Rímska zmluva: Základný kameň rovnosti v Európskej únii

Úvod

Rímska zmluva, formálne Zmluva o Európskom hospodárskom spoločenstve (EHS), je jedným zo základných pilierov Európskej únie. Podpísaná v roku 1957, položila základy pre hlbšiu ekonomickú integráciu a spoluprácu medzi európskymi štátmi. Hoci sa primárne zameriavala na ekonomické aspekty, obsahovala aj prelomové ustanovenia o rovnosti medzi mužmi a ženami, ktoré sa stali dôležitým katalyzátorom pre rozvoj politík rodovej rovnosti v Európe.

História a Kontext Rímskej zmluvy

Zmluva vznika z iniciatívy francúzskeho ministra zahraničných vecí Roberta Schumana, ktorý predstavil myšlienku Európskeho spoločenstva 9. mája 1950. Európske spoločenstvo týmto naštartovalo budúcnosť Európy ako jednotného celku a prispelo aj k budúcemu ekonomickému rastu členských štátov. Rímska zmluva bola podpísaná 25. marca 1957 v Ríme šiestimi zakladajúcimi krajinami Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS): Belgickom, Francúzskom, Talianskom, Luxemburskom, Holandskom a Západným Nemeckom, takzvaná zakladajúca „Šestka“. Hlavným cieľom bolo vytvorenie spoločného trhu, colnej únie a postupné zbližovanie hospodárskych politík členských štátov.

Článok 119: Rovnaká odmena za rovnakú prácu

Zmluva o Európskom spoločenstve (tzv. Rímska zmluva (1957) o založení Európskeho spoločenstva zakotvila v článku 119 (teraz článok 141) princíp rovnakého odmeňovania medzi mužmi a ženami za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty. Článok 119 hovorí: „V priebehu prvej etapy každý členský štát zabezpečí uplatňovanie a ďalšie dodržiavanie zásady rovnakej odmeny mužov a žien za rovnakú prácu.

Hoci bol článok 119 pôvodne zameraný na zabezpečenie rovnakej odmeny za rovnakú prácu, jeho význam presiahol rámec čisto ekonomických úvah. Až do roku 1976 bol tento princíp považovaný za ekonomický cieľ (a nie sociálny a ľudsko-právny), menovite vyhnúť sa rozdielom v nákladoch na prácu zamestnávaním ženskej pracovnej sily platenej za rovnakú prácu menej ako u muža. V roku 1976 Európsky súdny dvor v prelomovom prípade Defrenne v.

Vývoj a Rozšírenie Princípu Rovnosti

Európska únia už pol storočia sleduje cieľ týkajúci sa rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami. Právne predpisy pre oblasť rodovej rovnosti v súčasnosti tvoria hlavný pilier politiky rovnosti príležitostí v Európe. V oblasti rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami bolo prijatých 13 európskych smerníc, ktoré sú právne záväzné pre členské štáty EÚ. Tie musia tieto právne predpisy Spoločenstva začleniť do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Európsky pakt pre rodovú rovnosť uznáva, že rovnosť žien a mužov je základnou hodnotou Európskej únie a že politiky rodovej rovnosti sú dôležité pre hospodársky rast, prosperitu a konkurencieschopnosť. Stratégie rovnosti mužov a žien V oblasti tzv. ’mäkkej legislatívy’ (soft law) Rada doteraz prijala 7 akčných programov na podporu rodovej rovnosti a boj proti všetkým formám diskriminácie. Samotný právny rámec totiž nie je dostatočný a je vhodné, aby spomínané zákonodarné iniciatívy boli sprevádzané konkrétnymi aktivitami.

Prečítajte si tiež: Rímska zmluva – slovenský pohľad

Amsterdamská zmluva, Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (ZES) prijatá 2. októbra 1997, v článku 6, odsek 1 deklaruje, že “Únia je založená na zásadách slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ktoré sú spoločné členským štátom.” Podľa Článku 2 sa rodová rovnosť sa stáva jedným z cieľov EÚ; vo všetkých aktivitách uvedených v článku 1 sa Spoločenstvo zameriava na zamedzenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami. a Článok.

