
Sociálna rehabilitácia zohráva kľúčovú úlohu v živote osôb s mentálnym postihnutím, pričom im pomáha dosiahnuť čo najvyššiu možnú mieru samostatnosti, nezávislosti a integrácie do spoločnosti. Tento článok sa zameriava na programy a metódy sociálnej rehabilitácie, ktoré sa využívajú v domovoch sociálnych služieb (DSS) pre mentálne postihnutých, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad o tejto dôležitej oblasti.
Súčasné zariadenie sociálnych služieb - DSS KAMPINO vzniklo v období rokov 1990 - 1993 reprofiláciou dvoch objektov predškolských zariadení - materskej škôlky a detských jaslí. V roku 1992 začalo zariadenie poskytovať sociálnu starostlivosť v pôsobnosti štátnej správy sociálneho zabezpečenia. Otvorená bola prevádzka denného pobytu pre 20 detí a mladých ľudí s mentálnym postihnutím z miestnej časti Petržalka. Onedlho začala fungovať i teamová Poradňa vývinovej habilitácie zameraná na včasnú vývinovú diagnostiku a vývinovú terapiu vrátane špeciálno-pedagogického poradenstva v domácom prostredí dieťaťa. V roku 1994 sa sociálna starostlivosť rozšírila o klientov týždenného pobytu a v roku 2008 o klientov celoročného pobytu. Sociálna starostlivosť v zariadení sa začala poskytovať aj dospelým občanom s rozšírenou pôsobnosťou na bratislavský kraj. Celkový počet klientov v zariadení bol 50 dospelých osôb a detí s mentálnym postihnutím.
Od 1.1.2009 sa začali sociálna starostlivosť poskytovaná v zariadení transformovať na poskytovanie sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých KAMPINO (ďalej len DSS KAMPINO) je zariadením sociálnych služieb v zriaďovacej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja. Kapacita Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých KAMPINO od 1.11.2012 je 50 miest, z toho: 25 miest v domove sociálnych služieb, formou sociálnej služby: ambulantná, 19 miest v zariadení podporovaného bývania, formou sociálnej služby: týždenná pobytová, 6 miest v zariadení podporovaného bývania, formou sociálnej služby: celoročná pobytová. Miesto poskytovania sociálnych služieb: v domove sociálnych služieb - Haanova 36, 38, Bratislava v zariadení podporovaného bývania od 1. 11. 2012 - Mokrohájska 5, Bratislava.
V Domove sociálnych služieb pre deti a dospelých KAMPINO sa poskytujú sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia alebo nepriaznivého zdravotného stavu klientom s duševnými poruchami a poruchami správania. Vytvárame podmienky na vzdelávanie detí, ktoré je zodpovedajúce individuálnym schopnostiam prijímateľov sociálnych služieb, prostredníctvom špeciálnych foriem a metód zodpovedajúcim ich zdravotnému postihnutiu. Filozofické základy koncepcie práce v zariadení spočívajú na celostnom ponímaní človeka s dôrazom na hodnotu ľudského života, ľudskú dôstojnosť a kvalitu ľudského života, práva na osobnostný rast v kontexte ľudských práv. Našou prioritou je, aby umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb neznamenalo pre občana s mentálnym znevýhodnením umiestnenie do konca života. Víziou, ktorou sa zaoberáme je, aby sme pripravili našich klientov na najvyššiu mieru integrácie do spoločnosti. Súčasťou integrácie je aj príprava na začlenenie sa do pracovného procesu a života v podporovanom bývaní.
Mentálne postihnutie je komplexná problematika, ktorá si vyžaduje špecifický prístup v oblasti edukácie a starostlivosti. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie. Tento článok sa zameriava na definovanie viacnásobného postihnutia (VNP), kategorizáciu, ciele a princípy edukácie, metódy používané v starostlivosti a nové programy práce so žiakmi s VNP.
Prečítajte si tiež: Metódy sociálnej rehabilitácie: Arteterapia
Predmet PVNP nie je jednoznačne definovaný, čo vyplýva z rôznych ponímaní špeciálnej pedagogiky a problematiky edukácie a starostlivosti o VNP. PVNP sa zameriava na edukáciu jednotlivcov, u ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej, či psychosociálnej sfére sú takého rozsahu, že vyžadujú zvýšenú špeciálnu starostlivosť. To zahŕňa individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania, a to aj v porovnaní so žiakmi s jediným postihnutím alebo narušením.
