
Po ukončení štúdia sa mnohí absolventi ocitajú na križovatke, hľadajúc svoje prvé zamestnanie. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) ponúka absolventom komplexnú podporu a rôzne finančné príspevky, ktoré im môžu pomôcť pri vstupe na trh práce. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o možnostiach získania príspevkov pre absolventov od ÚPSVaR, ako aj o ďalších formách podpory.
Absolventská prax je jedinečnou možnosťou, ako sa po skončení školy uplatniť v praxi a zároveň získať cenné pracovné skúsenosti. Úrad práce poskytuje absolventskú prax ako súčasť opatrení na podporu zamestnanosti. Ide o dohodu medzi absolventom, zamestnávateľom a samotným úradom práce, ktorá umožňuje uchádzačovi vykonávať pracovnú činnosť po dobu 3 až 6 mesiacov. Počas tejto doby nejde o štandardný pracovný pomer - prax sa realizuje bez nároku na mzdu, ale za príspevku štátu.
O absolventskú prax môžu požiadať osoby, ktoré ukončili stredoškolské alebo vysokoškolské štúdium a od jeho skončenia neuplynuli viac ako dva roky. Zároveň je potrebné, aby boli evidovaní na úrade práce ako uchádzači o zamestnanie.
Absolventská prax je ideálny spôsob, ako po škole preklenúť prechod do reálneho zamestnania.
ÚPSVaR realizuje niekoľko národných projektov, ktoré sú zamerané na podporu praxe a zamestnávania absolventov škôl. Cieľom týchto projektov je umožniť absolventom získať odborné zručnosti a praktické skúsenosti u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú ich dosiahnutému vzdelaniu. Projekty sa realizujú v zmysle § 54 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Všetky projekty na podporu absolventskej praxe a zamestnávania absolventov sú určené pre celé územie Slovenska s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja. To znamená, že miesto výkonu praxe alebo novovytvorené pracovné miesto musí byť v niektorom zo samosprávnych krajov Slovenska, s výnimkou Bratislavského kraja.
Tento projekt má dve aktivity, ktoré sa zameriavajú na podporu absolventov.
Pre zaradenie absolventa na prax je potrebné spísať dve žiadosti: žiadosť zamestnávateľa o zabezpečenie absolventa a žiadosť absolventa o zaradenie na prax a o poskytnutie príspevku. Dĺžka praxe je najmenej tri mesiace, maximálne do dosiahnutia veku 26 rokov. O dĺžke praxe rozhoduje úrad práce. Zamestnávateľ predkladá úradu práce dochádzku absolventa, na základe ktorej úrad vypláca absolventovi paušálny príspevok. Počas praxe má absolvent nárok na 10 dní voľna, najskôr po dvoch mesiacoch vykonávania praxe.
Zamestnávateľovi sa počas absolventskej praxe neposkytuje žiadny finančný príspevok a nie je povinný absolventovi poskytovať mzdu. Absolventovi poskytuje finančný príspevok úrad práce vo výške 65 % sumy životného minima.
Tento príspevok je určený pre občanov mladších ako 26 rokov, ktorí ukončili školu v dennej forme štúdia pred menej ako dvoma rokmi, nemali pravidelne platené zamestnanie a sú evidovaní na úrade práce. Dôležitou podmienkou je, aby mali u zamestnávateľa ukončené vykonávanie absolventskej praxe a od jej ukončenia neuplynulo viac ako 30 dní.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Pre získanie finančného príspevku je podmienkou vytvorenie nového pracovného miesta prostredníctvom pracovného pomeru s absolventom, ktorý spĺňa uvedené podmienky. Prijatie absolventa do pracovného pomeru sa musí uskutočniť najneskôr do 30 kalendárnych dní od ukončenia praxe. Pracovný pomer musí byť dohodnutý na plný úväzok na dobu určitú najmenej na deväť mesiacov alebo na dobu neurčitú s podmienkou zamestnávania najmenej deväť mesiacov.
Občania, ktorí ukončili poberanie materského alebo rodičovského príspevku menej ako dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie a počas poberania príspevku nemali príjem zo zárobkovej činnosti.
Zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR je dobrovoľné. Ak sa absolvent rozhodne nezaevidovať, musí si sám hradiť zdravotné poistenie.
Absolvent strednej školy: Žiadosť o zaradenie do evidencie je potrebné podať do 10. septembra kalendárneho roku, v ktorom ukončil štúdium. Rodič má nárok na prídavky na dieťa do 31.
