
Po skončení príslušného obdobia obchodná spoločnosť zisťuje svoj výsledok hospodárenia, ktorý môže predstavovať zisk alebo stratu. Ukazovateľ výsledku hospodárenia slúži na vyhodnotenie úspešnosti alebo neúspešnosti podnikania v danom období. Výsledok hospodárenia obchodnej spoločnosti sa zisťuje pravidelne, minimálne raz za celé predchádzajúce účtovné obdobie. Zisťuje sa ako rozdiel všetkých výnosov a všetkých nákladov za príslušné účtovné obdobie, pričom sa neberú do úvahy vnútroorganizačné výnosy a náklady, ak o nich obchodná spoločnosť účtuje. Napríklad sa teda spočítajú všetky výnosy za rok 2016 a od nich sa odpočíta suma všetkých nákladov za rok 2016. V účtovníctve sa výsledok hospodárenia za účtovné obdobie zisťuje na účte 710 - Účet ziskov a strát. Ak boli výnosy za účtovné obdobie vyššie ako náklady, obchodná spoločnosť dosiahla zisk. A naopak, ak boli v príslušnom účtovnom období náklady vyššie ako výnosy, tak obchodná spoločnosť dosiahla stratu.
Je možné sa však stretnúť s dvoma pojmami používanými v súvislosti s výsledkom hospodárenia - výsledok hospodárenia pred zdanením a výsledok hospodárenia po zdanení. Ako je zrejmé z týchto pojmov, pri výsledku hospodárenia pred zdanením sa berú do úvahy všetky náklady okrem tých, ktoré predstavujú náklady v podobe dane z príjmov právnických osôb (neberie sa do úvahy ani tzv. „odložená daň z príjmov“, ak sa o nej účtuje). Výsledok hospodárenia po zdanení je už rozdiel úplne všetkých výnosov a úplne všetkých nákladov s výnimkou vnútroorganizačných (berie sa do úvahy aj splatná a odložená daň z príjmov). Výsledok hospodárenia po zdanení sa podľa charakteru označuje ako „účtovný zisk“ (niekedy aj ako „čistý zisk“) alebo „účtovná strata“ (niekedy aj ako „čistá strata“). V tomto článku, ak nebude uvedené inak, budeme ďalej používať pojmy zisk, strata a výsledok hospodárenia, ktorými budeme myslieť výsledok hospodárenia po zdanení, teda čistý zisk alebo čistú stratu.
Zisk v obchodnej spoločnosti sa na niečo použije alebo sa ponechá ako tzv. „nerozdelený zisk“ a rozhodne sa o ňom inokedy. Podobne je to aj v prípade straty, ktorá sa musí z nejakých zdrojov uhradiť, alebo sa ponechá ako tzv. „neuhradená strata“. Na Slovensku v súčasnosti existuje päť druhov obchodných spoločností - spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.), akciová spoločnosť (a.s.), verejná obchodná spoločnosť (v.o.s.), komanditná spoločnosť (k.s.) a jednoduchá spoločnosť na akcie (j.s.a.). Každá z týchto spoločností je osobitne upravená zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), ktorý ustanovuje aj pravidlá rozdelenia zisku a vysporiadania straty. Znamená to, že pri každom type obchodnej spoločnosti rozdelenie zisku a vysporiadanie straty môže prebehnúť úplne inak.
Zisk s.r.o. sa rozdeľuje až po skončení účtovného obdobia a až na základe schválenej účtovnej závierky. Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou, prípadne stanovami. Pri rozdeľovaní zisku v s.r.o. je potrebné myslieť na povinnosť vytvárať rezervný fond. Ak sa rezervný fond nevytvorí už pri vzniku, je s.r.o. povinná ho vytvoriť z čistého zisku za rok, v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí, a to vo výške najmenej 5 % z čistého zisku, nie však viac ako 10 % základného imania. Rezervný fond je s.r.o. povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku, až do dosiahnutia výšky rezervného fondu najmenej vo výške 10 % základného imania.
