Rímskokatolícka cirkev a postoj k homosexualite

Rímskokatolícka cirkev (RKC) čelí v súčasnosti výzvam v otázke postoja k homosexualite. Táto téma vyvoláva vnútri cirkvi aj v spoločnosti rozsiahle diskusie a rôzne názorové prúdy. Vedenie RKC vo Vatikáne sa snaží reagovať na meniace sa spoločenské vnímanie, no zároveň si zachováva tradičné učenie.

Oficiálne učenie RKC

Oficiálne učenie RKC, ako je vyjadrené v Katechizme katolíckej cirkvi, rozlišuje medzi homosexuálnou orientáciou a homosexuálnymi skutkami. Katechizmus uvádza, že osoby s homosexuálnymi sklonmi treba prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim. Zároveň však zdôrazňuje, že homosexuálne vzťahy "v nijakom prípade nemožno schvaľovať", pretože sú v rozpore s prirodzeným zákonom a nevedú k plodeniu.

V nedávnom spore s farárkou Annou Polckovou evanjelickí biskupi zaujali postoj v zhode s učením svojej cirkvi. To hovorí, že mať homosexuálne sklony nie je hriech, ale hriešne je správať sa podľa nich. „Žiaden výklad Písma Svätého nás ešte nepresvedčil o tom, že by sme mali radikálne zmeniť názor na homosexualitu či praktizovanú homosexualitu,“ píše sa v stanovisku biskupov. To ďalej hovorí, že kresťan síce môže mať k veci, napríklad k otázke registrovaných partnerstiev, odmietavý postoj, no k osobe, homosexuálovi, má cítiť lásku.

Rozpor medzi učením a praxou

Otázkou však zostáva, do akej miery sa oficiálne učenie darí pretvárať do každodennej praxe a nakoľko sa títo ľudia so svojím údelom cítia v cirkvi prijatí. Mnohí veriaci s homosexuálnymi sklonmi zažívajú v cirkevnom prostredí neprijatie, odsúdenie a nepochopenie.

Skúsenosti veriacich s homosexuálnymi sklonmi

Hela (28), veriaca s homosexuálnymi sklonmi, hovorí o tom, že si musí vyberať, komu sa so svojou orientáciou zdôverí. Stretla sa s nepochopením, odmietnutím a dokonca aj s odsúdením zo strany kňazov, ktorí z kazateľníc hovorili o tom, že všetci homosexuáli skončia v pekle. Počas študijného pobytu v zahraničí prežívala ťažké obdobie a uvažovala o odchode z cirkvi. Nakoniec však našla ochotného kňaza, ktorý ju vypočul a prijal s láskou, čo ju povzbudilo, aby to s cirkvou ešte skúsila.

Prečítajte si tiež: Štruktúra pomoci Rímskokatolíckej charity

Erik (33), jeden z aktérov knihy Homosexualita bez farieb dúhy, také šťastie nemal. Pre neprijatie sa zo svojho spoločenstva stiahol. „Pochopil som, že ľudia v spoločenstve celkovo odmietajú vidieť a vedieť o tom druhom čistú pravdu, lebo môže byť nepríjemná.“

Hela s Erikom sa zhodujú, že najdôležitejšie je, aby veriaceho s homosexuálnymi sklonmi prijalo jeho najbližšie prostredie - cirkevné spoločenstvo a aby si v ňom dokázal vytvoriť pevné priateľstvá. Podľa Martina Kramaru, hovorcu Konferencie biskupov Slovenska, to isté hovorí aj pastoračná skúsenosť. „Keď za kňazom príde osoba, ktorá pociťuje spomínanú náklonnosť, cieľom je duchovne ju integrovať v cirkevnom spoločenstve. Títo ľudia sa zväčša nechcú vyčleňovať.“

Ako zlepšiť prijatie homosexuálov v cirkvi?

Hela navrhuje, že by sa o tejto téme malo viac hovoriť, aby ľudia dokázali vidieť homosexuála ako človeka milovaného Bohom, a nie len ako homosexuála. Erik dodáva, že pastorácia homosexuálov nebola nikdy dostatočná a že k ľuďom treba aktívne prichádzať. „Boh hovorí ‚Vy im dajte jesť!‘ Nehovorí ‚Buďte tichučko a čakajte, kto za vami príde na spoveď, kde to otvorí až v najväčšom zúfalstve a so slzami v očiach‘.“

Hela spomína, ako im do spoločenstva prišiel prednášať pán z Linky Valentín, pastoračnej organizácie gréckokatolíckej cirkvi. Po prednáške vznikla v hľadisku spontánna diskusia. „Nespôsobilo to žiadne rozbroje. Len sa otvorila téma a to donútilo ľudí pozrieť sa na veci iným spôsobom.“

Erik si myslí, že u laikov a kňazov často nie je ochota venovať sa osvete, poradenstvu, terapii či tvorbe webov s danou problematikou. Aj organizácií, ktoré by sa venovali pastorácii homosexuálov a šíreniu informácií v cirkevnom prostredí, je dnes veľmi málo.

