
Príspevok na rekreáciu je populárny zamestnanecký benefit, ktorého cieľom je podpora domáceho cestovného ruchu. V tomto článku sa dozviete, kedy má zamestnanec na príspevok na rekreáciu nárok, v akej výške a na čo všetko ho môže využiť.
Rekreačný príspevok je benefit, ktorý zamestnávatelia poskytujú svojim zamestnancom na podporu ich rekreácie na Slovensku. Tento príspevok má za cieľ podporiť domáci cestovný ruch a umožniť zamestnancom tráviť kvalitný čas oddychu a regenerácie. Od roku 2019 tento benefit prešiel viacerými zmenami a stal sa atraktívnym nástrojom pre zamestnancov aj zamestnávateľov.
Nárok na príspevok na rekreáciu nevzniká každému zamestnancovi automaticky. Existujú určité podmienky, ktoré musia byť splnené, aby zamestnanec mohol tento benefit využiť.
Podľa § 152a ods. 1 Zákonníka práce, poskytnúť príspevok na rekreáciu nevzniká každému zamestnávateľovi. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, je povinný poskytovať príspevok na rekreáciu. Môže teda nastať situácia, kedy napr. zamestnávateľ, ktorý má 45 zamestnancov, povinnosť na poskytnutie príspevku na rekreáciu mať nebude. Naopak, zamestnávateľ s 55 zamestnancami túto povinnosť bude mať.
Za počet zamestnávaných zamestnancov sa považuje priemerný evidenčný počet zamestnancov zamestnávateľa za predchádzajúci kalendárny rok. Pri výpočte je potrebné postupovať podľa metodiky štatistického výkazu Práca 2-04, čo znamená, že do počtu zamestnancov sa neberú do úvahy napríklad zamestnanci pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru či zamestnanci na materskej alebo rodičovskej dovolenke.
Prečítajte si tiež: Všetko o rekreačnom príspevku
Ďalšou z podmienok poskytnutia príspevku na rekreáciu je to, že naň má nárok len zamestnanec, ktorého pracovný pomer trval nepretržite najmenej 24 mesiacov. V tomto kontexte je dôležité práve to, že nárok na príspevok na rekreáciu majú len zamestnanci v pracovnom pomere, teda pracujúci na základe pracovnej zmluvy. Tí, ktorí pracujú na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nie sú oprávnení získať príspevok na rekreáciu.
Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj prípad dlhodobého uvoľnenia zamestnanca na výkon verejnej funkcie a odborovej funkcie podľa § 136 ods. 1 Zákonníka práce.
U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa maximálna suma príspevku na rekreáciu 275 eur za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.
Výška príspevku je stanovená ako 55 % z výdavkov na rekreáciu, maximálne to však môže byť 275 eur. Čiže ak by vás dovolenka stála dokopy 500 eur, v tom prípade máte nárok na najvyššiu možnú čiastku. Ak zamestnanec zaplatí za rekreáciu 500 eur a viac ročne, zamestnávateľ zamestnancovi na túto rekreáciu prispeje maximálnou sumou 275 eur ročne. V prípade, ak zamestnanec na rekreáciu vynaloží menej ako 500 eur ročne, zamestnávateľ zamestnancovi prispeje nižšou sumou, ktorú bude predstavovať príslušný príspevok vo výške 55% oprávnených výdavkov zamestnanca vynaložených na rekreáciu.
Zákonník práce rozoznáva dve formy poskytovania príspevku:
Prečítajte si tiež: Praktické aspekty rekreačného príspevku
Príspevok na rekreáciu neslúži len na úhradu ubytovania, ale môže slúžiť aj na ďalšie služby, ktoré ubytovacie zariadenie popri ubytovaní ponúka, napríklad strava, wellness, skipass, ak je ubytovanie spojené s lyžovačkou a pod. Avšak príspevok na rekreáciu sa nedá využiť výlučne na preplatenie určitej služby (napr. skipass). Za oprávnené výdavky sa považujú aj služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), kúpeľné a zdravotné služby, či služby cestovného poistenia.
Okruh oprávnených výdavkov je pomerne široký, musia sa však týkať dovolenky alebo aktivít, ktoré počas nej absolvujete. Patria sem napr. služby cestovného ruchu s ubytovaním, pobytové balíky, ubytovanie s možnosťou stravovania a pod. za predpokladu, že súvisia s ubytovaním najmenej na 2 prenocovania na území Slovenskej republiky.
