Rodičovská Autorita: Pohľady a Názory v Diskusii

Úvod

Vzťah medzi rodičmi a deťmi je komplexná a dynamická téma, ktorá neustále rezonuje v spoločnosti. Názory na výchovu a rodičovskú autoritu sa rôznia, často sú odlišné pri pohľade rodičov a detí. Tento článok sa snaží preskúmať rôzne aspekty rodičovskej autority, pričom zohľadňuje názory rodičov, dospievajúcich, odborníkov na vzdelávanie a filozofické úvahy o podstate autority a výchovy.

Rodičia a Deti: Dve Strany Mince

Rozdielne Vnímanie Vzťahu

Názory rodičov a detí na vzájomný vzťah sa často líšia. Zaneprázdnení rodičia majú iné predstavy a priority ako dospievajúci mladí ľudia. Pätnásťročné dieťa sa pri otázke na vzťah s rodičom môže pohŕdavo usmiať, zatiaľ čo rodič sa sťažuje na drzosť a neposlušnosť dieťaťa. Rodičia sú často frustrovaní, že musia svoje požiadavky opakovať a že ich deti robia všetko podľa seba, bez ohľadu na názor rodiča.

Túžba po Láske

Na druhej strane, deti často tvrdia, že ich rodičia nedokážu pochopiť, že doba sa zmenila. Medzi riadkami týchto odpovedí sa však skrýva hlbšia túžba - túžba po láske. Každé dieťa miluje svojho rodiča, najmä v ranom veku. Táto láska je podmienená - "Ty si môj rodič, a preto ťa mám rád." Postupne si však dieťa začne všímať, že rodič naň nemá čas, trávi väčšinu dňa v práci alebo mimo domova a v spoločnosti dieťaťa je často nervózny. Dieťa potrebuje niekoho, s kým sa môže porozprávať o svojich radostiach i starostiach. Ak touto osobou nie je rodič, hľadá náhradu inde.

Alarmujúce Štatistiky

Podľa štatistík má s drogami skúsenosti každý tretí človek do veku osemnásť rokov a viac ako 100 000 mladých ľudí zomiera na následky predávkovania. Táto situácia je alarmujúca a vedie k otázke: "Čo mám robiť, aby moje dieťa neskončilo takto?"

Otázky pre Rodičov

Preto by sa mali rodičia zamyslieť nad sebou. Koľkokrát zavreli dvere pred nosom svojmu dieťaťu so slovami, že nemajú čas? Koľko času venovali svojmu dospievajúcemu dieťaťu a koľko svojej práci a "neodkladným" povinnostiam? Je dôležité, aby sa rodičia so svojimi deťmi rozprávali, pýtali sa ich, ako sa majú a či ich niečo netrápi.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Pohľad Dospievajúceho: Medzi Dôverou a Zodpovednosťou

Dospievajúci si uvedomujú, že v každej rodine dochádza k občasným konfliktom. Kým boli malí, poslúchali rodičov, ale ako rastú, začínajú používať vlastný rozum a sami sa rozhodujú. To vedie k stretu záujmov a názorov.

Potreba Dôvery

Dospievajúci sa cítia byť nedocenení, pretože v očiach rodičov sú stále "malé detičky". Chcú, aby im rodičia viac dôverovali, aby si mohli sami vybrať cestu, po ktorej chcú kráčať. Sú si vedomí toho, že nie sú bezchybní, ale sú pripravení prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Chcú sa učiť na vlastných chybách a potrebujú, aby im rodičia poradili, ale neriešili problémy za nich.

Paradox Dospievania

Dospievajúci poukazujú na paradox, že sú dosť starí na to, aby postrážili mladších súrodencov, ale príliš mladí na to, aby sa zúčastnili akcie, ktorá končí v skorých ranných hodinách, bez dohľadu dospelej osoby.

Vzdelávanie a Občianska Náuka: Hľadanie Celistvosti

Súčasné vzdelávanie na Slovensku sa vyznačuje partikularizmom, zdôrazňuje jednotlivé časti na úkor celku. Zabúda sa na to, že mladí ľudia sú celistvé bytosti. Vzdelávací systém diferencuje obsah vzdelávania a čím je dieťa staršie, tým je diferenciácia hlbšia. Spoločným prienikom majú byť prierezové témy a medzipredmetové vzťahy, ktoré sú dobrým nástrojom na kontextuálne prepájanie vedomostí, ale sú nedostatočné z dôvodu formálnej implementácie prierezových tém do školských vzdelávacích programov.

