Rodičovská Autorita: Psychologický Pohľad

Rodičovská autorita je komplexná téma, ktorá sa dotýka každého z nás. V živote každého človeka existuje množstvo ľudí, ktorí uplatňujú svoju autoritu. Autorita, z latinského slova, je uznávaná schopnosť osoby, spoločnosti alebo inštitúcie ovplyvňovať druhých s cieľom dosiahnuť určitý cieľ. Predpokladá slobodný súhlas tých, ktorí ju uznávajú, a rešpektuje slobodu, na rozdiel od moci alebo nátlaku, ktoré ju obmedzujú alebo negujú. Vnímanie autorít sa v posledných rokoch výrazne zmenilo. Dnešná psychológia pomerne dobre definuje osobnosť, ktorá má autoritu. Rodičovská autorita je spojená s významom zákazov a slovným podaním, ktoré sprevádza sankcie, a so schopnosťou rodičov rozpoznať a priznať si aj vlastné chyby. Niektoré zákazy sú zásadné, o niektorých sa dá v určitom veku diskutovať. Všetko je to o vzájomnom počúvaní a porozumení.

Význam Rodičovskej Autority

Správna rodičovská autorita má mimoriadny význam pre úspešnú výchovu, platí to aj o autorite ostatných vychovávateľov. Deti autoritu potrebujú hlavne preto, lebo im dáva pocit bezpečia. Potrebujú niekoho, kto je silný, múdry a kto im dokáže pomôcť. Ak dieťa nemá kontakt s autoritou, ktorá mu môže veľa ponúknuť, tak hľadá niekde inde. Dieťa vždy vníma nejakú autoritu, len v každom vývinovom období je to niekto iný. Môže to byť rodič, učiteľ a neskôr najmä rovesníci. V dnešnej dobe sa pre deti stávajú autoritou herci, modelky, športovci, speváci, čo je spôsobené tým, že médiá v podstate v tomto stoja proti rodičom.

Chyby Rodičov pri Získavaní Autority

Psychológovia vedia presne poradiť rodičom v tom, čo nemajú robiť, aby nestratili autoritu. Medzi najčastejšie chyby patria:

• Nedodržiavanie jednoty slov a činov: Keď si rodičia vynucujú autoritu krikom, vyhrážaním, bitkou pre každú maličkosť. Ich teror vyvoláva atmosféru strachu, neistoty, hrôzy, čo sa potom prejaví v povahových nedostatkoch a negatívnych vlastnostiach takto vychovávaných detí. Deti sa takýchto rodičov boja a všemožne sa usilujú vyhnúť trestom, preto čoskoro začnú klamať a podvádzať rodičov. Z takto vychovávaných detí môžu vyrásť drsní, bezohľadní ľudia, ktorí sa budú chcieť celý život pomstiť za svoje smutné detstvo.
• Autorita založená na odstupe: Takýto postup sa najčastejšie vyskytuje v rodinách intelektuálov. Takíto rodičia mávajú pre svoje deti málo času. Deti sú vzhľadom na ich zamestnanosť a dôležitosť práce bezvýznamné, preto sa s nimi málo zaoberajú. Starostlivosť o deti prenechávajú starým matkám alebo iným osobám. Rodičia sa izolujú vo svojich pracovniach a starajú sa o svoje záujmy, a tak utvárajú priam také prostredie, aké je typické pre neúplnú rodinu so všetkými nepriaznivými dôsledkami.
• Autorita budovaná na puntičkárstve: Puntičkárski rodičia sa domnievajú, že musia mať vždy a za každých okolností pravdu, že každé slovo, ktoré vyslovia, musí byť pre ich deti zákonom. Nevidia a neregistrujú svoje deti, ich záujmy, radosti, žiale a ich potreby, neusilujú sa im porozumieť. Presadzujú nadradenosť a uspokoja sa aj s jej formálnym výsledkom.
• Moralizovanie: Niektorí rodičia veľa moralizujú, každú maličkosť berú vážne, všetko využijú, aby mohli deti napomínať. Domnievajú sa, že v tom spočíva ich vychovávateľské poslanie. Vychádzajú zo zásady, že sami sú neomylní. Moralizovanie sa deťom čoskoro sprotiví, mentorské napomínanie rodičmi na ne pôsobí negatívne.
• Autorita vybudovaná na prehnanej láske a dobrote: Je veľmi rozšírená a vedie k pestovaniu sentimentálnosti. Deti musia všetko robiť z lásky k rodičom, aj oni im za to na každom kroku dokazujú, že ich majú radi. Nežne ich oslovujú, neprestajne sa s nimi maznajú. Deti takú lásku neznášajú, čoskoro zistia, že môžu rodičov oklamať, že postačí, keď budú lásku k nim iba predstierať a že výhody získajú aj tak. Autorita budovaná na nezdravej láske je nebezpečný druh rodičovskej autority, pretože vedie k neúprimnosti, pretvárke a sebectvu.
• Dobrota a povoľnosť: Rodičia sa pokúšajú získať poslušnosť svojich detí svojou dobrotou a povoľnosťou. Dovolia im všetko, čo deťom zíde na um, čo si žiadajú, všetko im dajú, neľutujú nijaké obete. Je to najnerozumnejší druh autority, preto by sa jej mali rodičia vyvarovať. Deti čoskoro postrehnú situáciu a začnú rodičom rozkazovať a rodičia sa im prispôsobujú.
• Podplácanie: Rodičia si vykupujú poslušnosť svojich detí sľubmi a darčekmi. Je správne, ak rodičia občas a príležitostne odmenia svoje dieťa za dobrú prácu, za výborný prospech v škole, ale nie je správne vopred im niečo sľubovať alebo ich odmeňovať za to, čo je ich povinnosť.
• Nejednotnosť: Rodičia nie sú jednotní vo vzťahu k deťom - jeden je prísny, druhý zhovievavý, čo prvý rozkáže, druhý zruší a netrvá na splnení rozkazu.