Ak sa zamestnávateľ rozhodne príspevok na rekreáciu poskytnúť zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu, postup je o niečo odlišný. Rekreačný poukaz je platobný prostriedok, ktorý má podobu platobnej karty a ktorý vo všeobecnosti vydávajú tie isté spoločnosti, ktoré vydávajú aj stravovacie karty. Je možné ním platiť výlučne oprávnené výdavky na rekreáciu u poskytovateľov služieb na Slovensku, ktorí majú zmluvný vzťah so spoločnosťou vydávajúcou rekreačný poukaz. Jeho platnosť je do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný. Pri tejto forme poskytnutia príspevku na rekreáciu teda zamestnávateľ zakúpi rekreačný poukaz, „nabije“ ho potrebnou sumou a odovzdá zamestnancovi.
Dňa 12. 7. 2024 bola schválená novela Zákonníka práce (zákon č. 172/2024 Z. z.), ktorej cieľom je zintenzívniť podporu domáceho cestovného ruchu prostredníctvom rozšírenia foriem uplatňovania rekreačného poukazu zamestnanca, a tým maximalizovať poskytovanie, resp. využívanie rekreačných poukazov.
Od roku 2025 navyše došlo k ďalšej zmene, výhoda sa dá totiž preniesť aj na rodičov zamestnanca. Okrem zamestnanca, jeho manžela/manželky a detí, môže poukaz od roku 2025 v plnej výške využiť aj rodič zamestnanca. Dôvodová správa poukazuje na to, že prenositeľnosť rekreačného poukazu na rodiča zamestnanca by malo plošne podporiť možnosť využívania rekreačného poukazu zamestnanca a maximalizovať efektivitu pozitívnych vplyvov. Pobytu sa zamestnanec spolu s rodičom zúčastniť nemusí. Zamestnanec si za splnenia vyššie ustanovených podmienok tak môže v zdaňovacom období uplatniť časť príspevku na vlastnú rekreáciu a časť príspevku na rekreáciu rodičov, a to max. do výšky 275 eur.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o rekreačnom príspevku
Rodičom zamestnanca je biologický rodič alebo osvojiteľ.
Áno, rekreačný poukaz je dostupný aj pre živnostníkov. Nárok na rekreačný poukaz má aj živnostník - ten si výdavky započíta ako daňový náklad, vďaka ktorému si znižuje daň z príjmu. Faktúra je dokladom slúžiacim na zníženie nákladov. Živnostníci si môžu uplatniť príspevok na rekreáciu za obdobných podmienok ako zamestnanci. Jeho uplatnenie je však odlišné ako pri zamestnancoch.
Zákonník práce však umožňuje, aby zamestnanec (resp. rodič zamestnanca) na dovolenku so sebou zobral svoju rodinu a aj tieto výdavky mu budú zamestnávateľom preplatené. Predpokladom oprávnenosti výdavkov zamestnanca na takéhoto rodinného príslušníka je teda aj skutočnosť, že rodinný príslušník sa zúčastňuje rekreácie spolu so zamestnancom a zamestnanec priamo znáša tieto oprávnené výdavky na rekreáciu rodinného príslušníka.
Z pohľadu daní a odvodov je benefit atraktívny pre obe strany - zamestnanca aj zamestnávateľa. Zamestnanec z príspevku neplatí daň ani odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Zamestnávateľ si zas môže poukaz zarátať do nákladov na účely zníženia daňového základu pri výpočte dane z príjmov právnických osôb.
Príspevky na rekreáciu, ktoré budú zamestnancovi poskytnuté jeho zamestnávateľom, sú oslobodené od dane z príjmov. Suma, ktorú poskytne zamestnávateľ zamestnancovi ako príspevok na rekreáciu, sa nebude zamestnancovi zdaňovať. Pre zamestnávateľa sú príspevky na rekreáciu poskytnuté v rozsahu a za podmienok ustanovených Zákonníkom práce daňovým výdavkom, ktorý znižuje jeho základ dane z príjmov.
Pozor však na zneužitie rekreačných poukazov! Doklady o výdavkoch na rekreáciu sa neupravujú a rekreačný poukaz sa nemôže použiť osobami, ktoré nemajú nárok, napríklad priateľmi alebo vzdialenými príbuznými, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti so zamestnancom. Poukaz sa musí použiť na aktivity alebo služby, ktoré spĺňajú podmienky zákona, čiže nie napríklad na nákupy alebo služby mimo rekreačných zariadení. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže požadovať vrátenie neoprávnene využitých finančných prostriedkov. Taktiež môže voči zamestnancovi uplatniť disciplinárne opatrenia, ktoré môžu zahŕňať napomenutie, zníženie mzdy alebo v extrémnych prípadoch aj ukončenie pracovného pomeru.
Rekreačný poukaz prináša zamestnancom niekoľko výhod: