Rodičovský príspevok a zárobková činnosť: Podmienky a aspekty

V súčasnosti je podpora samostatnej zárobkovej činnosti dôležitým nástrojom pre aktiváciu nezamestnaných a podporu podnikania. V kontexte rodín s deťmi je táto téma obzvlášť relevantná, pretože umožňuje rodičom skĺbiť pracovný život so starostlivosťou o deti. Článok sa zameriava na podmienky získania príspevku na SZČO v súvislosti s prevádzkovaním detského centra a na rôzne situácie, ktoré môžu nastať v rodinách, kde jeden alebo obaja rodičia vykonávajú zárobkovú činnosť v rôznych členských štátoch EÚ.

Základné informácie o rodičovskom príspevku

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorej cieľom je zabezpečiť príjem pre rodičov starajúcich sa o dieťa. Nárok na rodičovský príspevok má osoba, ktorá zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa, má trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky alebo je osobou podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004. Od 1. januára 2014 je výška rodičovského príspevku stanovená na 203,20 € mesačne. Rodičovský príspevok vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Sumu vám vyplatia pravidelne každý mesiac, a to spätne a najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.

Ako požiadať o rodičovský príspevok?

O rodičovský príspevok možno požiadať:

• Osobne na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (podľa trvalého bydliska).
• Elektronicky cez portál slovensko.sk.

K žiadosti o rodičovský príspevok je nutné priložiť kópiu rodného listu dieťaťa. Doklad o tom, že ste mali nárok na materské, už prikladať nemusíte. O rodičovskú dovolenku musíte požiadať aj svojho zamestnávateľa. Zákon hovorí, že to musíte stihnúť najneskôr mesiac pred jej začiatkom.

Zárobková činnosť počas poberania rodičovského príspevku

Zákon o rodičovskom príspevku umožňuje poberateľovi rodičovského príspevku vykonávať zárobkovú činnosť. Zárobková činnosť je taká činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa § 5 (príjem zo závislej činnosti) a § 6 (príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Ak má poberateľ takýto príjem, zníži sa dávka rodičovského príspevku na uvedenú výšku.

Prečítajte si tiež: Nárok na rodičovský príspevok

Vplyv zárobkovej činnosti na poistné povinnosti

Poberanie rodičovského príspevku má vplyv na povinnosť platiť poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Vylúčenie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie poistencom a zamestnávateľom je v období, počas ktorého sa poistencovi poskytuje rodičovský príspevok, ak nevykonávajú zárobkovú činnosť [§ 140 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov].

Povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie nevzniká v čase, ak sa poskytuje poistencovi rodičovský príspevok s výnimkou osôb, ktoré majú príjmy podliehajúce dani z príjmov (§ 15 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení s účinnosťou od 1. 1. 2005 nedefinuje obdobia, počas ktorých je povinnosť platenia poistného na zdravotné poistenie vylúčená. Pripravuje sa však novela zákona o zdravotnom poistení, ktorá by uvedený nedostatok mala odstrániť.

To znamená, že poberateľ rodičovského príspevku, ak vykonáva zárobkovú činnosť, je povinný, ak spĺňa podmienku povinného platenia poistného podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, platiť poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie.

Sociálne poistenie SZČO

Poistné na sociálne poistenie platí podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa posudzuje vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatnej zárobkovo činnej osoby (SZČO). Povinná účasť na poistení sa posudzuje na základe dosiahnutého príjmu za zdaňovacie obdobie. Povinné nemocenské poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý bol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného v čase posúdenia príjmu a zaniká 30. SZČO je povinná predložiť výpis z daňového priznania príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní od podania daňového priznania, Sociálnej poisťovni najneskôr do 30. 6.

Rodinné dávky a zárobková činnosť v EÚ

Pri posudzovaní nároku na rodinné dávky sa vždy berie do úvahy zárobková činnosť oboch rodičov a bydlisko dieťaťa. Rozhodujúce je, či rodič poberá alebo nepoberá dávku v nezamestnanosti v niektorom členskom štáte. Poberanie dávky v nezamestnanosti sa podľa nariadení EÚ považuje za ekvivalent zamestnania.