Lisabonská zmluva a Charta základných práv EÚ

Lisabonskú zmluvu podpísalo 27 členských štátov Európskej únie 13. decembra 2007. Platnosť nadobudla 1. decembra 2009, keď ju ratifikovali všetky krajiny EÚ v súlade so svojimi vnútroštátnymi postupmi. Lisabonskou zmluvou sa menia, dopĺňajú a aktualizujú predchádzajúce zmluvy o EÚ. Okrem toho sa ňou uznávajú práva, slobody a zásady stanovené v Charte základných práv a táto charta sa stáva právne záväznou. Zmluva tiež umožňuje pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ľudských právach. Článok 2: „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám.

7. decembra 2000 bola na summite v Nice prijatá Charta základných práv Európskej únie. Chartu základných práv Európskej únie, ktorú 12. decembra 2007 v Štrasburgu vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia. Podľa článku 6 ods. “1. “Rovnosť medzi ženami a mužmi musí byť zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania. EURÓPSKA ÚNIA: KONSOLIDOVANÉ ZNENIE ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII A ZMLUVY O FUNGOVANÍ EURÓPSKEJ ÚNIE, CHARTA ZÁKLADNÝCH PRÁV EURÓPSKEJ ÚNIE. Európska únia, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2010.

Právny rámec Slovenskej republiky

Slovenská republika je zmluvnou stranou záväzných multilaterálnych medzinárodných zmlúv ako je Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (New York, 18. decembra 1979, vyhláška č. 62/1987 Zb.) a Opčný protokol k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (New York, 6. októbra 1999, oznámenie č. 343/2001 Z. z.). Silný dôraz na rovnosť žien a mužov kladie aj EÚ, ktorá ju zakotvila v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (tzv. Amsterdamská zmluva) a prevzala aj do Lisabonskej zmluvy. Lisabonskou zmluvou sa menia, dopĺňajú a aktualizujú predchádzajúce zmluvy o EÚ a uznávajú sa ňou práva, slobody a zásady ustanovené v Charte základných práv Európskej únie, ktorá je ako jej súčasť právne záväznou aj pre SR. To znamená, že EÚ musí pri navrhovaní a uplatňovaní sekundárnych právnych aktov EÚ dodržiavať základné práva ustanovené v charte a takto musia konať aj členské štáty EÚ pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ. Antidiskriminačný zákon[1] v znení z roku 2004 stanovil všeobecný rámec pre uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a prostriedky právnej ochrany pre prípad porušenia tejto zásady. Zbierka zákonov SR Predpis č. Rovnosť všetkých ľudí pred zákonom a zákaz diskriminácie je jednou zo základných zásad právneho štátu a je neodmysliteľnou súčasťou každého demokratického právneho poriadku. Platný právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje princíp rovnosti a zákaz diskriminácie, prípadne zásadu rovnakého zaobchádzania v niekoľkých právnych predpisoch rôznej právnej sily. Problematikou rodovej rovnosti a rovnosti príležitosti v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a zamestnanosti sa zaoberá Zákonník práce[1]. Zákonník práce v čl. 6 Základné zásady ustanovuje, že ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky.

Ďalšie relevantné dokumenty a iniciatívy

Na VII. zasadaní Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov bol 31. marca 1953 dojednaný Dohovor o politických právach žien. Vláda dohovor schválila 30. septembra 1954, Národné zhromaždenie s ním prejavilo súhlas 27. októbra 1954 a prezident republiky ho ratifikoval 23. Podpísaná: 18. Účinná od: 23. Platnosť skončila: 23. ESĽP: Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) bol založený v roku 1959, jeho sídlom je Štrasburg. ESĽP je inštitúciou Rady Európy (nie Európskej únie). ESĽP je zložený z toľkých sudcov, koľko je členských štátov Rady Európy - zmluvných strán Európskeho dohovoru o ľudských právach (v súčasnosti 47 štátov). Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW, schválený 1979, platný od 3.9 1981, pre ČSFR platný od 1987, zákon č. 62/1987 Zb.) v čl. 46/1955 Zb. Vyhláška ministra zahraničných vecí z 27. júla 1955 o Dohovore o politických právach žien.

HLAVA II, Článok 8 (pôvodný článok 3 ods. „1. „1. 2. 3. 4. 19. „Konferencia súhlasí, že vo svojom všeobecnom úsilí odstrániť nerovnosť medzi ženami a mužmi, sa Únia bude vo svojich rôznych politikách zameriavať na boj proti všetkým formám domáceho násilia.

Prečítajte si tiež: Rímska zmluva - Írska emisia 2007

Prečítajte si tiež: 2 Euro minca Nemecko 2007

tags: #rimska #zmluva #znenie