Viacnásobné postihnutie je definované rôzne.
Márkusová, E.: Za viacnásobné postihnutie označuje len tie prípady, kedy sú prítomné dva a viaceré hlavné príznaky (postihnutia), ktoré vznikli na základe poškodenia v rovnakom čase a neboli rozvinuté sekundárne či terciálne.
Vašek, Š.: Viacnásobné postihnutie možno charakterizovať ako „multifaktoriálne, multikauzálne a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení. Ich interakciou a prekrývaním vzniká tzv. synergický efekt, t.j. nová kvalita postihnutia - odlišná od jednoduchého súčtu postihnutí a narušení.“ Pričom tento fenomén je ovplyvnený kompenzačnými mechanizmami jednotlivca.
Vašek rozlišuje dve kategórie VNP:
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica
Ľahké viacnásobné postihnutie: Cieľom je dosiahnuť takú úroveň rozvoja osobnosti, že budú schopní žiť relatívne samostatný a nezávislý život a budú schopní sa primerane adaptovať alebo integrovať do spoločnosti s minimálnou mierou podpory. Špeciálna edukácia môže prebiehať aj v podmienkach bežnej školy.
Ťažké viacnásobné postihnutie: U týchto jednotlivcov dominujú postupy ako rehabilitácia, stimulácia, kompenzácia. Edukácia prebieha v špeciálnych školách a zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky. Cieľom je dosiahnuť takú mieru rozvoja osobnosti, že u jednotlivcov bude aspoň perspektíva samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.
VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory. Prenatálne vplyvy: infekcia alebo intoxikácia, indikácie psychického charakteru, traumy alebo fyzikálne faktory, vývinové poruchy, metabolické a nutričné činitele, ochorenia CNS a zmyslových orgánov, kombinácie príčin, poruchy tehotenstva, vplyvy materiálneho prostredia, chromozomálne abnormality, genetické vplyvy, mechanické poškodenia, neznáme prenatálne, perinatálne a postnatálne vplyvy.
Výskyt a určovanie početnosti VNP je viazané na definovanie, čo všetko sa do tejto skupiny zaraďuje. Pri určovaní diagnózy VNP sa vychádza z výsledkov odborných vyšetrení (lekárskych, psychologických) a predovšetkým odborného vyšetrenia špeciálneho pedagóga. Početnosť VNP sa pre uvedené kritériá určuje len približne.
Špeciálnopedagogická diagnostika VNP jednotlivcov má byť zameraná na identifikáciu, analýzu, monitorovanie a hodnotenie prejavov a výkonov jednotlivca so spätnou väzbou a analýzu edukačných potrieb v týchto kľúčových oblastiach komplexnej osobnosti:
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec
Je súčasťou multidisciplinárnej priebežnej vývinovej diagnostiky (medicínska diagnostika, psychologická diagnostika, sociálna diagnostika).
Edukácia VNP - výchovné a vzdelávacie pôsobenie na VNP žiaka v záujme dosiahnutia stavu jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, súhrn zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti a nezávislosti. Je určený príslušnými pedagogickými normami a dokumentami pre dané inštitúcie (učebné plány, učebné osnovy), prípadne je rozpracovaný v IVP.
Špeciálne metódy uvádza Vašek nasledovne:
Edukácia VNP v triedach C-variantu špeciálna základná škola variant C prípravný ročník a desať ročníkov a vzdelávanie sa uskutočňuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu.
