
Práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. V tomto článku sa podrobne pozrieme na podmienky ročnej PN v Sociálnej poisťovni, vrátane nároku na dávky, výpočtu, povinností zamestnanca a zamestnávateľa a ďalších dôležitých aspektov.
Od 1. júna 2023 lekári povinne vystavujú elektronickú práceneschopnosť (ePN). Táto zmena priniesla úľavu zamestnancom, ktorým odpadli povinnosti s doručením PN zamestnávateľovi a preukazovaním existencie prekážky v práci. Zamestnávateľa však musí bez zbytočného odkladu informovať, že je PN a nedostaví sa do práce. Nemusí podávať ani žiadosť o nemocenské, pretože samotné vystavenie ePN sa považuje za žiadosť. Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o ePN zamestnávateľovi cez eSlužby.
Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu, a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Na nahlásenie týchto údajov má 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musí na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.
Počas dočasnej PN má zamestnanec nárok na dve hlavné dávky:
Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu, ak spĺňa nasledovné podmienky:
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica
Zamestnávateľ nevypláca náhradu príjmu zamestnancovi, ktorý:
Výška náhrady príjmu je nasledovná:
Ak sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám, a to požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, zamestnávateľ mu poskytne náhradu príjmu len vo výške polovice náhrady príjmu.
Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti). Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.
Denný vymeriavací základ sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec
Zamestnávateľ má právo počas prvých desiatich dní vykonať u svojho zamestnanca kontrolu dodržiavania liečebného režimu, resp. kontrolu zdržiavania sa na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnanca, buď on sám, alebo dá podnet na vykonanie kontroly na Sociálnu poisťovňu. Zamestnávateľ vykonáva kontrolu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava.
V prípade, ak chce zamestnávateľ vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca, ktorý je dočasne PN, musí písomne poveriť iného zamestnanca na výkon kontroly. Ak zamestnávateľ pri kontrole PN zistí, že zamestnanec nie je na mieste, kde sa mal zdržiavať počas dočasnej PN, spíše oznámenie o výsledku kontroly. To, že zamestnanec nebol v čase kontroly dodržiavania PN na mieste, kde sa mal zdržiavať, zamestnávateľ oznámi aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (nie je to však povinnosťou zamestnávateľa). Odo dňa, kedy zamestnanec porušil liečebný režim, nemá nárok na výplatu náhrady príjmu.
Zamestnanec má počas PN povinnosť dodržiavať liečebný režim, ktorý mu určil lekár. Liečebný režim je definovaný ako "životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár". Okrem toho musí zamestnanec dodržiavať aj ďalšie povinnosti, ako napríklad:
V prípade, že zamestnanec poruší svoje povinnosti počas PN, môže mu byť uložená pokuta až do výšky 170 eur. Okrem toho môže stratiť nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN.
Dočasná pracovná neschopnosť trvá najdlhšie 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Po uplynutí tejto doby môže zamestnanec požiadať o invalidný dôchodok.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov
Ak PN trvá viac ako 52 týždňov, prerušuje sa povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zamestnanca odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia.
Podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) majú dve možnosti, ako sa zabezpečiť pre prípad PN:
Komerčné poistenie PN môže byť výhodné pre tých podnikateľov, ktorí si platia minimálne odvody do Sociálnej poisťovne a nemocenské dávky by im nepokryli ich mesačné výdavky. Komerčné poistenie im môže zabezpečiť dostatok financií na pokrytie výdavkov, chodu rodiny a liečby počas PN.
Cena komerčného poistenia PN závisí od viacerých faktorov, ako napríklad:
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, nárok na nemocenské si uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v danom štáte.