Absolventi môžu od úradov práce očakávať nielen sprostredkovanie pracovných pozícií a odborné poradenstvo, ale aj finančnú pomoc pri rozvoji zručností, doplnení vzdelania a získaní pracovnej praxe. Na využitie týchto služieb je potrebné, aby sa absolventi evidovali ako uchádzači o zamestnanie na príslušných úradoch práce.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Jedným z významných projektov je Národný projekt Finančné stimuly pre zamestnanosť. Absolventi, ktorí sú evidovaní viac ako mesiac, môžu požiadať o zaradenie na prax a získať finančný príspevok vo výške životného minima (268,88 eur mesačne) na obdobie 3-6 mesiacov. Tento príspevok je určený pre mladých ľudí do 30 rokov so stredným odborným vzdelaním, ktorí nepokračujú v ďalšom štúdiu. Prax je zameraná na pozície v súlade s prioritami zelenej, sociálnej a digitálnej ekonomiky a pomáha zamestnávateľom nájsť a zaujať mladých talentovaných pracovníkov.
Ďalšou možnosťou pre absolventov je požiadať o finančný príspevok na začatie podnikania vo výške 7 721 eur. Tento príspevok je podmienený splnením stanovených kritérií oprávnenosti a je určený tým, ktorí sa rozhodli začať samostatnú zárobkovú činnosť.
Projekt Právo na prvé zamestnanie je zameraný na podporu zamestnávateľov, aby vytvorili pracovné miesta pre nezamestnaných, vrátane absolventov. Zamestnávatelia môžu získať finančný príspevok na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca až do výšky 1 318,53 eur mesačne na obdobie šiestich mesiacov. Celková výška podpory pre jedného zamestnanca môže dosiahnuť 7 911,20 eur.
Projekt Motivuj sa k zamestnaniu je ďalším dôležitým nástrojom, ktorý povzbudzuje nových zamestnancov k zotrvaniu v novom zamestnaní. Po nástupe do práce môžu požiadať o finančný príspevok 150 eur mesačne počas prvých troch mesiacov a 75 eur mesačne počas ďalších troch mesiacov. Na tento projekt vyčlenilo Ministerstvo práce vyše milión eur z európskeho sociálneho fondu pre zhruba 1 600 uchádzačov. Podmienkou je, aby uchádzač o zamestnanie nepracoval predtým súvisle viac ako šesť mesiacov a musí byť v evidencii o zamestnanie evidovaný minimálne dva mesiace.
Pre absolventov, ktorí potrebujú doplniť svoje vzdelanie, je určený národný projekt Zručnosti pre trh práce. V rámci tohto projektu môžu požiadať o úhradu vzdelávacích kurzov, ktoré si sami vyberú. Úrady práce preplatia kurzy v plnej výške za predpokladu splnenia stanovených podmienok.
Webový portál sluzbyzamestnanosti.gov.sk ponúka širokú databázu pracovných miest, kde si uchádzači môžu vytvoriť vlastný profil a aktivovať agenta, ktorý automaticky vyhľadáva vhodné pozície. Tento portál má aktuálne približne 120 000 pracovných miest a je jednou z najväčších databáz voľných pozícií na Slovensku.
Úrady práce ponúkajú aj odborné poradenské služby, ktoré pomáhajú absolventom zistiť ich osobnostné predpoklady, schopnosti a kompetencie, čo im pomáha lepšie sa uplatniť na trhu práce. Absolventi sa môžu zapojiť do národného projektu Individualizovaný a komplexný prístup, ktorý zahŕňa sedem až desať poradenských stretnutí zameraných na vytvorenie individuálneho plánu kariéry.
Pre absolventov, ktorí sa chcú evidovať na úradoch práce, je k dispozícii možnosť elektronického podania žiadosti prostredníctvom portálu slovensko.sk. Pri prvotnej evidencii je potrebné predložiť platný občiansky preukaz, kópiu dokladu o najvyššom dosiahnutom vzdelaní a potvrdenie o dobe štúdia.
Ak absolventi stredných a vysokých škôl podajú žiadosť o zaradenie do evidencie do stanovených lehôt, štát za nich bude platiť povinné zdravotné poistenie.
Zamestnávateľ so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorý zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 1 písm. a) tretieho bodu alebo štvrtého bodu alebo podľa § 23a zákona o službách zamestnanosti, alebo tuzemská fyzická alebo právnická osoba, ktorá uzatvorila zmluvu so zahraničnou právnickou osobou alebo so zahraničnou fyzickou osobou so sídlom mimo EÚ, na základe ktorej sú k nej vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na území Slovenskej republiky (ďalej ako „informujúca organizácia“), má povinnosti voči úradu práce.
