
Tento článok sa zaoberá problematikou spoločníkov a konateľov v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) na Slovensku. Vysvetľuje ich úlohy, povinnosti, práva a vzájomné postavenie, ako aj daňové a odvodové aspekty súvisiace s ich odmeňovaním. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike pre podnikateľov, účtovníkov a všetkých, ktorí sa zaujímajú o fungovanie s.r.o.
Pre pochopenie problematiky je dôležité zadefinovať si základné pojmy a legislatívny rámec. Obchodné spoločnosti sú podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) založené za účelom podnikania. Spoločnosť s ručením obmedzeným (ďalej len „s. r. o.“) a akciová spoločnosť (ďalej len „a. s.“) môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. Družstvo je podľa § 221 Obchodného zákonníka spoločenstvom neuzatvoreného počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.
Obchodný zákonník v § 13 ustanovuje, že právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Ustanovenia Obchodného zákonníka o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa. Štatutárnym orgánom s. r. o. je konateľ alebo konatelia.
Dôležité zákony a predpisy, ktoré upravujú túto oblasť:
Spoločník s.r.o. je osoba, ktorá má právo podieľať sa na zisku spoločnosti a môžeme ho tiež nazývať aj „majiteľom spoločnosti“. Je to osoba, ktorá do spoločnosti vloží peniaze v podobe základného imania. Spoločník verí, že jeho podnikanie prostredníctvom spoločnosti s.r.o. bude úspešné a v dlhodobom horizonte mu prinesie zisky. Spoločník je teda osoba (človek), ktorý znáša podnikateľské riziko.
Prečítajte si tiež: Spoločník s.r.o. na predčasnom dôchodku
Spoločníkom firmy môže byť tak fyzická ako aj právnická osoba - teda každý človek, ale aj osoba, ktorej priznáva právo Slovenskej republiky, právo EÚ a medzinárodné právo spôsobilosť (právomoc) byť spoločníkom spoločnosti. Základné imanie s.r.o. tvoria vklady všetkých spoločníkov a môže ju založiť 1 až 50 spoločníkov. Súčet vkladov všetkých spoločníkov musí byť najmenej 5 000 eur a hodnota vkladu každého z nich musí byť aspoň 750 eur.
Spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia a kontroly spoločnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom, ktorý je uvedený v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Spoločníci majú právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.
Ak spoločnosť dosiahla zisk po zdanení, každý spoločník má nárok na vyplatenie dividendy po skončení účtovného obdobia. Podiel na zisku, respektíve dividendy sú predmetom dane z príjmu, a to znamená, že spoločník musí vyplatené dividendy zdaniť.
Konateľ v spoločnosti je teda osoba, ktorá v mene a na účet spoločnosti koná, t. j. uzatvára zmluvy, podpisuje dokumenty, komunikuje so štátnymi orgánmi (daňový úrad, súd, colný úrad,…) a vykonáva za spoločnosť všetky úkony. Konateľ spoločnosti je teda štatutárnym orgánom, ktorý disponuje tzv. konateľským oprávnením. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Konateľom spoločnosti môže byť iba fyzická osoba, teda iba človek. Iba človek môže prejavovať vôľu ovplyvňovať vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov. Fyzická osoba sa stáva konateľom, dňom, ktorý je uvedený v zápisnici z valného zhromaždenia. Vznik funkcie nie je podmienený zápisom do Obchodného registra.
Prečítajte si tiež: Možnosti pre seniorov
Konateľovi zo svojho postavenia ako štatutárneho orgánu vyplývajú viaceré povinnosti. Je povinný svoju pôsobnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.
Konateľ vykonáva funkciu na základe zmluvy o výkone funkcie, ktorá je osobitnou formou mandátnej zmluvy. Zmluva o výkone funkcie musí byť uzatvorená písomne, zmluvu musí schváliť valné zhromaždenie alebo jediný spoločník a takisto sa vyžaduje aj schválenie odmeny konateľa. Akákoľvek odmena konateľa sa považuje za príjem a zákon o sociálnom poistení pozerá na konateľa ako na zamestnanca s tým spojenými odvodovými povinnosťami.