Ak s.r.o. zo zisku doplnila rezervný fond (prípadne ďalšie fondy, ktoré vytvára), musí pred jeho rozdelením spoločníkom jeho zvyšnú časť prednostne použiť na úhradu neuhradenej straty minulých rokov, ak ju vykazuje. Zvyšok zisku s.r.o. môže rozdeliť spoločníkom, rozdeliť zamestnancom, zvýšiť z neho základné imanie (ak sa zo zisku zvyšuje základné imanie, vtedy musí byť účtovná závierka podľa § 144 v spojení s § 208 ods. 2 Obchodného zákonníka overená audítorom so stanoviskom bez výhrad). Ak sa celý zisk nerozdelí, jeho nerozdelená časť sa ponechá ako nerozdelený zisk a o jeho použití rozhodne s.r.o. neskôr. Podľa § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka s.r.o. nemôže rozdeliť medzi spoločníkov čistý zisk vtedy, ak vlastné imanie je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom (prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa nesmú použiť na plnenie spoločníkom) znížená o hodnotu nesplateného základného imania.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o PN
O rozdelení zisku a vysporiadaní straty a.s. a j.s.a. rozhoduje až valné zhromaždenie na základe návrhu, ktorý mu predkladá predstavenstvo. Najskôr však musí valné zhromaždenie riadnu individuálnu účtovnú závierku schváliť. A.s. a j.s.a. vytvárajú rezervný fond už pri svojom vzniku. Sú povinné ho však každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 10 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke, až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20 % základného imania. Podmienky, po ktorých splnení môže a.s. a j.s.a. vyplácať akcionárom podiely na zisku, sú uvedené v § 179 ods. 3 až 5 Obchodného zákonníka. Po tom, ako a.s. a j.s.a. doplní rezervný fond (prípadne ďalšie fondy, ktoré vytvára), musí prednostne čistý zisk ďalej použiť na úhradu neuhradenej straty minulých rokov, ak ju má. Až potom môže zvyšok zisku rozdeliť akcionárom, členom predstavenstva, dozornej rady, zamestnancom alebo môže zo zisku zvýšiť základné imanie (vtedy musí byť účtovná závierka overená audítorom so stanoviskom bez výhrad). Ak sa celý zisk nerozdelí, jeho nerozdelená časť sa ponechá ako nerozdelený zisk a o jeho použití sa rozhodne neskôr. Pri rozdeľovaní zisku medzi akcionárov platí ešte obmedzenie uvedené v § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka. A.s. a j.s.a. nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk, ak vlastné imanie je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom (prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa nesmú použiť na plnenie akcionárom) znížená o hodnotu nesplateného základného imania.
Ak s.r.o., a.s. alebo j.s.a. dosiahne stratu, na jej vysporiadanie možno použiť rezervný fond, ktorý na tento účel vytvárajú. Ak na jej krytie nepostačuje rezervný fond, existujú ďalšie možnosti, ako sa s ňou môže s.r.o., a.s. alebo j.s.a. vysporiadať. Stratu je možné uhradiť z nerozdeleného zisku minulých rokov, z iných fondov, predpísať ju na úhradu spoločníkom alebo akcionárom, znížiť o ňu základné imanie (jeho výška ani po tom nesmie klesnúť pod minimálnu výšku základného imania) alebo sa časť neuhradenej straty ponechá ako neuhradená strata a o jej vysporiadaní s.r.o., a.s. alebo j.s.a. rozhodne neskôr.
V.o.s. neplatí zo svojho zisku daň z príjmov, ale jej základ dane/daňová strata je základom dane/daňovou stratou jej spoločníkov, ktorí podávajú daňové priznanie a až po tom, ako prípadne zaplatia daň z príjmov, sa dá hovoriť o ich čistom zisku alebo strate. V.o.s. zistí svoj výsledok hospodárenia, ktorý potom pretransformuje na základ dane. Tento základ dane sa medzi jednotlivých spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov v.o.s. rovným dielom. Spoločníci v.o.s. potom podajú daňové priznanie, do ktorého uvedú časť základu dane alebo daňovej straty v.o.s., ktorá im prináleží. Vyplatený zisk až po zdanení predstavuje pre nich čistý zisk. Ak v.o.s. dosiahla daňovú stratu, tak tá sa medzi spoločníkov delí rovnako ako základ dane. Ak v.o.s. dosiahla stratu, spoločníci ju podľa § 80 ods. 3 Obchodného zákonníka nemusia uhradiť, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. V.o.s. sa so stratou môže vysporiadať podobne ako s.r.o., teda sa môže napríklad uhradiť z nerozdeleného zisku minulých rokov, z fondov a podobne.