Od 1. septembra 2025, v zmysle § 23b ods. 5 zákona č., ktorý je rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21b ods. 8 písm. b) alebo písm.
Začiatok a skončenie zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny podľa príslušného ustanovenia § 23a zákona o službách zamestnanosti oznamuje zamestnávateľ úradu práce zaslaním príslušného formulára informačnej karty elektronickými prostriedkami podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom, do 7 pracovných dní od nástupu do zamestnania a do 7 pracovných dní od skončenia zamestnania, resp. vyslania. V prípade vyslania má túto povinnosť voči úradu práce tuzemská fyzická alebo právnická osoba, ktorá uzatvorila zmluvu so zahraničnou právnickou osobou alebo so zahraničnou fyzickou osobou, na základe ktorej sú k nej vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na území Slovenskej republiky (ďalej ako „informujúca organizácia“).
Príslušným úradom práce je úrad, v ktorého územnom obvode bude štátny príslušník tretej krajiny zamestnaný, resp. bude realizovať výkon práce na základe vyslania na účel poskytovania služieb (t. j. rozhodujúce je miesto výkonu práce nie sídlo zamestnávateľa).
Prijatím formulára úrad potvrdzuje splnenie zákonnej povinnosti zamestnávateľa alebo informujúcej organizácie podľa § 23b ods. 5 zákona o službách zamestnanosti, neznamená to však potvrdenie úradu, že zamestnanie / vyslanie štátneho príslušníka tretej krajiny spĺňa podmienky podľa ustanovenia § 23a ods. Ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a ods. 1 písm.
Pri zamestnávaní štátnych príslušníkov tretích krajín je potrebné predložiť určité dokumenty:
I. doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania, najmenej na predpokladané obdobie zamestnania (napr. potvrdenie vydané ubytovacím zariadením o poskytnutí ubytovania na predpokladané obdobie trvania zamestnania, faktúra).
II. potvrdenie informujúcej organizácie o poskytnutí ubytovania v ubytovacom zariadení počas obdobia trvania zamestnania, ktoré spĺňa všetky náležité požiadavky týkajúce sa prevádzky tohto zariadenia (príloha č.
III. Ubytovanie na súkromí, t. j.
IV. Kópia osvedčenia o uplatniteľných právnych predpisoch (formulár A1), tzn. potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve alebo žiadosť o jej vystavenie, ktoré potvrdzujú, že je zamestnanec sociálne zabezpečený vo vysielajúcom členskom štáte EU/EHP/Švajčiarska.
V. Kópia dokladu o pobyte na území členského štátu, v ktorom štátny príslušník tretej krajiny bežne pracuje, ak sa povolenie na pobyt vyžaduje podľa právnych predpisov štátu, z ktorého je vyslaný.
VI. V prípade zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a písm. t) zákona o službách zamestnanosti, t. maturitného vysvedčenia príp. dokladu o oprávnenom pobyte (prechodný pobyt na účel zamestnania alebo štúdia, obnova prechodného pobytu v zmysle § 34 ods. 1 písm.
Zamestnávateľ má možnosť oznámenia zmeny údajov na zaslanom formulári informačná karta na dokumente Oznámenie zamestnávateľa o zmene údajov na formulári IK (Priloha č.6) [ DOCX]. Ide napríklad o zmenu sídla zamestnávateľa, nové miesto výkonu v rámci okresu pôvodného miesta, zmena ustanovenia § 23a zákona č. 5/2004 Z. z., zmena miesta výkonu práce do územnej pôsobnosti iného úradu práce v zmysle zákona č.
Mnohé firmy na Slovensku ponúkajú možnosť absolvovať u nich stáž ako spôsob nadobudnutia nových znalostí, ale aj praktických skúseností do budúcnosti. Stážisti obvykle bývajú za absolvovanie stáže odmeňovaní, ale niekedy firma vyžaduje, aby vykonávali stáž bez nároku za odmenu. V tejto súvislosti preto vzniká otázka, či je takýto postup vôbec na Slovensku legálny.
V prípade stáží je v prvom rade potrebné uvedomiť si, že pojem stáž v slovenskom právnom poriadku žiadny zákon či iný právny predpis presne neupravuje. Preto to, čo firma nazve stážou môže mať v skutočnosti viac podôb. Najčastejšie pôjde buď o (i) brigádu vykonávanú, na základe dohody o brigádnickej práci študenta v súlade s § 227 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce, v znení neskorších predpisov („Zákonník práce“), alebo o (ii) neregulovanú stáž vykonávanú podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov („Občiansky zákonník“).