Obsah vzdelávania prebieha v blokoch, je určený rámcovými učebnými osnovami. Vzdelávací program je určený pre žiakov s viacnásobným postihnutím v špeciálnej škole, v špeciálnej triede základnej školy a pre žiakov vzdelávaných v školskej integrácii (začlenených) v základnej škole. Vymedzuje špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť o žiakov s viacnásobným postihnutím v školách, kde sú vzdelávaní. Pozostáva z dvoch častí. Prvá je určená pre žiakov VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím. V nej sú vymedzené ciele výchovy a vzdelávania, stupeň vzdelania, profil absolventa, vzdelávacie oblasti, charakteristika, špecifiká a dĺžka vzdelávania a podmienky prijímania žiakov s VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím, charakteristika výchovy a vzdelávania, špecifiká vzdelávania, charakteristika vzdelávania v špeciálnej základnej škole a v základnej škole, vzdelávacie štandardy, rámcové učebné plány, organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov s VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím, spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní, aké má byť povinné personálne zabezpečenie. materiálno-technické a priestorové zabezpečenie a podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní, zásady a podmienky pre vypracovanie školských vzdelávacích programov. Druhá časť je určená pre žiakov VNP bez mentálneho postihnutia. Individuálny vzdelávací program vypracováva špeciálny pedagóg, prípadne podľa potreby s ďalšími odbornými pracovníkmi.
Technologické pomôcky môžu byť účinné pri rozvoji schopností detí s postihnutím.
Ovládače sú technické prostriedky, ktoré umožňujú jednotlivcom s VNP dosiahnuť na stimuly a kontrolovať ich. Sú ideálnym prostriedkom na učenie sa príčiny a následku. Žiaci sa učia, že stlačením tlačidla môžu prezentovať svoje preferencie, priania, potreby a iné informácie. Je dokázané, že jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím sú schopní naučiť sa pracovať s ovládačmi, pochopiť vzťah medzi príčinou a následkom a kontrolovať svoje prostredie.
Pri výbere ovládača je dôležité zvážiť typ ovládača a spôsob jeho aktivácie. Na trhu sú rôzne druhy ovládačov rôznych veľkostí, farieb a úrovní citlivosti. Stimuly, ktoré žiak vyvolá, musia byť pre neho motivujúce. Môžu to byť zvuky, hudba, pohybujúce sa hračky, vibrácie a iné. Pomocou ovládačov je možné rozšíriť možnosti hry a voľnočasových aktivít. Stlačením tlačidla na ovládači môže dieťa aktivovať hračku alebo spustiť obľúbenú hudbu. Existujú aj počítačové programy na učenie sa príčiny a následku prostredníctvom ovládačov.
Komunikátory slúžia ako prostriedok alternatívnej a augmentatívnej komunikácie u jednotlivcov s obmedzenými možnosťami vyjadrovania. Komunikátory s hlasovým výstupom sú elektronické pomôcky, ktoré preložia neverbálne komunikačné správanie do syntetizovanej alebo digitalizovanej reči. Existujú rôzne typy komunikátorov, od adaptovaných tlačidiel s nahranými odkazmi po komunikátory s viacerými tlačidlami s obrázkami a symbolmi. Komunikátory rozširujú možnosti komunikácie a komunikačné prejavy sa stávajú zrozumiteľné.
Snoezelen miestnosti sú multisenzorické prostredia určené na relaxáciu, trávenie voľného času a spontánne získavanie nových skúseností. Vďaka svetelným efektom, hudbe, vôňam a rôznym materiálom stimulujú všetky zmysly. Interaktívne prvky umožňujú deťom s VNP aktívne vyvolávať rôzne podnety a získavať spätnú väzbu na vlastnú aktivitu. Klasické komponenty, ako sú bublinkové valce alebo optické vlákna, môžu byť prepojené s ovládačmi, pomocou ktorých môžu jednotlivci meniť farbu vlákien alebo valca.
Existuje široká škála interaktívnych pomôcok, ako sú interaktívne panely, ktoré reagujú na dotyk zasvietením svetla alebo zmenou farby. Komponenty reagujúce na zvuk zmenou farby môžu podporiť verbálnu komunikáciu alebo vokalizáciu. Soundbeam, neviditeľný hudobný nástroj, vysiela ultrazvukový lúč, ktorý pri prerušení vyvolá zvuky alebo hudbu. Interaktívne pomôcky dávajú multisenzorickú spätnú väzbu a vytvárajú prostredie vhodné pre jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím.