K.s. zistí svoj výsledok hospodárenia, ktorý potom pretransformuje na základ dane. Základ dane k.s. sa potom rozdelí na časť pripadajúcu komanditistom a časť pripadajúcu komplementárom v pomere, v akom sa delí medzi nich zisk pred zdanením (ak to nie je uvedené v spoločenskej zmluve, tak sa medzi nich delí na polovicu). Časť základu dane pripadajúcu na komanditistov zdaní samotná k.s. a po zdanení môže prípadný zisk vyplatiť komanditistom podľa výšky ich splatených vkladov (ak v spoločenskej zmluve nie je uvedený iný pomer) alebo sa môže ponechať v spoločnosti a použiť na podobné účely ako v s.r.o. Časť základu dane k.s. pripadajúca na komplementárov spoločnosť nezdaňuje, ale zdaňujú ju samotní komplementári vo svojom daňovom priznaní a až po zdanení pre nich predstavuje čistý zisk. Komplementári si túto časť základu dane rozdelia v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom. Daňová strata k.s. sa delí medzi komanditistov a komplementárov rovnako ako základ dane. Komplementári nie sú povinní stratu uhrádzať, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. Časť straty pripadajúcej na samotnú k.s. (teda časť straty prináležiaca komanditistom) môže byť vysporiadaná podobným spôsobom ako v s.r.o., teda sa môže napríklad uhradiť z nerozdeleného zisku minulých rokov, z fondov a podobne.
Jedno obmedzenie vo vyplácaní zisku spoločníkom obsahuje aj § 28 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ak neboli aktivované náklady na vývoj (jedna zo zložiek majetku, ktorý môže obchodná spoločnosť mať) úplne odpísané, môže obchodná spoločnosť rozdeliť zisk len vtedy, ak úhrnná výška rezervných fondov a iných zložiek vlastného imania, ktoré sú k dispozícii na vyplácanie, je vyššia ako celková výška neodpísaných aktivovaných nákladov na vývoj.
Prečítajte si tiež: Podpora pre opatrovateľky a seniorov
S.r.o., a.s. a j.s.a. nemôžu podľa Obchodného zákonníka svojim spoločníkom vyplácať podiely na zisku ani vtedy, ak by tým spôsobili svoj úpadok (záporné vlastné imanie alebo platobná neschopnosť). Obchodné spoločnosti by si pri rozdeľovaní zisku a vysporiadaní straty mali dávať pozor aj na to, aby im úpadok nehrozil (pomer v vlastného imania a záväzkov nižší ako stanovená hranica, v roku 2017 pomer 6 ku 100). Ak je spoločnosť v úpadku alebo jej úpadok hrozí, dostáva sa do krízy a vzťahujú sa ňu určité obmedzenia.
Podstatou účtovnej závierky je zistiť k závierkovému dňu, aký je stav majetku, záväzkov a vlastného imania účtovnej jednotky ocenenom v peňažných jednotkách a v predpísanej štruktúre vyjadriť výsledok hospodárenia. Cieľom účtovnej závierky je zostaviť údaje v takej štruktúre, aby umožnili užívateľom účtovnej závierky získať prehľad o majetku, záväzkoch, vlastnom imaní, výsledku hospodárenia a finančnej situácii účtovnej jednotky. Vykonať sumarizáciu priebežného evidovania transakcií (bežného účtovníctva), ku ktorým dochádzalo v priebehu účtovného obdobia, vykonať inventarizáciu a zaúčtovať uzávierkové účtovné prípady. Základným predpokladom zostavenia účtovnej závierky je mať správne, úplne a preukázateľne vedené priebežné účtovníctvo tak, ako to požadujú ustanovenia § 8 zákona o účtovníctve. Inventarizácia slúži na zisťovanie a spísanie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov (vlastného imania). Jej súčasťou je porovnanie skutočného stavu so stavom vykazovaným v účtovníctve. Pri inventarizácii sa zisťujú príčiny rozdielov, zodpovednosť za tieto rozdiely a navrhuje sa ich vysporiadanie. Výstupom inventarizácie je tiež posúdenie ocenenia majetku (§ 26 a § 27 zákona o účtovníctve), teda aj posúdenie správnosti stanoveného odpisovania, opravných položiek, rezerv a prípadného ocenenia reálnou hodnotou. Inventúra je súčasťou inventarizácie a môže byť fyzická, dokladová alebo kombinovaná. Fyzická inventúra je inventúra, pri ktorej sa zisťuje a spisuje skutočný stav aktív na základe fyzického prepočítania. Dokladová inventúra je inventúra, kde sa zisťuje súpis aktív alebo pasív na základe príslušných účtovných dokladov. Kombinovaná inventúra je prienikom dvoch predchádzajúcich, vykonáva sa napr.
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov - ostatné novely č. 309/2023 Z. z. a č. 105/2024 Z. z. (napr. Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov; ďalej len „postupy účtovania“ - ostatná novela č. MF/005391/2024-74 je platná od 15. 3. 2024 (príspevok FS/4/2024) a upravuje účtovanie o premenách obchodných spoločností podľa zákona č. 309/2023 Z. Opatrenie MF SR č. MF/15464/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky (FS/12/2013) - ostatná novela č. MF/14775/2017-74 je platná od 1. 1. Opatrenie MF SR č. MF/23378/2014-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o individuálnej účtovnej závierke a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre malé účtovné jednotky (FS č. 12/2014) - ostatná novela č. MF/14774/2017-74 je platná od 1. 1. Opatrenie MF SR č. MF/23377/2014-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o individuálnej účtovnej závierke a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre veľké účtovné jednotky a subjekty verejného záujmu (FS č. 12/2014) - ostatná novela č. MF/14770/2017-74 je platná od 1. 1. Zostavenie účtovnej závierky podľa medzinárodnej účtovnej metodiky IAS/IFRS sa priamo týka konsolidovanej účtovnej závierky podľa veľkostných kritérií (§ 22 zákona o účtovníctve), a tiež individuálnej účtovnej závierky pre vybrané subjekty - podľa právnej formy (napr. banka, poisťovňa, správcovská spoločnosť) a tiež podľa veľkostných kritérií tak, ako to vyplýva z ustanovení § 17a zákona o účtovníctve. Účtovná metodika IAS/IFRS je súčasťou nariadenia Komisie (ES) č.
Kontrolou otvorenia účtovných kníh sa zisťuje dodržanie bilančnej kontinuity podľa § 16 ods. 12 zákona o účtovníctve medzi dvomi účtovnými obdobiami. Podľa § 3 ods. 4 zákona o účtovníctve môže byť účtovným obdobím aj hospodársky rok, a to bez povoľovacieho konania jednoduchým oznámením na daňový úrad; dôležité pritom je tiež to, že je to súčasne aj zdaňovacie obdobie podľa § 41 ods. Otvorenie účtovných kníh musí byť doložené účtovným dokladom. Účtový rozvrh platný v účtovnej jednotke na účtovné obdobie musí byť upravený v súlade s postupmi účtovania a rámcovou účtovou osnovou. Účet 431 - Výsledok hospodárenia vo schvaľovaní nesmie mať ku dňu 31. 12. Výsledok hospodárenia sa zúčtuje podľa pravidiel ustanovených Obchodným zákonníkom, prípadne iným predpisom na základe rozhodnutia príslušného štatutárneho orgánu účtovnej jednotky. V prípade, že do konca roka nebude prijaté rozhodnutie o zúčtovaní výsledku hospodárenia (alebo jeho časti), tento sa zaúčtuje účtovným predpisom 431/428 na účet 428 - Nerozdelený zisk minulých rokov v prípade zisku alebo účtovným predpisom 429/431 na účet 429 - Neuhradená strata minulých rokov v prípade straty. V prípade, ak sa rozhodne o vyplatení podielov (dividend) spoločníkom, upozorňujeme, že maximálna výška je obmedzená § 123 a § 179 Obchodného zákonníka tak, že nesmie sa znížiť vlastné imanie pod výšku základného imania a povinného rezervného fondu. Režim zdanenia podielov na zisku sa posudzuje v každom konkrétnom prípade tiež podľa štruktúrovaných podmienok § 52zi ods.
Riadne vykonanie inventarizácie s požadovanými výsledkami sa dá dosiahnuť len po zodpovednej organizačnej príprave (napr. internou smernicou) a jej včasnom vykonaní. Inventarizáciou sa overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov - vlastného imania (§ 59 ods. 1 postupov účtovania). Vykonanie inventarizácie je stanovené zákonom o účtovníctve (§ 6 ods. 3; § 29 a § 30) a v prípade jej nevykonania alebo neúplného vykonania nie je účtovníctvo správne a preukázateľné. Účtovníctvo je preukázateľné, len ak sú všetky účtovné záznamy preukázateľné a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu. Povinný obsah inventúrneho súpisu ustanovuje § 30 ods. 2 zákona o účtovníctve, pričom jeho povinnou súčasťou sú aj odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov. Ak je k závierkovému dňu suma záväzkov vyššia ako ich výška v účtovníctve, uvedú sa záväzky v účtovnej závierke vo zvýšenom ocenení (§ 26 ods. 2 zákona o účtovníctve). Prehodnotenie výšky dlhodobých záväzkov cez diskontný faktor sa netýka všetkých účtovných jednotiek, ale len záväzkov fondu (napr. Fyzickú inventúru hmotného majetku okrem zásob, ktorú nemožno vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, možno vykonávať tri mesiace pred účtovnou závierkou a mesiac po nej. To znamená, že inventúra hmotného majetku sa môže vykonávať od 1. 10. do 31. 1. Fyzickú inventúru zásob môže účtovná jednotka vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia a aj mesiac po ňom. Pritom sa musí preukázať stav majetku k 31. 12., a to údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky. Záväzky a iný majetok ako hmotný majetok (dokladová inventúra) sa inventarizuje len k 31. 12. Upozorňujeme na termíny a periodicitu inventarizácie. Inventarizácia dlhodobého hmotného majetku sa môže vykonávať raz za štyri roky; inventarizácia peňazí v hotovosti sa môže vykonať len jedenkrát ročne k závierkovému dňu (§ 29 ods.
Prečítajte si tiež: Kritika kolúznej väzby na Slovensku
Inventarizačné rozdiely sa musia zaúčtovať do účtovného obdobia (kalendárneho roka alebo hospodárskeho roka), za ktoré bola inventarizácia uskutočnená. Účtovanie inventarizačných rozdielov upravuje najmä § 11 postupov účtovania, plus niektoré špecifiká sú upravené pri jednotlivých účtových triedach (napr. § 21 ods. Inventarizácia je základom všetkých uzávierkových činností, a preto by mala byť v účtovných jednotkách organizačne upravená internou smernicou, ktorá obsahuje najmä harmonogram prác, termíny, inventúrne komisie a ich právomoc a zodpovednosť pri inventarizácii. Pri zostavovaní takejto internej smernice sa dá inšpirovať dnes už neplatnou vyhláškou č. 155/1971 Zb. Inventarizácia by mala byť ukončená schválením záverečného súhrnného inventarizačného zápisu tak, ako to ustanovuje § 30 ods. 3 zákona o účtovníctve. V inventarizačnom zápise sa najmä kvantifikujú inventarizačné rozdiely a spôsob ich účtovného vysporiadania (odkaz na interný účtovný doklad), ako aj výsledky posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov - teda vplyv na účtovanie opravných položiek, rezerv, odpisov podľa § 26 zákona o účtovníctve a ocenenie vybraných položiek reálnou hodnotou podľa § 27 zákona o účtovníctve.
V účtovnej závierke musia byť zohľadnené všetky informácie týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, pokiaľ sa získali do dňa jej zostavenia - teda do dňa podpísania výkazov účtovnej závierky (§ 17 ods. 8 zákona o účtovníctve). Toto sa vykonáva cez upravujúce závierkové účtovné prípady [§ 2a ods. 1 písm. b) postupov účtovania] alebo sa tieto prípady uvedú ako tzv. Upravujúcimi závierkovými účtovnými prípadmi sa napr. upraví výška opravnej položky (§ 18 ods. 9 postupov účtovania), upraví sa výška rezervy (§ 19 ods. 6), upraví sa výška pohľadávky (§ 48 ods. 3) alebo upraví sa výška záväzku (§ 50 ods. Zaúčtujú sa všetky peňažné operácie vykonané bankou do 31. 12. Preddavky k vyúčtovaniu je potrebné zúčtovať (priradiť) tak, aby sa správne účtovne zobrazili už realizované nákupy do 31. 12. Vyúčtujú sa odbery pohonných látok na kreditné karty, uskutočnené do 31. 12. Zaúčtujú sa účtovné prípady, ktoré vyplývajú priamo zo zmlúv (napr. finančný prenájom, nájomné, poistné, úroky, zmluvné pokuty alebo penále a pod.) alebo z osobitných predpisov (napr. odvod za nezamestnanie zdravotne postihnutých, ročné zúčtovanie SF) bez toho, aby sa na ne vystavovali faktúry. Zaúčtujú sa vystavené faktúry za dodanie tovarov alebo služieb do 31. 12. Zaúčtujú sa všetky došlé faktúry za splnené dodávky alebo služby do 31. 12. Zabezpečí sa účtovné zobrazenie neukončených sporov na základe podkladov od právnika, napr. Skontroluje sa obratová predvaha po zaúčtovaní všetkých účtovných prípadov v roku, v ktorej sa musia rovnať obraty strany MD všetkých účtov, s obratmi strany DAL všetkých účtov. Prípadný rozdiel signalizuje, že niektorý účtovný zápis nebol vykonaný podvojným spôsobom (na stranu MD a DAL boli účtované nerovnaké sumy).
Náklady a výnosy sa účtujú zásadne do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. V sporných prípadoch možno zjednodušene postupovať tak, že výnosy sa účtujú do obdobia, s ktorým vecne súvisia (realizačný princíp) a náklady patriace k týmto výnosom sa účtujú tiež do tohto obdobia; používaný postup pri časovom rozlišovaní v zložitých prípadoch by mal byť potom ustálený v internej smernici. Náklady, ktoré sa týkajú budúcich období, sa časovo rozlišujú vo forme nákladov budúcich období; pravidlo „výdavok teraz a náklad potom“ (381/221, 5xx/381). Príjmy, ktoré sa týkajú budúcich období, sa časovo rozlišujú vo forme príjmov budúcich období; pravidlo „výnos teraz, príjem potom“ (385/6xx, 221/385). Výdavky, ktoré sa týkajú budúcich období, sa časovo rozlišujú vo forme výdavkov budúcich období; pravidlo „náklad teraz, výdavok potom“ (5xx/383, 383/221). Výnosy, ktoré sa týkajú budúcich období, sa časovo rozlišujú vo forme výnosov budúcich období; pravidlo príjem teraz, výnos potom“ (221/384, 384/6xx). Upozorňujeme, že ak nie sú platené vopred, potom sa časovo nerozlišujú napr. manká a škody, náklady na školenia, marketingové štúdie, náklady na prieskum trhu, náklady na získanie noriem a certifikátov, náklady na uvedenie výrobkov na trh, náklady na reštrukturalizáciu a reorganizáciu podniku alebo jeho časti, náklady na rozšírenie výroby, náklady na reklamu a propagáciu - vyplýva to z ustanovenia § 56 ods. Nárok na poistné náhrady alebo úroky, úroky z omeškania, zmluvné pokuty, pokuty, penále resp. povinnosť ich platenia je nevyhnutné zaúčtovať do obdobia, ktorého sa časovo a vecne týkajú. Na tento účel sa použijú príslušné účty pohľadávok (určitá aj neurčitá výška), resp. Účtovanie nároku na vyššie uvedené položky (napr. úroky z omeškania) záleží od znenia obchodnej zmluvy alebo od iných relevantných dokladov. Podľa § 369 Obchodného zákonníka má veriteľ právo (nie povinnosť) požadovať úroky z omeškania. Ak však veriteľ svoje právo uplatní písomným prejavom vôle (napr.