konkávnych pozíciách.

Prečítajte si tiež: Liečba a rehabilitácia po špirálovej zlomenine stehennej kosti

Indikácie pre aktívnu rehabilitáciu

• Po operáciách kĺbov a kostí
• Pri svalovej slabosti alebo atrofii
• Na zlepšenie rozsahu pohybu
• Pri chronickej bolesti
• Po neurologických ochoreniach (napr. po mozgovej príhode)

Pasívna rehabilitácia

Pasívna rehabilitácia zahŕňa techniky, pri ktorých terapeut alebo zariadenie vykonáva pohyby alebo manipulácie na tele pacienta bez aktívnej účasti pacienta.

Princípy pasívnej rehabilitácie

1. Externá asistencia: Terapeut alebo zariadenie vykonáva pohyby.
2. Zníženie bolesti a zápalu: Techniky sú zamerané na zmiernenie bolesti a redukciu zápalu.
3. Zlepšenie cirkulácie: Niektoré techniky môžu zlepšiť prietok krvi a lymfy.

Metódy pasívnej rehabilitácie

• Masáže: Manuálna terapia na uvoľnenie svalov a zlepšenie cirkulácie.
• Mobilizácia kĺbov: Terapeut vykonáva jemné pohyby v kĺboch na zlepšenie rozsahu pohybu.
• Trakcia: Používanie ťahu na oddialenie kĺbových plôch a zníženie tlaku.
• Elektroterapia: Používanie elektrických prúdov na stimuláciu svalov alebo zmiernenie bolesti.
• Ultrazvuk: Používanie zvukových vĺn na prehriatie tkanív a zmiernenie bolesti.
• Teplo a chlad: Aplikácia teplých alebo studených obkladov na zmiernenie bolesti a zápalu.
• Použitie ortéz a dlah: Na podporu a stabilizáciu postihnutej časti tela.

Príklady pasívnych rehabilitačných techník

• Steinmanov test: Pri 90-stupňovej flexii kolenného kĺbu (KK) sa vykonávajú rotácie predkolenia. Jednou rukou držíme predkolenie, druhou nohu. Ak pri extrarotácii udáva pacient bolesť na vnútornej kĺbnej štrbine, ide o léziu mediálneho menisku. Pri intrarotácii a bolesti v oblasti laterálnej štrbiny ide o léziu laterálneho menisku.
• Vyšetrenie manžety rotátorov:
  • M. supraspinatus: Pri flektovanom lakti kladieme odpor na dolnú 1/3 ramena do abdukcie.
  • M. infraspinatus: Pri flektovanom lakti kladieme odpor proti extrarotácii.
• Test na stabilitu ligament: Pri testovaní mediálneho ligamentu zatláčame rameno mediálnym smerom a predlaktie laterálnym smerom.
• Tinelov príznak: Palpáciou n. ulnaris v sulcus n. ulnaris.
• Test na tenisový lakeť: Pri pronácii predlaktia palpujeme radiálny epikondyl.
• Allenov test: Zisťujeme prekrvenie a. ulnaris a a. radialis. Pacient otvára a zatvára päsť. V ďalšej fáze testu má pacient zovretú päsť, pričom prstami mu stláčame v zápästí a. ulnaris a a. radialis.
• Adsonov test: Slúži k diagnostike tlaku na arteria subclavia, ktorá môže byť stlačená nadpočetným krčným rebrom alebo pri spazme skalenov. Stojíme za pacientom a nahmatáme pulz a. subclavia.

Indikácie pre pasívnu rehabilitáciu

• V akútnych štádiách zranenia alebo po operácii, keď je aktívny pohyb obmedzený alebo bolestivý
• Pri ochrnutí alebo výraznej svalovej slabosti
• Na zmiernenie bolesti a zápalu
• Na zlepšenie cirkulácie a zníženie opuchu
• U pacientov v kóme alebo s obmedzeným vedomím

Rozdiely medzi aktívnou a pasívnou rehabilitáciou

Kombinácia aktívnej a pasívnej rehabilitácie

V mnohých prípadoch je najefektívnejší prístup kombinovať aktívnu a pasívnu rehabilitáciu. Pasívna rehabilitácia môže byť použitá na prípravu tela na aktívnu rehabilitáciu, zmiernenie bolesti a zápalu a zlepšenie cirkulácie. Aktívna rehabilitácia potom môže byť použitá na posilnenie svalov, zlepšenie rozsahu pohybu a obnovenie funkcie.

