Rodové stereotypy žien na Slovensku: Pretrvávajúce výzvy a cesta k rovnosti

Rodové stereotypy sú hlboko zakorenené v slovenskej spoločnosti a majú významný vplyv na životy žien. Tieto stereotypy, definované ako zjednodušené a nerealistické predstavy o mužskosti a ženskosti, ovplyvňujú očakávania, normy a obmedzenia kladené na ženy v rôznych oblastiach života, od vzdelávania a kariéry až po osobné vzťahy a politickú účasť.

Rodová nerovnosť na Slovensku: Pretrvávajúci problém

Slovensko v rámci Indexu rovnosti pohlaví zaostáva za priemerom Európskej únie. Umiestnilo sa na 23. mieste s bodovou hodnotou 59,2 zo 100, čo je o 11 bodov menej ako priemer EÚ. Táto skutočnosť poukazuje na pretrvávajúcu rodovú nerovnosť v krajine, ktorá sa prejavuje v rôznych formách.

Rozdiely v odmeňovaní

Jedným z najvýraznejších prejavov rodovej nerovnosti na Slovensku sú rozdiely v odmeňovaní medzi mužmi a ženami. Podľa prieskumov verejnej mienky realizovaných Slovenskou akadémiou vied (SAV) takmer 50 percent Slovákov súhlasí s tvrdením, že ženám je často vyplácaná nižšia mzda za rovnako odvedenú prácu. Platový rozdiel medzi mužmi a ženami bol v roku 2021 na úrovni 16,6 percent. To znamená, že Slovenky v podstate pracujú posledné dva mesiace v roku zadarmo v porovnaní s ich mužskými kolegami.

Rodové stereotypy a ich vplyv na spoločnosť

Prieskumy Eurobarometra potvrdzujú, že u respondentov na Slovensku stále pretrváva vysoká úroveň rodových stereotypov. Napríklad, až 73 percent Slovákov súhlasí s tvrdením, že hlavnou úlohou ženy je starať sa o domácnosť. Štvrtina Slovákov tiež nepovažuje za prijateľné, aby muži plakali. Tieto stereotypy obmedzujú osobné rozhodnutia a slobodu žien aj mužov a majú negatívne dôsledky na trh práce a spoločnosť ako celok, čo vedie k trvalým ekonomickým nerovnostiam.

Rodové stereotypy v online priestore a dezinformácie

Online priestor a nové technológie vytvárajú prostredie pre šírenie dezinformácií založených na rode. Tie zasahujú najmä ženy vo vysokých funkciách a poškodzujú ich reputáciu. Dezinformácie sa zameriavajú na spochybnenie kompetentnosti žien zastávať určité funkcie a sústredia sa na rodové stereotypy a sexuálne zobrazovanie žien. Šírenie týchto dezinformácií vážne poškodzuje demokraciu a práva žien.

Prečítajte si tiež: Kariéra a životné rozhodnutia žien

Rodové stereotypy a ich vplyv na násilie páchané na ženách

Sexualizované násilie pramení do veľkej miery práve z rodových stereotypov, mýtov a nerovného postavenia mužov a žien v našej spoločnosti. Výskumné dáta ukazujú, že prevažnou väčšinou obetí sú ženy a páchateľmi sú najčastejšie muži. Preto by sme sa mali pýtať, v akej spoločnosti žijeme, čo to znamená byť mužom a ženou a aké stereotypy sa s tým spájajú.

Hegemónna maskulinita a rodovo podmienené násilie

Sexualizované násilie je často rodovo podmienené a používajú ho väčšinou muži, ktorých prežívanie alebo spôsob fungovania voláme hegemónna maskulinita. Tá je postavená na vymedzovaní si moci, na nadvláde, násilí, sile a tvrdosti. Túto moc nepoužívajú len voči ženám, ale aj voči mužom, ktorí sú veľmi citliví alebo svoju mužskosť napĺňajú inak.

Faktory ovplyvňujúce vznik sexualizovaného násilia

Organizácie ako OSN a Rada Európy sa dlho opierali o tzv. ekologický model, ktorý chápe násilie ako výsledok interakcie mnohých faktorov na štyroch úrovniach - individuálnej, vzťahovej, komunitnej a spoločenskej. Faktory na celospoločenskej úrovni sú napríklad hegemónna maskulinita, výchova mužov k tomu, aby boli silní a „tvrdí“, akceptácia devalvácie žien, ponižujúce výroky o ženách či vnímanie žien ako menejcenných voči mužom. Na nižšej úrovni ide o normy a praktiky, ktoré ovplyvňujú náš každodenný život, napríklad diskriminácia žien a zlyhávanie pri sankcionovaní zneužívateľov.