V praxi možno brigádu od neregulovanej stáže častokrát odlíšiť aj práve prostredníctvom toho, či ide o platenú alebo bezodplatnú stáž. Dôvodom uvedeného je, že pokiaľ ide o brigádu vykonávanú na základe dohody o brigádnickej práci študenta alebo na základe iného typu dohody o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer, vždy ide o pracovnoprávny vzťah, za ktorý dohodárovi náleží odmena minimálne vo výške stanovenej zákonom o minimálne mzde.
Okrem týchto dvoch prípadov poznáme ešte aj iné inštitúty, ktoré môžu byť firmami prezentované ako stáž, pričom tieto môžu byť aj bezodplatné, prípadne odmena je určená osobitným spôsobom alebo nemusí byť vyplatená firmou, u ktorej sa stáž vykoná. Ide najmä o (i) absolventskú prax, ktorá však môže byť vykonávaná len absolventom vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie aspoň jeden mesiac, (ii) dobrovoľnícku činnosť, ktorá môže vykonávaná len vo verejný prospech, (iii) výpomoc od príbuzného a (iv) stáž, ktorá je podľa schváleného študijného programu súčasťou vysokoškolského štúdia.
Ako sme už naznačili bežná stáž môže byť bezodplatná jedine vtedy, ak ide o neregulovanú stáž vykonávanú na základe nepomenovanej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Zamestnávateľ či firma však nemôže svojvoľne akýkoľvek právny vzťah podradiť pod nepomenovanú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka a na základe toho sa rozhodnúť stážistovi neplatiť. To, čo sa považuje za závislú prácu nám určuje Zákonník práce.
Každý tento znak by bolo možné rozviesť do detailov, avšak účelom tohto článku nie je takýto teoretický exkurz. Práve naopak, rovnako ako pri posudzovaní, či určitá práca spĺňa znaky závislej práce, tak aj v tomto článku sa chceme zamerať na prax. Pri posudzovaní toho, či určitá stáž spĺňa znaky závislej práce je preto potrebné skúmať nielen samotnú zmluvu medzi firmou a stážistom (ak existuje), ale najmä či skutočné podmienky jej uskutočňovania spĺňajú tieto znaky.
Z našich skúseností však vyplýva, že vo väčšine prípadov stáž bude spĺňať znaky závislej práce. Pokiaľ firma požaduje, aby stážista počas stáže osobne vykonával v určenom čase podľa pokynov firmy určité jednoduchšie, pomocné či administratívne práce, tak jednoducho ide o závislú prácu, a firma by teda so stážistom mala uzatvoriť či už pracovnú zmluvu alebo dohodu. Je tomu tak aj v prípade, že stážista počas stáže nevykonáva produktívnu prácu, ale firma ho len zaškoľuje alebo zaúča na konkrétnu budúcu prácu s prísľubom potenciálneho budúceho zamestnania.
Pokiaľ by však firma prostredníctvom stáže sprostredkovala stážistom všeobecne využiteľné znalosti, napríklad by zorganizovala sériu školení v oblasti programovania, a žiadnym priamym spôsobom by nebenefitovala z takejto stáže (tzn. bolo by to bez prísľubu budúceho zamestnania), tak takáto stáž by v praxi nepredstavovala závislú prácu. Pokiaľ stážista bezodplatne vykonáva pre firmu závislú prácu môže to mať jednak súkromnoprávne dôsledky, ale aj verejnoprávne dôsledky.
Súkromnoprávnym dôsledkom je, že stážista je oprávnený dožadovať sa od firmy vyplatenia mzdy za vykonanú prácu, a to vo výške minimálnej mzdy určenej na základe stupňa náročnosti vykonávanej práce. Dôvodom je, že medzi stážistom a firmou vznikol faktický pracovný pomer, a teda na stážistu by sa nazeralo ako na zamestnanca firmy. Stážista teda má aj ostatné práva a povinnosti ako zamestnanec, a zároveň aj ochranu garantovanú Zákonníkom práce pre zamestnancov.
Verejnoprávnym dôsledkom je, že inšpektorát práce môže vyhodnotiť takúto situáciu zo strany firmy ako nelegálne zamestnávanie, resp. nelegálnu prácu zo strany stážistu. Nelegálne zamestnávanie má pritom pre firmu ďalekosiahle nepriaznivé dôsledky.