Z pohľadu výšky odvodov však nie je jedno, či sa odmena vypláca pravidelne alebo nepravidelne.
Ak má konateľ v zmluve o výkone funkcie stanovené, že mu neprislúcha žiadna odmena, konateľ má status samoplatiteľa, čo znamená, že si sám musí sám platiť do zdravotnej poisťovne minimálne poistné.
Konateľ však môže mať so spoločnosťou uzatvorený aj pracovný pomer. V takom prípade má konateľ so spoločnosťou uzatvorenú nielen mandátnu zmluvu, respektíve zmluvu o výkone funkcie, ale aj pracovnú zmluvu v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce. V tomto prípade sa na jeho činnosť zamestnanca viažu ustanovenia Zákonníka práce, a tak na neho platia aj sadzby minimálnych mzdových nárokov. Odmena konateľa aj mzda podliehajú sociálnemu a zdravotnému poisteniu, ako aj dani z príjmu.
Prečítajte si tiež: Cestovné náhrady spoločníka
Konateľ ako zamestnanec má rovnako nárok na zabezpečenie stravy, pitného režimu a cestovných náhrad tak, ako ostatní zamestnanci.
Zatiaľ čo konateľ vykonáva v spoločnosti funkciu (na základe zmluvy), spoločník v spoločnosti funkciu nevykonáva. Konateľa do spoločnosti vždy ustanovujú spoločníci a oni rozhodujú aj o odvolaní konateľa. O odmene a jeho výške rozhodujú taktiež spoločníci. Spoločníci môžu rozhodnúť aj o obmedzení právomocí konateľa, avšak takéto obmedzenie nie je účinné voči tretím osobám, t. j. ak konateľ vykoná v mene spoločnosti úkon, ktorý na základe rozhodnutia spoločníkov vykonať nesmie, je napriek tomu tento úkon pre spoločnosť záväzný.
Na otázku, či spoločník a konateľ môže byť tá istá osoba, je odpoveď ÁNO. S touto situáciou sa bežne stretávame v menších jednoosobových a stredne veľkých spoločnostiach. Ak sa podnikateľ pustil do podnikania sám, ostatne mu ani nič iného nezostáva. S touto situáciou sa stretávame najmä u väčších spoločností, prípadne u dcérskych slovenských pobočiek medzinárodných firiem. V tomto prípade je štandardne spoločníkom zahraničná "matka" a konateľom býva najčastejšie riaditeľ slovenskej pobočky. U slovenských firiem sa stretávame s touto situáciou, keď spoločníci vo "vybudovanej" firme už nemajú chuť venovať sa každodennej exekutíve. Tú zveria do rúk riaditeľa spoločnosti, ktorý je zároveň konateľom a spoločníci rozhodujú o strategických otázkach riadenia firmy na pravidelných stretnutiach resp.
Odvody konateľa/spoločníka s.r.o. závisia od toho, či je spoločník či konateľ s.r.o. zamestnancom. Ak je spoločník či konateľ s.r.o. zamestnancom, odvody sú rovnaké ako v prípade zamestnancov. V prípade, ak má konateľ/spoločník s.r.o. pracovný pomer, platí sa aj úrazové poistenie a garančné poistenie, ktorého sadzba je 0,25 %. Ak konateľ/spoločník s.r.o. nemá pracovný pomer vo svojej s.r.o., garančné poistenie neplatíte.
V prípade spoločníka nemožno hovoriť o odmene za výkon funkcie, nakoľko spoločník nevykonáva v spoločnosti žiadnu funkciu, ale uplatňuje svoj práva vyplývajúce z vlastníctva obchodného podielu. Jedným z týchto práv je právo na podiel na zisku. Zisk spoločnosti sa vypláca po skončení účtovného obdobia, alebo po častiach.