Interdisciplinárne Vyučovanie

Občianska náuka ponúka ideálnu platformu pre zavedenie interdisciplinárneho vyučovania. Možno začať vyučovať dejepis tematicky po jednotlivých problémoch (politika, ekonomika, kultúra, reálie, život marginalizovaných skupín). Táto zmena si však vyžaduje širšiu debatu odborníkov, pretože očakáva výrazný odpor zo strany učiteľskej obce.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Vzdelávacie Štandardy

Mnohí učitelia sa obávajú učiť interdisciplinárne z dôvodu, že im to nedovolia vzdelávacie štandardy. Vzdelávacie štandardy povinného predmetu občianska náuka neurčujú časovú dotáciu jednotlivým okruhom a učebný plán nezaväzuje školu, v ktorom ročníku konkrétne okruhy so žiakmi riešiť. Schodnejšia cesta vedie dnes cez disponibilné hodiny, ktoré poskytujú priestor pre profiláciu školy a zároveň umožňujú istú mieru experimentovania a aktívneho uchopenia obsahu vzdelávania.

Konštruktivistický Prístup

Didakticky možno zmenu uchopiť cez konštruktivistický prístup vo vzdelávaní. V konštruktívnom edukačnom prístupe žiak sám objavuje a učiteľ je v úlohe facilitátora.

Filozofický Pohľad na Autoritu

Boh je autorom života a jeho dobrota sa prejavuje aj v jeho autorite. Celá stvorená autorita sa spoluzúčastňuje na nej, osobitným spôsobom je to láskavá autorita rodičov.

Rovnováha Slobody a Disciplíny

Uplatňovanie rodičovskej autority nie je vždy jednoduché a musí sa ,,znižovať" k veľmi špecifickým aspektom každodenného života. Ak sa pri výchove detí ,,neuplatňujú normy správania a pravidlá konania aj v tých malých každodenných záležitostiach, potom sa ani neformuje charakter a mladý človek nebude pripravený čeliť skúškam, ktoré sa v budúcnosti vyskytnú." Pritom však tiež vieme, že nie vždy je jednoduché nachádzať rovnováhu medzi slobodou a disciplínou.

Prestiž Autority

Výchova nemôže zľavovať z osobnej prestíže, ktorá umožňuje uplatňovanie autority. Toto je ovocím skúsenosti a kompetencie, ale predovšetkým sa získava koherenciou vlastného života a osobnou angažovanosťou, ako vyjadrením opravdivej lásky.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Autorita ako Služba

Uplatňovanie autority by sa nikdy nemalo zamieňať s jednoduchým uplatňovaním našej vôle voči inej osobe, alebo snahou, aby nás poslúchali za každú cenu. Ktokoľvek poslúcha nejakú konkrétnu autoritu, nemal by tak robiť zo strachu pred trestom, ale skôr preto, lebo v tejto autorite vidí referenčný bod poznania čo je pravdivé a dobré, aj keď to ešte zatiaľ možno celkom nechápe. Autorita je úzko spojená s pravdou, pretože má reprezentovať to, čo je pravdivé. Autorita má eminentne pozitívny význam a mala by sa vnímať ako služba: je svetlom, ktoré vedie každého, kto sa ním dá viesť k cieľu, ku ktorému chce dospieť. Etymologicky slovo autorita pochádza z latinského slova augere, čo znamená ,,nechať rásť", ,,rozvíjať." Kto uznáva autoritu, vlastne sa tak predovšetkým pridŕža hodnôt a právd, ktoré ona reprezentuje. Vychovávateľ je tak svedkom pravdy a dobra, niekým, kto už objavil pravdu, a s ňou sa aj stotožnil. Na druhej strane tí, ktorí sú vychovávaní, majú dôverovať svojim vychovávateľom, nielen kvôli ich poznaniu, ale tiež kvôli tomu, že sú ochotní pomáhať im na ceste k pravde.

Úloha Rodičov: Príklad a Láska

Deti očakávajú od svojich rodičov, aby praktizovali vo svojom vlastnom živote hodnoty, ktoré sa snažia odovzdávať, a preukazovať im svoju lásku. Namiesto toho, aby si rodičia robili starosti ako získať autoritu, mali by si ju jednoducho udržiavať a dobre uplatňovať. Ak je rodina jednotná, deti dôverujú svojim rodičom viac, než sebe. Poslušnosť môže byť niekedy ťažká, ale deťom dáva zmysel v kontexte lásky a rodinnej jednoty. ,,Moji rodičia chcú pre mňa dobro, chcú, aby som bol šťastný, a hovoria mi, čo mi pomôže k tomu, aby som bol naozaj šťastný." Neposlušnosť sa potom vníma ako chyba, ako nedostatok dôvery a lásky. Rodičia by mali prejavovať radosť a krásu ich vlastného života, skutkami dávať najavo, že svoje deti milujú také, aké sú. Je dôležité, aby rodičia trávili čas so svojimi deťmi a ,,vytvárali rodinnú atmosféru, preniknutú láskou, zbožnosťou a starostlivosťou o iných ľudí.." Stojí to za to, aby sme sa snažili jesť spolu ako rodina, aj keď si to možno niekedy vyžaduje isté plánovanie. Je to vynikajúci spôsob ako sa navzájom spoznávať, zbližovať, zdieľať príbehy každého dňa. Deti sa tiež počúvaním učia, ako sa rodičia rozprávajú o každodenných veciach, ako dokážu svojim problémom dať istú perspektívu, aj s istou dávkou humoru.

Výchova k Zodpovednosti

Rodičia by mali deťom jasne hovoriť, čo robia dobre a čo robia zle, čo môžu robiť, a čo nesmú, vysvetľujúc im vhodným spôsobom v súlade s vekom dôvody konania takým, či onakým spôsobom. A medzi tie dôvody by rodičia mali zahrnúť aj skutočnosť, že sme Božíme deťmi. Rodičia majú ukazovať deťom príklad Krista, ktorý objal drevo Kríža z lásky k nám, aby nám tak vydobyl našu slobodu. Uplatňovanie autority znamená poskytovať deťom už od raného detstva prostriedky, ktoré budú potrebovať, aby mohli osobnostne rásť. To najdôležitejšie je dávať im dobrý príklad svojím vlastným životom. Deti si všímajú všetko, čo robia ich rodičia, a majú tendenciu ich v tom napodobňovať. Rodičovská autorita zahŕňa nevyhnutné usmerňovanie detí pri udržiavaní srdečnej rodinnej atmosféry, ako aj pomoc deťom, aby dospeli k poznaniu, že viac radosti je v dávaní než v prijímaní. Je vhodné vyžadovať od detí, už od celkom malých detí, aby boli zodpovedné za niektoré úlohy, ktoré pomáhajú vytvárať atmosféru zdravej vzájomnej starostlivosti. Sem patrí napríklad pomoc pri prestieraní stola, každotýždenné upratovanie svojej izby, otváranie vchodových dverí, atď. Týmto všetkým sa prispieva k rodinnej pohode a deti aj vnímajú svoje úlohy takýmto spôsobom. Nejde o to, aby sme im ,,dávali niečo urobiť", ale aby sme im skôr pomáhali chápať, že tento ich príspevok do dobrého rodinného života je dôležitý, pretože tak odbremeňujú svojich rodičov, pomáhajú súrodencom, starajú sa o svoje veci… Mali by si uvedomovať, že tento ich príspevok je v istom zmysle nenahraditeľný, a tak sa naučia poslúchať.

Napomínanie a Trest

Nie je postačujúce, keď rodičia len hovoria so svojimi deťmi, umožnia im pochopiť, aké chyby robia. Či už skôr, alebo neskôr, bude tiež potrebné, aby ich napomenuli, ukázali im, že to čo robia, má svoje dôsledky, pre nich samotných, aj pre iných ľudí. Často postačí láskavý, ale pritom jasný rozhovor, avšak v iných prípadoch bude tiež potrebné prijať isté opatrenia, pretože škodu treba aj napraviť, nestačí len samotná ľútosť. Trest by sa mal používať na nápravu zlého konania - napríklad udelenie nejakej malej práce, povinnosti, za nejaký rozbitý predmet. Niekedy by trest mal trvať aj istý čas. Pri zlých výsledkoch v škole môže mať zmysel obmedziť možnosti dieťaťa chodiť von po istý čas. V týchto prípadoch je však dôležité, aby sme nestratili zo zreteľa skutočnosť, že cieľom je tu poskytnúť dieťaťu čas a potrebné prostriedky, aby urobilo to, čo má urobiť. Čo sa týka tých zlých známok v škole, nebolo by veľmi zmysluplné zakázať deťom ísť von s priateľom, pričom by sme ich ponechali doma, aby len tak zabíjali čas. Rovnako by nebolo prezieravé zakazovať im bez potrebného dôvodu aktivity, ktoré sú dobré samy osebe, ako športovanie, krúžky, a to len preto, že ,,sú to veci, ktoré radi robia, na ktorých im záleží".

Dôvera a Priateľstvo

Súčasťou rodičovskej autority je aj pomáhať deťom pochopiť hodnoty, ktoré im chcú odovzdávať, pričom vždy rešpektujú ich nezávislosť a samostatnosť a ich osobitný štýl. Vyžaduje si to predovšetkým, aby deti cítili, že ich rodičia ich bezpodmienečne milujú, že majú s nimi harmonické vzťahy, poznajú ich a dôverujú im. Ak by sa deťom len jednoznačne určovalo, čo môžu a nemôžu robiť, pravdepodobne by to viedlo k permanentným konfliktom, ak by sa k tomu nepridávala aj láskavosť a dôvera. Rodičovskú autoritu, ktorú si výchova vyžaduje, možno dokonalo zharmonizovať s priateľstvom, to znamená istým spôsobom sa vložiť do roviny a úrovne svojich detí. Deti - dokonca aj tie, ktoré sú nepoddajné alebo pasívne - vždy túžia po tejto blízkosti, tomto bratskom vzťahu s rodičmi. Keď deti dorastajú, rodičovská autorita je stále závislejšia od vzťahov, založených na dôvere. Každé dieťa chce, aby ho brali vážne, dospievajúci mladí ľudia po tom túžia ešte viac. Musia sa vysporiadavávať s fyzickými a psychologickými zmenami, ktoré narušujú ich rovnováhu, istý čas sú dominantnými prvkami v ich živote. Aj keď si to možno neuvedomujú, túžia po dospelých, ktorí by im mohli v živote poslúžiť ako referenčný bod - po ľuďoch, ktorí majú jasné životné normy, držia sa svojich zásad, ktoré im posktujú stabilitu. A práve toto dospievajúci ľudia hľadajú vo svojom vlastnom živote. Súčasne si však uvedomujú, že týmto všetkým si v živote musia prejsť oni sami, a preto odmietajú automaticky akceptovať všetko, čo im rodičia povedia. Nejde tu ani tak o to, že by spochybňovali autoritu rodičov, ako skôr o snahu lepšie pochopiť pravdu, na ktorej je založená.

Čas a Rozhovory

Preto je dôležité, aby rodičia venovali svojim deťom všetok potrebný čas a kreatívne vyhľadávali príležitosti, ako spolu s nimi stráviť čas. Niekedy to môže byť výlet autom, individuálne so synom, s dcérou. alebo sledovanie nejakého televízneho programu, diskusia o tom čo sa dialo v škole. Toto sú práve tie chvíle, keď rodičia môžu hovoriť s deťmi o témach, ktoré sa ich užšie dotýkajú, a v ktorých je potrebné mať jasnú predstavu. Netreba si robiť starosti, ak deti niekedy akoby ignorovali tieto rozhovory. Ak rodič vysloví to, čo je potrebné povedať, bez toho aby znel moralizujúco, alebo aby sa snažil ,,nútiť" dieťa, aby sa otvorilo, potom to čo sa povie, má aj svoju platnosť. Dôležité nie je ani tak zabepečiť, aby dieťa akceptovalo radu, ako skôr to, aby si dieťa uvedomilo, čo si otec alebo mama myslia o danej veci, a takto získavajú referenčný bod pre svoje správanie sa v budúcnosti. Rodičia tak dávajú najavo, že chcú byť blízki svojim deťom, byť k dispozíii a hovoriť o starostiach dieťaťa. A do praxe tak uvádzajú učenie Benedikta XVI., ,,dávať si navzájom niečo zo seba. Dať každému zo svojho času."