Správnu autoritu, úctu a vážnosť si môžu u svojich detí získať rodičia predovšetkým príkladným životom, úprimným vzťahom k deťom, vzájomnou úctou a dôverou medzi sebou i voči svojim deťom a jednotným postupom pri výchove. Rodičia, ktorí uznávajú práva iných a správne prijímajú hierarchiu spoločenských a etických hodnôt, podľa toho aj žijú.

Kam sa Stratila Rodičovská Autorita?

Detstvo sa skrátilo. Kedysi vychovávali rodičia, dnes sú to rodičia, škola, médiá, sociálne siete. Nové technológie na ne majú vplyv, lebo majú prístup na stránky, ktoré podporujú anorexiu, násilie či bezuzdný sex a ony to chcú napodobniť. No to v nich vytvára existenčnú prázdnotu. Ak im nezáleží na ich živote, ako im potom môže záležať a živote iných ľudí? Mali by sa naučiť, čo to znamená ´ty´ - vžiť sa do kože druhého. Treba im k tomu dopomôcť.

Prečítajte si tiež: Nemocenské poistenie počas rodičovskej

Výchovné Štýly

Maccobyová a Martin vytvorili model 4 výchovných štýlov, z ktorých je opäť iba jeden výskumne potvrdený ako správny. Výchovné štýly vznikajú kombináciou dvoch protikladných komponentov podľa emočného vzťahu rodiča k dieťaťu a miery kontroly:

1. dimenzia je akceptujúci vs. odmietajúci rodič
2. dimenzia je náročný kontrolujúci vs. nenáročný nekontrolujúci rodič

Ich kombináciou vznikajú štyri výchovné štýly, ktoré popisuje Fontana:

• Autoritatívne-vzájomný štýl: Je ten správny, zahŕňa akceptujúceho, náročného a kontrolujúceho rodiča, ktorý má požiadavky adekvátne veku dieťaťa, dôsledne sa oňho stará, zaujíma sa o jeho názory, deti sú spokojné, vychované, nezávislé, vedia sa v spoločnosti presadiť. Ak chce autoritatívne-vzájomný rodič, aby malo dieťa lepšie výsledky v škole, pomáha mu v tom a podporuje ho.
• Autoritársky štýl: Zahŕňa odmietajúceho, náročného a kontrolujúceho rodiča, ktorý nerešpektuje dieťa, má tendenciu používať fyzické tresty, u detí vzniká introverzia až sociálna izolácia. Ak chce autoritársky rodič, aby dieťa malo lepšie výsledky v škole, nepomáha mu v tom a neberie do úvahy jeho schopnosti.
• Zhovievavý štýl: Zahŕňa akceptujúceho, nenáročeného a nekontrolujúceho rodiča, ktorý dieťaťu poskytuje emočnú podporu, kladie naňho však málo požiadaviek, deti sú pozitívne naladené, ale so sklonom k impulzivite až agresivite.
• Zanedbávajúci štýl: Zahŕňa odmietajúceho, nenáročného a nekontrolujúceho rodiča, ktorý je ľahostajný k dieťaťu, nekladie naňho žiadne požiadavky, o jeho rozvoj neprejavuje záujem, deti hľadajú uspokojenie potrieb u iných osôb a činností, majú sklon dostať sa do zlej partie.

Štýly Vedenia

Lewin realizoval psychologickú analýzu štýlov vedenia a vyčlenil 3 štýly:

• Demokratický (kooperatívny) štýl: V ňom sú dieťa aj rodič v centre pozornosti, rodič buduje dôveru u dieťaťa (napr. tak, že ho neklame), podporuje kooperáciu, dáva dobrý príklad, málo prikazuje, veľa podnecuje iniciatívu a vychováva tak z detí samostatné, zodpovedné a prispôsobivé osobnosti.
• Liberálny štýl: V ňom je v centre pozornosti dieťa, rodič mu dáva príliš veľkú voľnosť, prejavuje málo výchovného pôsobenia, kladie na dieťa málo požiadaviek, čo súvisí s tým, že dieťa podáva nižší výkon.
• Autokratický (dominantný) štýl: Označuje sa ako vojenský, pretože je v centre pozornosti rodič, typická je komunikácia zhora nadol, rodič vydáva rozkazy, nekonzultuje rozhodnutia s dieťaťom. Vychováva tak buď dominantné a agresívne alebo submisívne, závislé, nepriebojné osobnosti.

