Republikové zväzy spolkov dôchodcov na Slovensku

Po druhej svetovej vojne sa na Slovensku, podobne ako v Trenčíne, formovali rôzne ženské organizácie a spolky, ktoré sa aktívne zapájali do verejného života. Tieto organizácie sa venovali charitatívnej činnosti, kultúrnemu rozvoju a v neskoršom období aj plneniu úloh päťročného plánu a zvyšovaniu produktivity práce. Ich činnosť bola úzko spätá so spoločenským a politickým vývojom v krajine.

Ženské organizácie v Trenčíne po 2. svetovej vojne

Zložité politické a spoločenské pomery po ukončení vojny, nedostatok potravín a nevyhnutných životných potrieb, veľmi citlivo vnímali ženy na území mesta. V snahe poskytnúť pomoc najviac postihnutým pokračovali v združovaní sa v podporných spolkoch zameraných na pomoc chudobným a prosperujúcim žiakom.

Spolok slovenských žien (SSŽ)

Takým bol Spolok slovenských žien /SSŽ/ združujúci slovenské ženy. 14. augusta 1945 mal svoje prvé valné zhromaždenie. Referovala tajomníčka V. Hušková. Novou predsedníčkou sa stala M. Širicová. Dňa 10. novembra 1945 usporiadal v Tatre hudobno-zábavný večierok za spoluúčinkovania vojenskej hudby. V roku 1946 bola už pod záštitou Národného frontu organizovaná zbierka šatstva a peňazí na pomoc východnému Slovensku.

Sväz slovenských žien usporiadal dňa 12. januára 1946 fašiangový večierok, ktorého výťažok bol odvedený ako pomoc východnému Slovensku. Podobne aj Evanjelický a. v. ženský spolok venoval 2.000,- Kčs pre deti z Medzilaboriec a Svidníka, ktoré boli na rekreácii v Trenčianskych Tepliciach. Živena - Spolok slovenských žien - pripravila dňa 9.

Aj v roku 1947 ženské spolky vykonávali dobročinnú prácu. Evanjelický a. v. Všetky boli činné pri organizovaní Dňa matiek. SZŽ, KJŽ a MŽS usporiadali dňa 8. marca z príležitosti Medzinárodného dňa žien oslavu. Živena - spolok slovenských žien - venovala výťažok zo spoločenského večierka 2.000,- Kčs na rekreáciu oravských detí v Trenčianskych Tepliciach a 500,- Kčs na akciu Matice Slovenskej „Pomáhajme navráteným Slovákom“. SSŽ a Živena, odbočky v Trenčíne, spoločne uskutočnili zbierku pre hladujúce deti juhoslovanské a rumunské. Príspevky boli odovzdané v prístave v Bratislave.

Prečítajte si tiež: Činnosť a aktivity zväzov dôchodcov

V dňoch 15. X. - 30. XI. 1947 usporiadal Sväz slovenských žien kurzy varenia, šitia, tkania, pletenia. Hlavnou úlohou kurzu bolo naučiť variť chutné a výživné jedlá za súčasného obmedzeného množstva potravinových článkov. Okrem charitatívnej sa venovali ženy aj kultúrnej činnosti. 14. marca 1948 usporiadal Sväz slovenských žien a Živena koncert Slováckej filharmónie v Sokolovni a 7. novembra 1948 usporiadala Živena koncert Jeleny Hodžovej a pána Vincourka z Bratislavy. Okolnosti v spoločnosti si vyžiadali venovať pozornosť pozdvihnutiu úrovne v oblasti zdravotnej, sociálnej, národohospodárskej. Za tým účelom poriadali prednášky „Boj proti dojčenskej úmrtnosti“ na ktorých sa podieľala hlavne Živena - spolok slovenských žien, za čo bola aj patrične odmenená Povereníctvom zdravotníctva.