Ide o screeningový a zároveň podporný program, ktorý obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich krokov. Vzťahuje sa na 5 základných oblastí vývinu: jemná motorika, hrubá motorika, sebaobsluha a sociálny rozvoj, myslenie a vnímanie, reč. Je vhodný pre deti s postihnutím od narodenia do 5 rokov. Program obsahuje 260 cvičení a námetov pre rozvoj jednotlivých vývinových oblastí v rôznych vekových kategóriách. Kladie dôraz na učenie v malých krokoch, ale zároveň poskytuje možnosť kreatívne zostaviť obsah a dať tak dieťaťu rôznorodé príležitosti na učenie.
Bazálna stimulácia je koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené. Je to forma celostnej, na telo sa vzťahujúcej komunikácie u ľudí s výraznými obmedzeniami. Ide o pedagogicko-psychologickú aktivitu, ktorá má jednotlivcovi ponúknuť príležitosti na rozvoj osobnosti. Základom sú elementárne podnety v najjednoduchšej podobe. V rámci bazálnej stimulácie možno vyčleniť ponuky podnetov v dvoch rovinách: základné podnety (somatické, vestibulárne a vibračné) a rozširujúca stimulácia (taktilno-haptické, chuťové, čuchové, sluchové a zrakové podnety).
Snoezelen je uplatniteľný u všetkých cieľových skupín a neklaie nároky na intelektové alebo iné schopnosti. Snoezelen možno definovať ako navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania. Realizuje sa v špecificky upravenom prostredí s hudbou, zvukmi, svetelnými efektmi, vôňami a rôznorodými predmetmi. Svojou štruktúrou a vybavením podnecuje a motivuje dieťa k aktivite a získavaniu nových skúseností.
Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov- zameriavajú sa na prekonanie, zmiernenie, prevenciu defektivity. Základné skupiny metód:
Súhrn špec. - pedagog. Postupov zameraných na postihnutú funkciu. Reedukácia = prevýchova, obnovená výchova - je to označenie pre také špec. - pedagog. Metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté funkcie, alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.
Súhrn postupov zameraných na rozvíjanie náhradných nepostihnutých funkcii. Kompenzácia = vyváženie, vyrovnanie - poskytovanie náhrady, vzájomné vyrovnanie. Kompenzačné metódy sa zameriavajú na zdokonalenie výkonnosti inej funkcie, nie postihnutej. Sústavne rozvíjajú výkonnosť neporušených funkcii ako náhradu na porušenú alebo vyradenie (napr. u nevidiaceho rozvíjať sluchové, hmatové, čuchové,… vnímanie)
Súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia = schopnosť → znovuuschopnenie - súhrn opatrení a metód, ktoré sa zameriavajú na sociálne dôsledky defektu, rehabilitačnou činnosťou upravujeme porušené vzťahy spoločnosti pracovné a výchovno - vzdelávacie vzťahy. Rehabilitácia nadväzuje na výsledky kompenzácie a reedukácie.
Zdravotné postihnutie je definované ako postihnutie, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu života človeka, hlavne schopnosť nadväzovať a udržiavať vzťahy s ľuďmi a schopnosť pracovať. Umožniť takýmto osobám využívať rovnosť príležitostí je podstatou dlhodobej stratégie Európskej Únie na zabezpečenie ich aktívnej účasti v spoločnosti.
Spoločným menovateľom v špeciálnej pedagogike a sociálnej práci v kontexte starostlivosti o zdravotne znevýhodnených je využívať ich potencionálne možnosti, kompenzovať negatívne dôsledky ich znevýhodnenia a snažiť sa o ich integráciu do spoločnosti, ktorá rešpektuje práva, dôstojnosť a rovnosť príležitostí všetkých ľudí.
Kvalita života osôb s ťažkým viacnásobným postihnutím je závislá od kvality a dostupnosti služieb, ktoré sú im poskytované. Viacnásobné postihnutie so svojou heterogénnosťou a variabilitou zasahuje všetky oblasti života osôb s týmto druhom postihnutia.
Medzi najzávažnejšie viacnásobné postihnutie patrí hluchoslepota. Ide o jedinečné kombinované postihnutie, ktoré sa vyznačuje súbežnou zrakovou a sluchovou chybou. Hluchoslepota prechádza viacerými štádiami, od sociálnej až po úplnú. Hluchoslepé dieťa má narušenú percepciu okolitého sveta, je izolované, utiahnuté, s autistickými črtami. K zdravotným problémom sa pridružujú aj ďalšie ťažkosti, ktoré bez primeranej starostlivosti a kvalifikovanej pomoci, môžu vyvrcholiť do závažných porúch psychosomatického rozvoja, formovania osobnosti.
Na Slovensku existuje žiaľ len málo zariadení, ktoré poskytujú komplexnú starostlivosť ľuďom s hluchoslepotou. Komunikácia u hluchoslepých detí a dospelých je vysoko individualizovaná a záleží na tom, aký je stav zraku a sluchu. Ak ide o totálnu stratu oboch zmyslov, pri komunikácii je dominantný hmat. Problémom ostáva aj kvalifikovaná starostlivosť a systém odborného poradenstva pri starostlivosti o takéto osoby.
Legislatíva v školstve rešpektuje, že pri vzdelávaní hluchoslepých a žiakov s viacnásobným postihnutím, či žiakov s autizmom je pri vzdelávaní súbežne s učiteľom potrebný aj asistent učiteľa. Od 1. septembra 2009 vstúpil do platnosti nový štátny vzdelávací program, kde sú aj pre hluchoslepých žiakov schválené 3 štátne vzdelávacie programy: predprimárne vzdelávanie (špeciálna materská škola), primárne vzdelávanie (špeciálna základná škola), sekundárne vzelávanie (praktická škola).
V roku 2008 boli schválené dva zákony, ktoré by mali pomôcť riešiť zložitú situáciu aj ťažko zdravotne postihnutým občanom: Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a Zákon č. 447/2008 Z. z.
Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť, ktorá sa v súlade s §21 zákona 448/2008 Z. z. o sociálnych službách poskytuje klientovi na podporu jeho samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti. Zameriava sa na rozvoj a nácvik zručností alebo na aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o izbu a jej vybavenie a pri základných sociálnych aktivitách. Každý prijímateľ sociálnych služieb (ďalej len PSS) má vypracovaný Individuálny plán s programom sociálnej rehabilitácie. Dôležitú rolu pri tvorbe IP má kľúčový pracovník PSS, ktorý sa úzko podieľa, v spolupráci s interdisciplinárnym tímom, na tvorbe IP s programom sociálnej rehabilitácie, prispieva k návrhom a citlivým prístupom koriguje ciele a metódy s ohľadom na stupeň odkázanosti PSS na pomoc fyzickej osoby. Jednotlivé opatrenia a ciele nadväzujú na diagnostiku . PSS sa aktívne spolupodieľajú na tvorbe svojich Individuálnych plánov (IP) a na hodnotení týchto plánov.
Prostredníctvom ergoterapie sa snažíme dosiahnuť maximálnu samostatnosť a nezávislosť PSS v domácom, pracovnom a sociálnom prostredí a tým zvýšenie kvality ich života. Pri práci s PSS sa zameriavame na sebaobsluhu, upratovacie práce , práce s technickým materiálom, prírodninami, práce v keramickej dielni.
Veľký zdroj diagnostických informácií. Zdokonaľovanie rečového prejavu formou čítania, písania, rozvoj slovnej zásoby, nácvik básní a divadiel, využívame každú príležitosť na komunikáciu s PSS, nielen na rečový prejav ale aj na slovno-dotykovú komunikáciu / najmä u ležiacich PSS /. V domove sociálnych služieb aplikujeme v rámci rehabilitácie: mechanoterapiu, termoterapiu, hydroterapiu, liečebnú telesnú výchovu, vychádzky. Psychorelaxačný proces dopĺňa vákuová masáž - bankovanie, medová detoxikačná masáž, skupinová muzikoterapia a aromaterapia. Vzdelávanie pre PSS zabezpečujeme prostredníctvom Špeciálnej základnej školy v Galante.