Prečítajte si tiež: Ako podať daňové priznanie pri rodičovskom príspevku

Príklady situácií a ich riešenia

• Nezamestnaný rodič a zárobkovo činný rodič v inom členskom štáte: Ak otec poberá dávku v nezamestnanosti na Slovensku a matka pracuje v inom členskom štáte, pričom bydlisko detí je v jednom z týchto dvoch štátov, primárnym štátom na výplatu rodinných dávok je štát bydliska detí.
• Materská dovolenka a zamestnanie v inom členskom štáte: Ak matka poberá materské na Slovensku a otec dieťaťa pracuje v inom členskom štáte, rodinné dávky prednostne vypláca krajina, kde má dieťa bydlisko. Ak dieťa žije na Slovensku, primárne bude dávky vyplácať Slovenská republika. V štáte, kde pracuje otec, je možné požiadať o vyrovnávaciu dávku. Obdobie poberania peňažnej dávky v materstve je postavené na úroveň zamestnania.
• Konateľ spoločnosti a zamestnaný rodič v inom členskom štáte: Ak je otec konateľom spoločnosti a nemá právo na príjem podľa príslušného zákona o dani z príjmov, posudzuje sa ako neaktívna nezamestnaná osoba bez nároku na dávku v nezamestnanosti. V takom prípade rodinné dávky vypláca štát, v ktorom matka dieťaťa vykonáva zárobkovú činnosť. Ak má konateľ právo na príjem, zamestnávateľ ho musí prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov Sociálnej poisťovne, čím získa postavenie zamestnanca.
• Zamestnanie na Slovensku a rodina v Rumunsku: Ak je otec rumunský občan zamestnaný na Slovensku a manželka s deťmi žije v Rumunsku a je nezamestnaná, má nárok na rodinné dávky zo Slovenska z dôvodu zamestnania. Ak má dieťa do troch rokov, má nárok aj na rodičovský príspevok.
• Práca v Rakúsku a zamestnanie v Bratislave: Ak matka pracuje ako zdravotná sestra v Rakúsku a otec je zamestnaný v Bratislave, ale žijú v Rakúsku, kde majú prenajatý byt a kde sa narodilo dieťa, pričom matka poberá v Rakúsku materské a obaja rodičia majú trvalý pobyt na Slovensku, po skončení výplaty rodičovského príspevku v Rakúsku bude Slovensko vyplácať rodičovský príspevok do 3 rokov veku dieťaťa.
• Zamestnanie v Rakúsku a bydlisko na Slovensku: Ak matka po skončení štúdia pracovala na Slovensku, ale následne sa zamestnala v Rakúsku, kde sa jej narodilo dieťa a kde je zdravotne poistená, pričom rodina býva na Slovensku, kde je zamestnaný otec dieťaťa, rodičovský príspevok bude vyplácať Slovenská republika. Pri nároku na dávky sa posudzuje situácia celej rodiny.
• Slobodná matka pracujúca v Českej republike: Ak je matka zamestnaná v Českej republike, ale žije s dieťaťom na Slovensku u rodičov, príslušným štátom na výplatu rodičovského príspevku je Česká republika. Nárok na dávku garantuje nariadenie č. Podľa princípu lex loci laboris, osoba podlieha právnym predpisom štátu, v ktorom je zamestnaná.
• Zamestnanie na Slovensku a presťahovanie do Anglicka: Ak matka poberala rodičovský príspevok na Slovensku, ale odišla za manželom pracujúcim v Anglicku, Slovenská republika nemôže vyplácať rodičovský príspevok z dôvodu bydliska v Anglicku. Keďže Anglicko nevypláca charakterovo podobnú dávku ako slovenský rodičovský príspevok, nemôže takúto dávku vyplácať.

Príspevok na starostlivosť o dieťa

Príspevok na starostlivosť o dieťa je štátna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi alebo fyzickej osobe, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti, na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa.

Výška príspevku

• Do 230 € mesačne: Ak starostlivosť zabezpečuje jasle, materská škola, zariadenie dočasnej starostlivosti o deti, opatrovateľka zamestnaná obcou alebo SZČO.
• 41,10 € mesačne: Ak starostlivosť zabezpečuje starý rodič alebo iný príbuzný, ktorý nemá oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, alebo rodič, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť a nezabezpečí starostlivosť o dieťa prostredníctvom uvedených poskytovateľov.

Zánik nároku na príspevok

Nárok na príspevok zaniká uplynutím šiestich mesiacov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý patril.

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČO)

O príspevok môže požiadať uchádzač o zamestnanie, ktorý bude samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO), ktorá bude prevádzkovať živnosť v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. alebo bude vykonávať poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch podľa § 12a až 12e zákona č. 105/1990Zb.

Žiadosť a dohoda o poskytnutí príspevku

Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku podáva UoZ písomne na úrad, v ktorého územnom obvode bude prevádzkovať SZČ. Súčasťou žiadosti sú povinné prílohy vrátane podnikateľského zámeru spolu s kalkuláciou nákladov na prevádzkovanie príslušnej SZČ, ktoré sa po predložení stávajú súčasťou žiadosti o príspevok. Úrad poskytne najviac 60 % výšky príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku a zvyšnú časť príspevku.

Správa o prevádzkovaní SZČ

Za každý rok prevádzkovania SZČ, počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ, príjemca príspevku predkladá správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku. Použitie príspevku musí byť preukázateľné a účtovne evidované počas obdobia desiatich rokov od ukončenia záväzku vykonávať SZČ, v prípade poskytnutia príspevku z fondov EÚ až do 31. 12.

Prečítajte si tiež: Praktické kroky pri zmene trvalého bydliska a rodičovský príspevok

Dávky v hmotnej núdzi

Právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovanie dávky v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

Príspevky v hmotnej núdzi

Občanovi v hmotnej núdzi patrí:

• Dávka sa zvyšuje o 350 Sk mesačne, ak je fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, tehotná žena.
• Ďalej patrí občanovi v hmotnej núdzi príspevok na zdravotnú starostlivosť, na výdavky spojené s úhradou za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorý je vo výške 50 Sk mesačne.
• Aktivačný príspevok na podporu získania, udržania alebo zvýšenia vedomostí, ktorý je 1 000 Sk mesačne.
• Príspevok na bývanie na úhradu nákladov spojených s bývaním na pomoc v hmotnej núdzi, ak splní podmienky nároku na dávku. Príspevok na bývanie je 780 Sk mesačne, ak ide o jedného občana v hmotnej núdzi, 1 330 Sk mesačne, ak ide o občana v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú.
• Ochranný príspevok patrí občanovi v hmotnej núdzi a každej fyzickej osobe, ktorá sa s občanom spoločne posudzuje, ak splnia podmienky nároku na dávku. Ochranný príspevok je 1 000 Sk mesačne.

Ochrana rodiny a podpora materstva

Vyspelé štáty nežijú iba z prítomnosti, ale svojím konaním vytvárajú priestor aj pre budúcnosť a predpoklady pre rozvoj nastupujúcej generácie. Ich opatrenia sa prejavujú najmä v ochrane rodiny, predovšetkým v ochrane žien (i mužov) v súvislosti s ich starostlivosťou o deti v období, keď je matka pre dieťa nenahraditeľná, t. j. v čase materskej a rodičovskej dovolenky.

Pracovnoprávna ochrana žien a mužov starajúcich sa o dieťa

Zamestnávateľ pred uzatvorením pracovnej zmluvy je povinný oboznámiť fyzickú osobu (ženu a muža) s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplývajú z pracovnej zmluvy, ako aj s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. Zamestnávateľ v zmysle § 41 ods. 6 ZP nesmie od fyzickej osoby vyžadovať informácie o tehotenstve, informácie týkajúce sa rodinných pomerov, bezúhonnosti. Fyzická osoba má povinnosť informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu.

Zamestnávateľ je povinný zriaďovať, udržiavať a zvyšovať úroveň sociálneho zariadenia a zariadenia na osobnú hygienu pre ženy, čo konkretizujú najmä predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ako aj osobitné ustanovenia ZP berúc do úvahy osobitný status tehotnej ženy a dojčiacej ženy ako matky do konca deviateho mesiaca po pôrode. Ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu, najmä prácami, ktoré ohrozujú ich materské poslanie.

V prípade, ak tehotná žena vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, zamestnávateľ má povinnosť vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok. V prípade, ak nie je možná dočasná úprava pracovných podmienok, zamestnávateľ ženu preradí dočasne na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci v rámci pracovnej zmluvy, t. j. bez straty na zárobku, a ak to nie je možné, preradí ju po dohode s ňou aj na prácu iného druhu, ako je uvedená v pracovnej zmluve.

Ak žena (len zamestnankyňa) dosahuje pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia, nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve podľa osobitného predpisu, t. j. od 1. 1. 2004 vyrovnávacia dávka podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorá čiastočne nahrádza stratu časti príjmu (t. j. mzdy alebo platu).

tags: #rodičovský #príspevok #a #zárobková #činnosť #podmienky