V tomto období nastupuje rýchly rozvoj priemyselnej výroby v meste, čo zvyšuje aj podiel ženskej zamestnanosti. Pozornosť sa orientuje na plnenie úloh päťročného plánu, rozmáhajú sa rôzne formy zvyšovania produktivity práce - údernícke hnutie, v ňom nachádzajú realizáciu aj ženy. V roku 1950 bol zriadený mestský hudobný ústav zo súkromnej hudobnej školy Idy Gallovej - Brunovskej, ktorá sa stala jeho riaditeľkou. V roku 1951 bola v riadnej prevádzke poradňa pre matky a kojencov. V tomto období určil smer vývoja neziskového sektora na nasledujúcich 35 rokov zákon č. 68/1951.

Výbor žien pri MNV

Spoločenský a politický vývoj v rámci národného frontu bol zameraný na vytváranie rôznych výborov. Tak na mimoriadnom zasadnutí Rady mestského národného výboru v Trenčíne dňa 17. júna 1952 bolo prítomných 18 žien z mesta, ktoré boli vybrané na porade zástupcov všetkých masových organizácií, strany, aby v zmysle smernice Okresného národného výboru vytvorili pri Mestskom národnom výbore /MNV/ výbor žien. Voľba výboru bola vykonaná na slávnostnej schôdzke pléna MNV dňa 20. júna 1952, na ktorej sa zúčastnilo vyše 80 žien. O význame organizovania žien prehovoril predsedajúci pléna Ján Mikula.

Výbor žien mal mať 8 - 12 členiek, schádzať sa mal každých 14 dní. Úlohou mala byť pomoc pri zakladaní jednotných roľníckych družstiev /JRD/, viesť odborné ženské kurzy, a iné. Za ženy prehovorila Emília Diková. 23. februára 1952 - sobota - boli veľké snehové búrky - uviazla doprava. Sväz slovenských žien organizoval stravnú akciu. V nádražných reštauráciách a jedálňach sa poskytovali cestujúcim zadarmo teplé a studené jedlá.

V nasledujúcom roku 1. marca 1953 sa uskutočnil v Trenčíne Okresný aktív žien ako príprava k oslavám veľkého sviatku všetkých pracujúcich žien a matiek, túžiacich po mieri nielen v našej republike, ale aj v celom svete. Slávnostná schôdza výboru žien sa uskutočnila 19. februára 1953, na ktorej zhodnotila činnosť výboru predsedníčka s. Porubská a po diskusii prebehla voľba nového výboru. Členkami sa stali: Pavla Dubčeková, Anna Kozlovská, Viktória Hušková, Mária Petrášová, Emília Diková, Lujza Smrečanská, Mária Zigová, Pavla Krajčovičová, Alojzia Chytilová, Ružena Mráziková.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovské odbory polície SR

Výbor žien, ako pomocný orgán, sa schádzal pravidelne po celý rok v dvojtýždňových intervaloch. Riešil rozličné otázky a problémy. Usporiadal aktívy žien 3. marca a 5. júla 1953. 7. júna, pri príležitosti osláv Dňa detí, bolo odovzdané detské ihrisko na Červenom námestí. Uskutočnili sa aj besedy s pracujúcimi ženami, vyvíjali rôzne mierové aktivity. Pre zlepšenie služieb v obchodoch 15 žien z Výboru žien bolo poverené funkciou ľudových kontrolórov, vykonávali nábor žien z domácností aj na „poldňové“ zamestnanie, hlavne do obchodov, družín a jasiel. Ženy ku Dňu čsl. armády očistili a vyzdobili hroby padlých vojakov na Brezine, usporiadali besedu s darcami krvi a získavali nových darcov. Uskutočnili zbierku na trpiacich v Kórey - vyzberali vyše 2.700,- Kčs. Okrem toho aktívne uzatvárali záväzky.