Prečítajte si tiež: Zberateľský Potenciál 2 Euro Mince

Darina Veličová si myslí, že vzor, kam posunúť pastoráciu homosexuálov, môžeme hľadať za hranicami. V niektorých západných krajinách funguje Apoštolát Courage, ktorý sa venuje duchovnému sprevádzaniu homosexuálne cítiacich. V každej krajine k tomu biskup vyčlení kňazov, ktorí dostanú potrebné vedomosti a výcvik.

Strnulosť systému a spoločenský diskurz

To, že organizácií a ľudí je málo a že navonok nevystupujú, spôsobuje ďalší problém. Venujú sa iba úzkej skupine ľudí - ľudí, ktorí sa im ozvú. Erik má takúto skúsenosť s Linkou Valentín. Pozná viacerých ľudí, ktorí od nej čakali viac. No na zmenu nie je ochota.

Navyše, pokiaľ cirkev mlčí dovnútra aj dovonka, v spoločnosti sa presadzuje len určité chápanie homosexuality a homosexuálov. „Takmer nikto na Slovensku si neuvedomuje, že tu nemáme len niekoľkých aktivistov, ktorí vystupujú, kričia po námestiach, ale aj tých, ktorí týmto stavom trpia nedobrovoľne a hľadajú inú cestu. A práve na tých, verných Kristovi, neraz zabúdame,“ upozorňuje Vasilij Luck z Linky Valentín.

Hľadanie miesta v cirkvi

Akcie ako Pochody za život či Referendum za rodinu prispievajú k atmosfére neprijatia. Na spomínaných pochodoch cítiť aj tlak, že treba ísť do manželstva, splodiť dieťa a vtedy človek naplní Božiu vôľu. Navyše, Cirkev podľa Hely ako keby ponúkala iba dve cesty. Buď kňazstvo či rehoľu, alebo rodinu. Ľuďom s homosexuálnymi sklonmi sa pritom neodporúča vstupovať do rehole ani do kňazských seminárov.

Pre Helu je dôležité mať v cirkvi nejakú službu a byť jej verná. „Inými slovami, považovať za svojho partnera Boha a prejavovať mu lásku svojou službou v cirkvi.“ No i tak je to ťažké, pretože necíti nič také ako povolanie k celibátu.

Prečítajte si tiež: Slatvina a jej náboženské dedičstvo

Medzi dvoma mlynskými kameňmi

Hela sa v súčasnej situácii cíti ako medzi dvoma mlynskými kameňmi. Prirodzene je veľmi konzervatívna, ale jej problém ju drží niekde medzi. Nakoniec nie je prijatá nikde, lebo obe strany sú také radikálne, že jej zmýšľanie nikomu nevyhovuje.

Erik si myslí, že takýto prístup vytvára „smutný obraz o cirkvi, ktorá, aby nepobúrila Vatikán ani samotných veriacich, ponúka homosexuálom len tichý súhlas, čo sa prezentuje ako súcit“.

Napriek všetkému

I keď to v cirkvi nemajú ľahké, Hela ani Erik sa ju nechystajú opustiť. „Drží ma v nej, že ona je v podstate vznešenou, len ľudia v nej zlyhávajú, ako je to aj všade inde. Neidealizujem si ju, nemám ani dôvod z nej odchádzať, ani ju nenávistne či ukrivdene kritizovať, ako je to dnes moderné,“ vraví Erik.

Hela v cirkvi našla rodinu a viera jej zachránila život. Počas dospievania trpela …

Pohľad na homosexualitu z teologického hľadiska

Cirkevné učenie vníma homosexualitu ako zranenie. Homosexualita nie je ani v cirkvi, ani vo vedeckých kruhoch vnímaná ako choroba. Homosexualita sama osebe nie je ani hriechom. Hriechom je konkrétne homosexuálne konanie.

Homosexuálne cítiaci človek je zranený v tom, že mu chýba istota vlastnej identity ako muža alebo ženy. Mužovi chýba identita mužskosti, preto ju hľadá ako vlastnú paradigmu u iného muža. Podobne je to u ženy. Preto homosexualita nie je analógiou vzťahu muž a žena. Homosexuálne cítiaci človek nepotrebuje v prvom rade sex, ale vzťah.

Cirkev sprevádza homosexuálne cítiaceho človeka jeho životom tak, aby mu pomohla pravdivo vidieť jeho realitu, a aby mu pomohla tú realitu prijať. Čo je možné zmeniť, to mu pomáha zmeniť, a čo sa nedá, to mu pomáha premeniť na obetu lásky k Bohu.