V súčasnosti sa vychádza z toho, že každý štýl má svoje výhody a je situačne aplikovateľný. Vymedzuje sa tak tzv. situačný štýl, v ktorom je kľúčová schopnosť rodiča vo výchove prispôsobiť uplatňovaný štýl konkrétnym podmienkam.

Dôležitosť Prvých 5 Rokov Života Dieťaťa

Pre zdravý psychický vývin, na formovanie osobnosti a pre zdravé budovanie pocitu vlastnej hodnoty je najdôležitejších prvých 5 rokov života dieťaťa. Jednoducho povedané, to, čo sa do dieťaťa v prvých piatich rokov vloží, z toho môže potom čerpať celý svoj život. Ak má dieťa dobrý základ a je dobre „zakorenené“, má aj vybudovaný dobrý sebaobraz, dobrú sebahodnotu.

Prečítajte si tiež: Názory na rodičovskú autoritu

Rola Otca a Matky

Aby štart dieťaťa do života prebehol čo najlepšie, je dôležité, aby o dieťa v rannom veku bolo postarané kontinuálnym spôsobom, jednou osobou, najčastejšie matkou. Približne vo veku 3 rokov života dieťaťa, rola otca naberá na svojej dôležitosti. Cez to, ako vníma dieťa vzťah medzi rodičmi, učí sa nielen vzťahu k svojmu pohlaviu, ale aj vzťahu k opačnému pohlaviu. Z toho dôvodu je preto veľmi dôležité, aby bol prítomný pri výchove aj otec.

Čo Ak Rodič Chýba?

Ak otec chýba, nie je prítomný, alebo sa o ňom buduje negatívny obraz (platí to aj naopak, keď chýba matka), dieťa si nesie rozpoltený obraz rodičov. Syn sa potrebuje s otcom identifikovať. Keď otec z nejakého dôvodu chýba, alebo keď o tom otcovi nemá chlapec vytvorený dobrý obraz, nemá sa s kým identifikovať a to spôsobuje jeho vnútornú neistotu. Pre dcéru je veľmi dôležité mať taktiež vzor otca. Ak sa rodina z nejakého dôvodu rozpadne, rodičia by mali svoj rozchod zrelo spracovať a fungovať na rodičovskej rovine tak, aby všetky rozhodnutia robili v prospech a záujme dieťaťa.

Puberta a Hľadanie Krídel

Hovorí sa, že deťom treba dať korene a krídla. Korene sa dávajú v útlom detstve, krídla v puberte. V období puberty, kedy už má mať dieťa krídla, je dôležité u dieťaťa vytvoriť pocit vlastnej zodpovednosti a slobody, nakoľko sa dieťa v rámci vývinu potrebuje prirodzene od rodičov odpútať. Nie je dobré brániť mu vo vzťahoch a v kontakte s rovesníkmi, medzi ktorými skúša svoje schopnosti, svoju sociálnu pozíciu, a medzi ktorými potrebuje svoju osobnosť rozvíjať a sociálne dozrievať.

Ako Vysvetľovať Situácie Dieťaťu

Dieťa sa na rodičov a situácie, ktoré prežíva, pozerá svojim, špecifickým pohľadom, a to vzťahovaním si všetkého, čo sa okolo neho deje, na seba. Keďže k prirodzenému správaniu rodičov patrí aj zlyhanie v dôsledku únavy, vyčerpania, či hádky medzi rodičmi, je potrebné uvedomovať si to, a ponúkať dieťaťu skutočný význam toho, čo sa deje. Vysvetliť mu, že teraz sa s ním nemôže mama hrať, pretože je veľmi unavená z práce, alebo že mala náročný deň. Dieťa si uvedomí, že mama je unavená, ale nesúvisí to s ním.

Rola Starých Rodičov

Mnoho starých rodičov sa chce aktívne podieľať na výchove svojich vnúčat, a častokrát sú prvou voľbou pre rodičov, ak potrebujú pri starostlivosti o svoje deti pomoc. Podľa psychológa je preto dôležité, aby starí rodičia nenahrádzali rolu rodičov, aby pomáhali pri pomáhali, ale do nej nezasahovali a rešpektovali rozhodnutia rodičov. Dôležitá je tiež medzi starými rodičmi a rodičmi otvorená komunikácia o ich vlastných možnostiach a očakávaniach.

Prečítajte si tiež: Úspešné zvládnutie štúdia na vysokej škole

tags: #rodičovská #autorita #psychológia