V nasledujúcom období s každoročne pri príležitosti Medzinárodného dňa žien konali v meste slávnostné zhromaždenia žien s bohatým kultúrnym programom, na ktorých politickí a štátni predstavitelia hodnotili prínos pracujúcich žien na rozvoji spoločnosti. Nebolo tomu inak ani v marci roku 1954 v kine Moskva, kde k zhromaždeným ženám prehovorila poslankyňa Vacková, ženy z Meriny, Bavlnárskych závodov, z JRD Ivanovce, Velčice, Trenčianskej Turnej a z Adamoviec predniesli svoje záväzky. Výbor žien si získal svoju dôležitosť a tak sa jeho členkami stalo na území mesta až 230 žien, aktivistiek. Mnohé sa vyškolili za hygieničky, kontrolórky, stali sa darkyne krvi, boli aktívne v predvolebnej agitácii, pomáhali pri súpisoch hospodárskych zvierat a pod. V roku 1955 odpracovali celkom 1640 brigádnických hodín pri úprave parkov, ulíc a iných priestranstiev. 21. júna 1957 sa konala beseda žien, na ktorej hodnotili prácu Výboru žien za uplynulé obdobie a zvolili nový výbor. Za predsedkyňu bola opäť zvolená súdružka profesorka Vyššej hospodárskej školy Viktória Hušková.

Aj v ďalších rokoch sa konali slávnostné akadémie k MDŽ, na ktorých okrem bohatého kultúrneho programu pochvaľne hodnotili prácu žien, vyznamenávali mnohodetné matky. Vo februári 1961 sa zišli v Trenčíne predsedníčky výborov žien z okresu Trenčín, aby prerokovali stav v plnení dodávok mlieka a vajec. Okresná komisia pre prácu medzi ženami pri Rade Okresného národného výboru /R-ONV/ si dala na počesť 40. výročia založenia KSČ socialistický záväzok splniť celoročný plán výkupu vajec do 31. 8. 1961. Okresná komisia súčasne vyzvala na súťaž všetky okresy Západoslovenského kraja splniť celoročný výkup vajec do 31. 8. 1961. 7. marca 1961 o 15,00 hodine sa v klube 2 Vojenského okruhu oslavovalo centrálne MDŽ. Vystúpil súbor Radosť a súbor Mirka Nešpora. Pri tejto príležitosti boli vyznamenané matky, ktoré vychovali 5 a viac detí odznakom materstva III. stupňa. Predseda MsNV Anton Tomáš prijal okrem toho zaslúžilé ženy. Boli medzi nimi súdružky Hušková, Sviteková, družstevníčky Krajčovičová a Benková.

V roku 1962 boli v rámci mesta Trenčín vytvorené 4 okrskové výbory žien: Horná Sihoť, Stred mesta, Sídlisko Dlhé Hony a Za Mostami. Spolupracovali s uličnými a spoločenskými organizáciami, s aktívmi žien pri Závodných výboroch Revolučného odborového hnutia závodov v meste, a to hlavne v TOS, Merine, Odevných závodoch, Konštrukte. Členky výborov žien organizovali brigády na miestnom JRD. Vykonávali užitočnú prácu ako občianske kontrolórky a členky spotrebiteľských rád. V roku 1964 pracovala Okresná komisia pre prácu medzi ženami - predsedníčkou bola Margita Beňová. 11. januára 1966 sa konal celookresný aktív žien v spoločenskom dome Odevných závodov v Trenčíne na ktorom sa zúčastnilo 200 žien. Hodnotili svoju aktivitu pri plnení úloh a záväzkov k XIII. Zjazdu KSČ. Na aktíve sa zúčastnila poslankyňa Národného zhromaždenia E. Krúpalová. Na celoštátny aktív boli delegované: M. Beňová, A.Gáborová, M. Lednická, M. Kolesíková, K.