Rešpekt a Sloboda

Niektoré veci, ktoré možno rodičia neschvaľú, sú niekedy druhotné, nemá zmysel o ne bojovať, keď postačí aj jednoduchá poznámka. Deti sa tak naučia rozlišovať, čo je naozaj dôležité, a čo nie je. Uvedomia si, že ich rodičia nechcú, aby boli ,,kópie" ich vlastného života, ale že chcú, aby boli šťastné vo svojom vlastnom živote, aby z nich vyrástli autentickí muži a ženy. Rodičia by preto nemali zasahovať, aj keď sa pritom vždy o veci zaujímajú, v prípadoch, ktoré neohrozujú dôstojnosť detí, alebo dôstojnosť rodiny. V konečnom dôsledku ide o dôveru voči každému dieťaťu, ochotu ,,akceptovať riziko ich slobody a sústavne byť v bdelej pozornosti, aby mohli pomôcť deťom napraviť nesprávne postoje a voľby. Avšak nikdy nesmieme pristúpiť na to, aby sme ich podporovali v tom, keď robia chybu, tváriť sa, že nevidíme tieto chyby, alebo dokonca ešte horšie, podieľať sa na týchto chybách s nimi." Zažívať túto dôveru znamená zaslúžiť si ju. Kľúčový postoj spočíva v nasledovnom: ,,Rodičia by mali vychovávať deti v atmosfére priateľstva, nikdy by nemali vytvárať dojem, že im nedôverujú. Mali by im dávať slobodu a učiť ich, ako ju používať s osobnou zodpovednosťou. Je lepšie, keď sa z času na čas rodičia nechajú aj ,,okabátiť", pretože dôveru ktorú deťom preukázali, a ktorú deti zneužili, vyvolá v deťoch zahanbenie a sami budú chcieť napraviť svoje omyly." Je len prirodzené, že niekedy vyvstanú malé konflikty a napätia. Tieto však možno prekonať s radostným postojom a pokojom, dávajúc deťom najavo, že to ich ,,nie" v konkrétnej veci, je kompatibilné s tým, že ich milujú, a že dokážu pochopiť ich situáciu.

Spolupráca Rodičov a Modlitba

Sv. Josemaría zdôrazňoval, že výchova detí je záležitosťou oboch rodičov, aj otca, aj mamy. Samozrejme, v tejto dôležitej úlohe nie sú osamotení. Boh, ktorý im zveril poslanie viesť ich deti do neba, im tiež poskytuje aj pomoc pre splnenie tejto úlohy. Preto povolanie k rodičovstvu so sebou prináša aj potrebu modliť sa za svoje deti. Je potrebné, aby sa rodičia rozprávali s Bohom o svojich deťoch, o ich cnostiach, chybách, prosiac o svetlo ako môžu svojim deťom pomôcť, prosiac o Božiu milosť pre svoje deti , ako aj o trpezlivosť pre seba samých. Keď odovzdajú do Božích rúk výsledky svojich snažení, dostane sa im za to pokoj, ktorý sa šíri aj na ostatných ľudí. Sv. Josemaría napísal, že rodičia pri výchove detí ,,dostávajú osobitú milosť vo sviatosti manželstva, ktorú ustanovil Ježiš Kristus…Mali by si uvedomovať, že založenie rodiny, výchova detí, a uplatňovanie kresťanského vplyvu v spoločnosti, sú nadprirodzené úlohy." Ak budú konať s ľudskou jemnosťou a nežnosťou, s istou dávkou chytrosti, a ak zveria svoje úsilie do Božích rúk, potom aj ich deti dozrejú. Lebo v konečnom dôsledku, každé dieťa patrí Bohu.

tags: #diskusny #prispevok #rodičovská #autorita #názory