Konateľ je odmeňovaný za výkon funkcie prostredníctvom pravidelnej alebo nepravidelnej odmeny. Nárok na vyplatenie zisku má výlučne spoločník. Zisk sa vypláca spoločníkom podľa toho, ako majú spoločníci dohodnuté v spoločenskej zmluve resp. v stanovách a podľa rozhodnutia valného zhromaždenia.
Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti spoločníkov/konateľov s. r. o. (preddavok na daň alebo daň) závisia, tak ako u iných zamestnancov na daňové účely, v prvom rade od toho, či majú v spoločnosti podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti alebo nie. Pri výplate odmeny za prácu si treba uvedomiť, že zdaniť sa musí aj u týchto subjektov len tzv. „zdaniteľný príjem“, t. j. príjem znížený o nezdaniteľné časti základu dane a o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.
a) podiely na zisku vyplatené zo zisku po zdanení spoločníkom s. r. o.b) náhrady cestovných výdavkov poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti spoločníkov/konateľov do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 283/2002 Z. z.); pri poskytnutí náhrad nenárokových (napr. vyšších) ide o zdaniteľný príjem. Musí ísť o pracovné cesty v zmysle citovaného zákona; platí to aj v prípade, ak spoločník nepoberá od spoločnosti príjem zo závislej činnosti, stačí, že pre spoločnosť vykonáva prácu mimo tzv.
Pôsobiť ako štatutár obchodnej spoločnosti znamená viac ako len podpisovanie zmlúv a rozhodovanie o jej smerovaní. So svojou funkciou preberáte aj povinnosť odbornej starostlivosti a lojality. Práve preto Obchodný zákonník stanovuje tzv. zákaz konkurencie, ktorý má zabrániť tomu, aby člen štatutárneho orgánu (niekedy aj člen iného orgánu spoločnosti alebo spoločník) konal vo vlastný prospech na úkor spoločnosti, v ktorej pôsobí.
Zákaz konkurencie sa vzťahuje na situácie, kde by člen štatutárneho orgánu alebo spoločník mohol získať výhody na úkor spoločnosti. Každý spoločník, ktorý je zároveň štatutárnym orgánom, nesmie podnikať v rovnakom odbore ako spoločnosť, a to ani v prospech iných osôb.
Začiatkom roku 2018 vstúpili do účinnosti nové ustanovenia Obchodného zákonníka a Trestného zákona, ktorých cieľom je boj proti podvodnému konaniu, ktorého cieľom je zbaviť sa záväzkov spoločnosti poškodením veriteľov použitím tzv. Termín biely kôň označuje osobu, ktorá nechá na seba previesť obchodný podiel (stane sa novým spoločníkom), teda iba prepožičia svoje meno a priezvisko a svoju totožnosť. Táto osoba nemá záujem podnikať alebo spoločnosť riadiť. Trestný čin, ktorý postihuje spomínané podvodné konanie sa označuje ako „Nekalá likvidácia“ a jeho ustanovenia možno nájsť v §251b Trestného zákona. Pri uvedenom trestnom čine sú páchateľmi tak osoby, ktoré obchodný podiel na biele kone prepíšu ako aj samotné biele kone.
Od 1. januára 2016 nadobudla účinnosť novela zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, ktorá obmedzila resp. úplne zakázala evidenciu konateľov ako aj spoločníkov s.r.o. na úrade práce. Podľa § 5 zákona o službách zamestnanosti, konateľ a spoločník s.r.o. je považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu.
Výnimkou je konateľ a spoločník s.r.o., ktorí boli v postavení zamestnanca a ako zamestnanci poberali mzdu.
Pre ilustráciu uvádzame niekoľko názorných praktických príkladov zdanenia príjmov spoločníkov/konateľov s. r. o.