Na Okresnej konferencii Sväzu čsl. žien 18. apríla 1967 sa zúčastnila podpredsedníčka Národného zhromaždenia a predsedníčka Sväzu čsl. žien Helena Leflerová a predsedníčka Sväzu čsl. žien na Slovensku Irena Ďurišová. Hlavný referát mala Mária Proškovcová predsedníčka Okresnej organizácie v Trenčíne. V diskusii bolo účastníčkami poukázané hlavne na nerovnomerné zásobovanie obcí niektorými nevyhnutnými tovarmi, zvlášť v letnom období pivom, ďalej na zákonník práce - odmeňovanie žien, pracovnú dobu. Na Okresnej konferencii Československého zväzu žien v poslednom januárovom týždni roku 1968 hlavný referát predniesla predsedníčka Okresného výboru Mária Proškovcová a zdôraznila, že v budúcich voľbách bude kandidovať 20 - 25 % žien, že ženy musia mať také zastúpenie ako si zaslúžia a musia hájiť záujmy žien. Na rokovaní sa zúčastnila poslankyňa Národného zhromaždenia E.

Prečítajte si tiež: Aktivity pre seniorov

Na Pléne Okresného výboru Československého zväzu žien 6.marca 1968 bola prítomná aj matka prvého tajomníka UV KSČ Pavla Dubčeková. Slávnostný prejav mal J. Turček. Odmenené boli B. Žitníková, K. Bunová a M. Vodičková, mnohodetné matky dostali „Čestný odznak materstva“ I. a II. stupňa. Zo zasadnutia poslali list Lide Klementisovej, manželke Dr. Klementisa.

Slovenský zväz žien a jeho aktivity

Napriek politickým zmenám, ktoré ovplyvnili aj činnosť ženských organizácií koncom 60-tych a začiatkom 70-tych rokov ženy v organizáciách a spolkoch pracovali zvlášť v kultúrnej a sociálnej oblasti. Navonok vystupoval hlavne Slovenský zväz žien so svojimi politicky angažovanými funkcionárkami, ale bez ohľadu na svoje zmýšľanie sa ženy podieľali na spoločenskom a kultúrnom dianí v Trenčíne. V zápisnici z pléna Okresného výboru Československých žien v Trenčíne, ktoré sa konalo dňa 28. 9.1967 bola predsedníčkou organizácie Mária Proškovcová a tajomníčkou Mária Kolesíková - pôsobila v tejto funkcii od roku 1962. Na jar roku 1969 zoraganizovali ženy celookresný reprezentačný národopisný ples. V rokoch 1968 - 1972 pracovali pri Okresnom výbore Slovenského zväzu žien komisie zamestnaných žien, komisia pre poľnohospodárstvo, kultúrno-výchovná, politicko-výchovná, kádrová, revízna.

Organizovali v rámci Akcie Krása životu súťaž v ľudovej piesni, výstavy ľudovej umeleckej tvorivosti, výšiviek a výstavu výtvarného prejavu dospelých. Uskutočnili súťaž v prednese ľudovej rozprávky pod názvom „Rozprávky tety Ľudmily“, ktorá zapadla do 100-ročnice osláv Ľudmily Podjavorinskej a súčasne bola otvorená výstava Detskej knihy v Trenčíne. Brigádami pomáhali v Detskom mestečku Zlatovce, v rámci výchovnej práce medzi ženami poriadali kurzy správnej výživy, stolovania, varenia, kurzy jazykové, venovali pozornosť uchovaniu krás ľudového kroja, pestovali folklór, ochotnícke divadlo. Z iniciatívy Okresného výboru Slovenského zväzu žien v Trenčíne sa rozšírili detské nedeľné rozprávkové popoludnia - bábkové predstavenia, čítanie rozprávok. V roku 1972 členkami Pléna Okresného výboru Slovenského zväzu žien za mesto Trenčín boli Beňová Želmíra, JUDr. Bognerová Elena, Reznerová Ildikó, Sedláková Soňa, Sučanská Ľudmila, Kvasnicová Viera, Oravcová Mária, MUDr. V Okresnej revíznej komisii pracovali Knappová Mária, Hermannová Anna, Nosková Anna, Příhodová Elena.