Sociálna rehabilitácia predstavuje činnosti, ktoré vytvorí tím odborných zamestnancov Domova sociálnych služieb pre deti a dospelých Galanta v spolupráci s PSS a spoločne a plánovane tieto činnosti vykonávajú. Cieľom týchto činností je dosiahnuť čo najvšestrannejší možný rozvoj komplexnej osobnosti PSS s prihliadnutím a rešpektovaním ich osobitostí a špeciálnych potrieb, optimálnych možností, ktoré sú dané povahou a stupňom postihnutia. Aktivity s prvkami ergoterapie - ide o jednoduché zamestnávanie PSS počas dňa. Cieľom je snaha udržať dobrú fyzickú i psychickú kondíciu PSS. Aktivity s prvkami biblioterapie - táto metóda využíva účinky čítania na liečbu a podporu psychického zdravia človeka, u každého PSS u nás realizujeme túto liečebnú metódu, bez ohľadu na stupeň postihnutia. S niektorými PSS máme možnosť chodiť do knižnice v Galante, kde si zautomatizovali proces zapožičiavania si knihy. tréning pamäte a stimulácia rôznych oblastí mozgu. Tréning realizujeme s pomocou didaktických pomôcok, spoločenských hier, pamäťových pomôcok, obrázkov a pracovných listov.
Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú problematiku, ktorá si vyžaduje špecifický prístup v starostlivosti. Cieľom tejto starostlivosti je prekonať, zmierniť alebo predchádzať dôsledkom tohto postihnutia, a to s ohľadom na individuálne potreby každého jedinca. Starostlivosť o mentálne postihnutých zahŕňa širokú škálu metód a prístupov, ktoré sa zameriavajú na rozvoj, kompenzáciu a rehabilitáciu postihnutých funkcií a schopností.
Starostlivosť o mentálne postihnutých a narušených jedincov sa zameriava na prekonanie, zmiernenie a prevenciu defektivity. Medzi základné skupiny metód patria:
Reedukačné metódy predstavujú súhrn špeciálno-pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu. Reedukácia, chápaná ako prevýchova alebo obnovená výchova, označuje špecifické pedagogické metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté alebo upravujú porušené funkcie a činnosti. Tieto metódy sa cielene zameriavajú na zlepšenie konkrétnych oblastí, v ktorých má jedinec ťažkosti.
Kompenzačné metódy sú súhrnom postupov zameraných na rozvíjanie náhradných, nepostihnutých funkcií. Kompenzácia znamená vyváženie alebo vyrovnanie, teda poskytovanie náhrady a vzájomné vyrovnávanie. Tieto metódy sa zameriavajú na zdokonalenie výkonnosti inej, nepostihnutej funkcie. Príkladom je rozvíjanie sluchového, hmatového a čuchového vnímania u nevidiacich ako náhrada za zrakové vnímanie. Sústavne rozvíjajú výkonnosť neporušených funkcií ako náhradu za porušenú alebo vyradenú funkciu.
Rehabilitačné metódy predstavujú súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia, odvodená od slova "habilitas" (schopnosť), znamená znovuuschopnenie. Tieto metódy sa zameriavajú na sociálne dôsledky defektu a upravujú porušené vzťahy v spoločnosti, v pracovnej oblasti a vo výchovno-vzdelávacom procese.
Sociálna rehabilitácia je zameraná na to, aby človek mal zabezpečené také zručnosti a schopnosti, ktoré mu umožnia čo najlepšie fungovanie v prostredí, kde žije. S pojmom sociálna rehabilitácia sa dnes často stretávame v oblasti sociálnej práce a poskytovania sociálnej podpory a sociálnych služieb.
V zmysle zákona o sociálnych službách č. 448/2008 je možné poskytovať v rámci sociálnej rehabilitácie odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Pre cieľovú skupinu ľudí s mentálnym postihnutím je kľúčová práve sociálna rehabilitácia tak, ako je popísaná v zákone o sociálnych službách (vynímajúc nácvik Braillovho písma, pokiaľ predpokladáme, že nemajú pridružené i zrakové postihnutie). Najväčší dôraz je pritom kladený najmä na podporu samostatnosti, aktivizovanie schopností a sociálnu komunikáciu. Takúto sociálnu rehabilitáciu je potrebné poskytovať kontinuálne, nie je to otázka krátkodobého tréningu. Ľudia s mentálnym postihnutím totiž potrebujú vzhľadom k svojmu postihnutiu podporovať svoje schopnosti a zručnosti neprestajne, nakoľko po čase môžu prirodzene zabudnúť i to, čo sa už naučili.