Rehabilitácia pri skleróze multiplex (SM)

Sclerosis multiplex je primárne zápalové ochorenie bielej hmoty centrálneho nervového systému, prednostne v mozgovom kmeni, mozočku, mieche a v oblasti mozgových nervov. Ide o demyelinizačné ochorenie, pri ktorom dochádza k rozpadu myelínovej pošvy. Demyelinizačné ložiská sa vyplnia neurogliou a dochádza ku sklerotizácii. Priebeh SM je rôzny, začiatok môže byť plúživý, po prvom ataku môže nastať úplná remisia alebo zostáva malé reziduum. Každý nasledujúci atak trvá dlhšie, remisie sú kratšie a rezíduum väčšie.

Ciele rehabilitácie pri SM

• Prevencia sekundárnych poškodení
• Zníženie hyperaktivity napínacieho reflexu opatrným preťahovaním spastických svalov
• Odstránenie ataxie pomocou tzv. Frenkelových cvičení

Funkčné skupiny pacientov s SM

1. 1. funkčná skupina: Pacient nemá ťažkosti, jeho stav je dobrý. Cieľom je udržať alebo zvýšiť fyzickú zdatnosť. LTV je v skupinách, trvá 45 minút, cviky sa opakujú 7-8 krát.
2. 2. funkčná skupina: Pacient má problémy pri zvýšenej námahe. Odporúča sa sedavé zamestnanie. LTV ako pri prvej skupine, kontraindikované sú silové a rýchlostné cvičenia.
3. 3. funkčná skupina: Pacient má ťažkosti pri bežnej dennej činnosti. Cieľom je udržať fyzickú kondíciu.
4. 4. funkčná skupina: Pacient má ťažkosti aj v kľude.
5. 5. až 8. štádium: Pacient iba ťažko zvláda svoj bežný život, často vyžaduje pomoc pri bežných činnostiach.

Rehabilitácia pri bolestiach chrbta

Bolesti chrbta sú častým problémom, ktorý môže byť spôsobený rôznymi faktormi, vrátane svalového napätia, zlého držania tela, degeneratívnych ochorení a zranení.

Faktory ovplyvňujúce držanie tela

Na lebku, krivky chrbtice a panvu pôsobia siločiary vektorovo dominantných svalov:

Prečítajte si tiež: Moderné rehabilitačné metódy

• Horný lichobežníkový sval (m. trapezius superior)
• Zdvíhač lopatky (m. levator scapulae)
• Stredný lichobežníkový sval (m. trapezius medianus)
• Kosoštvorcový sval (m. rhomboideus)
• Dolný lichobežníkový sval (m. trapezius inferior)
• Najširší chrbtový sval (m. latissimus dorsi)
• Štvoruhlý driekový sval (m. quadratus lumborum)

Príklad rehabilitácie pri skolióze

Skolióza je zakrivenie chrbtice, ktoré môže spôsobiť bolesť a obmedzenie pohybu. Rehabilitácia pri skolióze sa zameriava na korekciu zakrivenia, posilnenie svalov a zlepšenie držania tela.

Rehabilitácia pri imobilizácii

Dlhodobá imobilizácia môže viesť k rôznym komplikáciám, vrátane svalovej atrofie, kontraktúr, dekubitov (preležanín) a psychických problémov.

Dôsledky imobilizácie

• V prvých dňoch ležania pociťuje pacient úľavu, poloha tlmí bolesť, potom to znáša čoraz ťažšie.
• Pociťuje ťahavé bolesti v oblasti krížov, veľkých kĺbov dolných končatín a tlakové bolesti.
• Je podráždený, nespokojný a zle spí.
• Najčastejšie vzniká kontraktúra dlhých flexorov prstov a ľahká flekčná kontraktúra zápästia.

tags: #rehabilitácia #aktívna #a #pasívna #rozdiely