Postupný nárast podielu zamestnaných žien bol dôsledkom, že v rokoch 1973 - 1977 boli vytvorené Základné organizácie Slovenského zväzu žien aj vo výrobných závodoch. Predsedníčkou Mestskej organizácie Slovenského zväzu žien sa 26. 1. Kultúrne stredisko na Dlhých Honoch viedla Ema Paturová a v tej časti mesta Trenčín vznikli pri Základnej organizácii SZŽ, ktorú viedla Helena Hanzenová, krúžky čitateľský a krúžok ručných prác. Čitateľský krúžok viedla Jolana Drozdová, krúžok ručných prác Mária Šípková. O tom, že krúžok ručných prác bol aktívny, svedčí aj článok s fotografiami uverejnený v januári 1979 v časopise DORKA. Aktivita členiek čitateľského krúžku a krúžku ručných prác v rámci hnutia „Krása životu“ - v rokoch 1976 - 1980 - bola odmeňovaná ústredím organizácie a členky obdržali náramok /viď foto/.

Rozvinulo sa hnutie Brigád socialistickej práce, záväzkové hnutie, ktoré dávalo príležitosť na hodnotenie práce žien. 27. januára roku 1979 sa zišli delegátky zo Základných organizácií Slovenského zväzu žien v okrese na Okresnej konferencii v Závodnom klube ROH Merina. V roku 1981 sa konal v Prahe Svetový kongres žien na ktorom sa zúčastnili aj ženy z nášho okresu. 19. februára roku 1982 sa zišla v Kultúrnom stredisku Dlhé Hony Mestská konferencia SZŽ. Správu o činnosti a ďalších úlohách predniesla jej predsedníčka Anna Nosková. Rokovanie pozdravili svojím kultúrnym programom deti z folklórneho súboru RADOSŤ. Na záver rokovania bol zvolený mestský výbor na čele s Annou Noskovou.

Tri generácie žien Trenčianskeho okresu sa zišli 24. augusta 1982 na slávnostnom zhromaždení pri príležitosti 38. výročia SNP. Predsedníčka OV SZŽ v Trenčíne Terézia Slezáková v slávnostnom príhovore ocenila podiel žien z okresu Trenčín v boji za národnú slobodu a za rozkvet našej vlasti. Na záver stretnutia bola odovzdaná Čs. Okresný výbor Slovenského zväzu žien v Trenčíne v roku 1982 evidoval 10912 členiek v 96 základných organizáciách, ktoré boli založené v každej obci okresu. Najaktívnejšie a najiniciatívnejšie pracovali ženy v Bošáci, Čachticiach, Dolnej Súči, Dolnom Srní, Hornej Strede a v Krajnom. Svoju brigádnickú činnosť zameriavali hlavne na pomoc v poľnohospodárstve, pri plnení akcie „Z“ - na úprave chodníkov v obci, a na úprave pracovného a životného prostredia. Okrem toho zabezpečovali vnútrozväzové vzdelávanie, výchovné prednášky a podieľali sa na práci s pionierskou organizáciou. Na Fond solidarity odviedli ženy Trenčianskeho okresu 46900 Kčs. Na úseku záujmovo-umeleckej činnosti, pri udržiavaní národných a miestnych tradícií, ako: jarné zvyky, spieva celá dedina, deň kvetov a v Bzinciach pod Javorinou známe besedy so spisovateľmi v rodisku Ľudmily Podjavorinskej. Na sídlisku JUH v spolupráci so Zborom pre občianske záležitosti zorganizovali členky Základnej organizácie Slovenského zväzu žien /ZO SZŽ/ prvé slávnostné stretnutie 70-80-ročných jubilantov, občanov na sídlisku. Na území mesta Trenčín pracovalo v roku 1983 celkom 12 základných organizácií SZŽ, ktoré zabezpečovali pre svoje členky prednáškovú činnosť, besedy, filmové predstavenia. Okrem toho pracovali v záujmových krúžkoch šikovných rúk, čitateľských, spolupracovali s inými spoločenskými organizáciami.

tags: #republikové #zväzy #spolky #dôchodcov #na #slovensku