Vedecké štúdie v oblasti skúmania ľudskej psychiky a identity osoby jasne hovoria, že homosexualita nie je vrodená. Neexistuje gén homosexuality ani nič, čo by poukazovalo na to, že ľudská prirodzenosť môže byť nastavená aj homosexuálne. Profesor Sanders z Oxfordu v roku 2014 v jednej zo svojich vedeckých štúdií vyjadril, že na homosexualitu vplýva mnoho príčin.

Cirkev chce ponúknuť zdravé, dobré, kresťanské spoločenstvo. Toto sa javí ako kardinálna vec, ktorú môže cirkev darovať a čím môže pomôcť.

Ako reagovať na priznanie dieťaťa k homosexualite?

V prvom rade by ho mala rodina vypočuť a prijať ho. Potom ho objať a pomôcť mu tým, že sa môže o to podeliť kedykoľvek, keď mu je ťažko. Rodičia by nemali odsudzovať ani syna, ani dcéru, ani seba a nemali by hľadať príčiny hneď v sebe, v svojej výchove, alebo v synovi.

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku už viac ako 20 rokov ponúka službu prijatia a sprevádzania tých homosexuálne cítiacich ľudí, ktorí svoj stav prežívajú ako bolestné zranenie prostredníctvom spoločenstva Linky Valentín.

Čo by nemal robiť veriaci človek, keď sa o niekom dozvie, že je homosexuál?

V prvom rade by nemal dať nálepku. Kresťan by nemal byť tým, kto vytiahne nálepku, zalepí ju na čelo a povie homosexuál, zle. To je inkvizícia moderného typu. Má mu pomôcť, hľadať spolu s ním, ponúknuť mu možnosť zdieľať sa. Zdravé kresťanské spoločenstvo prijme takéhoto človeka a snaží sa mu pomôcť.

Uzákonenie homosexuálnych zväzkov a jeho dôsledky

Na Slovensku prebieha verejná diskusia ohľadom právneho uznania zväzkov homosexuálne cítiacich osôb.

Argumenty proti uzákoneniu homosexuálnych zväzkov

• Zákon má výchovnú funkciu a uznanie homosexuálnych zväzkov povedie k zmene morálneho povedomia a poškodeniu spoločnosti.
• Uzákonenie homosexuálnych manželstiev negatívne ovplyvní všetky manželstvá a povedie k ďalšiemu oslabeniu trvácnosti a zhoršeniu kvality manželstiev heterosexuálnych párov.
• Po prijatí morálno-filozofického pohľadu LGBT aktivistov musí spoločnosť dať rovnaké manželské výhody aj dvojiciam, ktoré spolu sexuálne nežijú, napr. 2 spolužiačky z vysokej školy, ktoré spolu bývajú a majú silný emocionálny vzťah, aj keď nie sexuálny.

Postoj RKC k homosexuálnym zväzkom

RKC neodsudzuje homosexualitu, pretože si jasne uvedomuje, že je súčasťou ľudstva od jeho vzniku a nie je ani nijakou chorobou. Naproti tomu pohlavný styk homosexuálov, ako aj pohlavný styk mimo manželstva považuje RKC za hriech. Druhé prikázanie, ktoré Ježiš Kristus povedal svojim apoštolom, ako aj náuka RKC uvedená v katechizme prikazuje milovať blížneho svojho (vrátane homosexuálov) a prijímať ich medzi sebou s úctou a láskou.

Zahraničná pomoc a kriminalizácia homosexuality v Afrike

Nigérijským kresťanom nehádže polená pod nohy iba islamistická sekta Boko Haram, ktorá sa vyhráža atentátmi na kresťanov. Krajina odkázaná na zahraničnú pomoc zo Západu najnovšie čelí hrozbám zo strany Veľkej Británie a USA o obmedzení poskytovanej pomoci. Dôvodom je legislatívne úsilie Nigérie zakázať a kriminalizovať homosexuálne zväzky.

Západ hrozí zastavením pomoci a africké krajiny reagujú tak, že americké a britské vyhlásenia považujú za vmiešavanie do ich vnútorných záležitosti, afrických socio-kultúrnych noriem a snahu o dovoz zahraničných kultúrnych hodnôt.

Otázkou ostáva, či je možné medzinárodné snahy presadiť v krajinách, kde väčšina jej obyvateľov súhlasí s kriminalizáciou homosexuality. Podľa prieskumu Pew Global Attidues si až 97 percent obyvateľov Nigérie myslí, že homosexualita by mala byť spoločnosťou odmietnutá.

tags: #rimskokatolícka #cirkev #a #homosexualita #postoj