Rodová socializácia a beztrestnosť

Rodová socializácia má zásadný vplyv na naše interakcie. Mladých chlapcov nevedieme k tomu, aby rešpektovali osobné hranice ostatných a dievčatá sú socializované tak, že sa nenaučili hovoriť „nie“, byť asertívne a vymedziť si hranice. Ďalším faktorom je beztrestnosť. Zľahčovanie sexualizovaného alebo rodovo podmieneného násilia je signálom, že násilie tolerujeme.

Mýty o znásilnení a ich dopad na obete

Veľa ľudí má predstavu, že sexualizované násilie páchajú muži v parku a obeť, žena, sa aktívne bráni a reaguje. Tento obraz sa premieta aj do myslenia sudcov a sudkýň, a následne aj do súdnej a právnej praxe. Predstavujeme si, ako by ideálne mala vyzerať obeť sexualizovaného násilia, a na základe tejto predstavy potom znevažujeme obete, ktoré do nej nespadajú.

Prečítajte si tiež: Tabuľka dôchodkového veku žien

Politiky a nástroje na riešenie rodovej nerovnosti a násilia páchaného na ženách

Prístup k riešeniu rodovej nerovnosti a násilia páchaného na ženách musí byť komplexný. Príkladom je Istanbulský dohovor, ktorý je Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Dohovor je postavený práve na celostnom systéme a venuje sa všetkým formám násilia, aj sexualizovanému.

Prevencia sexualizovaného násilia

V rámci prevencie sexualizovaného násilia musíme pracovať na zvyšovaní povedomia, pracovať s médiami, so sociálnymi sieťami, s reklamou, vzdelávať mladých ľudí, odbúravať rodovo stereotypné predstavy a mýty a pracovať s dospelou populáciou, ktorá má niektoré mýty veľmi zakorenené. Tieto témy sa musia stať integrálnou súčasťou nášho vzdelávania, od materských škôlok až po vysoké školy.

Ochrana obetí násilia

Potrebujeme mať vybudovanú sieť špecializovaných služieb. Obeť musí dostať adekvátnu pomoc rýchlo, nebyrokraticky, neubližujúco a podporne. Na Slovensku však nemáme dostatok služieb. Chýbajú nám linky, chýbajú ľudia špecificky vyškolení na riešenie sexualizovaného násilia a porozumenie rodového kontextu.

Rodové mýty a ich vplyv na spoločnosť

Rodové mýty sú hlboko zakorenené predstavy o mužoch a ženách, ktoré ovplyvňujú ich postavenie v spoločnosti. Tieto mýty obmedzujú slobodu a sebarealizáciu jednotlivcov a vedú k diskriminácii a nerovnosti.

Mýtus krásy

Mýtus krásy je pojem, ktorý vystihuje obrovský tlak, ktorému sú vystavované dievčatá a ženy. Definícia krásy sa líši v závislosti od kultúry alebo historickej doby. Problém nastáva, keď sa ako prirodzená ženská krása definuje niečo, čo väčšina populácie nemôže dosiahnuť inak, ako neprirodzene, ak je vymedzená iba pre určité krátke životné obdobie, ak je predstava krásy jednej kultúry povýšená nad všetky ostatné, a hlavne, ktorá ohrozuje zdravie a životy žien a vedie k obmedzovaniu ich ľudských práv.

Prečítajte si tiež: Týranie žien na Slovensku

Mýtus materstva

Mýtus materstva upiera mužom rovnakú schopnosť starostlivosti a lásky k dieťaťu ako ženám. Hoci sa materstvo prijíma ako „posvätná úloha“, činnosti spojené so starostlivosťou o deti a ich výchovu sú prijímané s dešpektom a sú považované za druhoradé. Vzhľadom na nerovnosť žien a mužov v odmeňovaní na trhu práce, rozhodnutie muža pre rodičovskú dovolenku ešte vždy ohrozuje rodinný rozpočet podstatnejšie, než podobné rozhodnutie ženy.

Mýtus ženy v politike

Tento mýtus sa traduje zrejme od pradávnych dôb, keď matriarchát bol vystriedaný patriarchátom a muži vďaka svojim fyzickým predpokladom a rozdielnej deľbe práce a povinností získali prevahu nad ženami. Toto delenie pretrvávalo dlhé stáročia - ženy mali rodiť a starať sa o deti, muži mali za úlohu postarať sa o hospodársky status rodiny. To malo za následok, že muži boli tými, ktorí určovali, rozhodovali, riadili a ženy boli posunuté do - z hľadiska manažmentu - podradnejšej úlohy.

tags: #rodové #stereotypy #žien #na #Slovensku