Rozdiely medzi PN a nemocenským na Slovensku

Tento článok poskytuje komplexný prehľad rozdielov medzi PN (pracovnou neschopnosťou) a nemocenským, s cieľom objasniť ich fungovanie a dopad na zamestnancov, SZČO a iné osoby na Slovensku.

Čo je PN (Pracovná Neschopnosť)?

Pracovná neschopnosť (PN) je stav, kedy je zamestnanec, SZČO alebo iná osoba uznaná za dočasne práceneschopnú na výkon svojej činnosti z dôvodu choroby alebo úrazu. PN potvrdzuje lekár a je nevyhnutná pre uplatnenie si nároku na nemocenské dávky.

Čo je Nemocenské?

Nemocenské je dávka nemocenského poistenia, ktorá sa poskytuje poistencovi počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Cieľom nemocenského je kompenzovať stratu príjmu v dôsledku choroby alebo úrazu.

Kto má nárok na nemocenské?

Nárok na nemocenské majú:

• Zamestnanci: Nemocensky poistení zamestnanci, ktorí pracujú na základe trvalého pracovného pomeru alebo dohody o pracovnej činnosti za určitých podmienok.
• SZČO: Povinne alebo dobrovoľne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby.
• Dobrovoľne poistené osoby: Osoby, ktoré sa dobrovoľne prihlásili na nemocenské poistenie.
• Osoby v ochrannej lehote: Fyzické osoby, ktoré sú v ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia.
• Zamestnanci po zániku pracovného pomeru: Zamestnanci, ktorým zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti.

Podmienky nároku na nemocenské

Pre vznik nároku na nemocenské je potrebné splniť niekoľko podmienok:

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

• Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN): Lekár musí potvrdiť dočasnú pracovnú neschopnosť.
• Oznámenie zamestnávateľovi: Zamestnanec je povinný oznámiť zamestnávateľovi vznik dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Dodržiavanie liečebného režimu: Počas PN je potrebné dodržiavať liečebný režim určený lekárom.
• Zdržiavanie sa na určenom mieste: Počas PN sa musí poistenec zdržiavať na mieste určenom lekárom.
• Lehota na uplatnenie nároku: Nárok na nemocenské je potrebné uplatniť včas.
• Doba nemocenského poistenia: U zamestnancov sa posudzuje trvanie nemocenského poistenia aspoň 90 dní, bez ohľadu na to, či sa počas doby trvania nemocenského poistenia platilo poistné.

Výška nemocenského

Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie.

• Zamestnanci: Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa).
• Ostatné prípady (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti): Nemocenské je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.

Denný vymeriavací základ (DVZ) a pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ)

Denný vymeriavací základ (DVZ) sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ) sa používa v prípadoch, keď poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ. Vtedy sa PDVZ určí ako 1/30 vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Príklady výpočtu DVZ

• Príklad 1: Pani Anna je vo firme A zamestnaná v pracovnom pomere od 1.7.2010. Ak ochorie v roku 2013, rozhodujúce obdobie je rok 2012.
• Príklad 2: Pán Adam sa vo firme A zamestnal od 1.11.2012. V čase medzi 15.12. až 30.12.2012 bol PN. Rozhodujúce obdobie pre určenie denného vymeriavacieho základu pri PN, ktorá začala 20.2.2013, tak bude dané ako obdobie od 1.11.2012 do 31.12.2012.

Maximálna suma nemocenského

Od januára stúpol strop na platenie odvodov na nemocenské poistenie. Stúpne aj maximálna suma nemocenského. Zvýšila sa tiež hranica základu, pri ktorom vzniká nárok na nemocenskú dávku v maximálnej sume z 1287 na 1776 eur.

Prečítajte si tiež: Parkovací preukaz vs. preukaz ZŤP: Čo potrebujete vedieť

Povinnosti poistenca počas PN

Počas trvania PN má poistenec niekoľko povinností:

• Oznámenie o ukončení PN: Oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV.
• Predloženie dokladov: Predložením Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5.
• Ďalšie doklady: predložením IV. iným dokladom, ktorý ovplyvňuje nárok na nemocenské a jeho sumu (napr. žiadosťou o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom);. Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.

PN vzniknutá v zahraničí

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

Zánik nároku a premlčanie

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Nárok na nemocenské a jeho sumu zaniká napr. uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. si nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr. vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr. rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu, a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy (napr.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.

Prečítajte si tiež: Holandský model zdravotnej starostlivosti

Zmeny v zákone o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

Zmeny v nemocenských dávkach priniesla novela č. 413/2012 Z.z. Zásadná zmena spočíva v tom, že doteraz sa pri určení rozhodujúceho obdobia zamestnanca posudzovalo trvanie nemocenského poistenia aspoň 90 dní, bez ohľadu na to, či sa počas doby trvania nemocenského poistenia platilo poistné. Po novom (§ 54 ods.

Náhrada príjmu pri PN

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnávateľ. Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je výška náhrady príjmu 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca a od 4. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.

Príklad výpočtu náhrady príjmu

Zamestnanec má dva pracovné pomery, pričom z jedného z nich už v rozhodnom období platil NP z maximálneho VZ a preto z druhého pracovného vzťahu bol VZ zamestnanca nula. Pri stanovení denného vymeriavacieho základu na účely zákona o náhrade príjmu sa neprihliada na prípadné ďalšie nemocenské poistenia zamestnanca.

Poistenie práceneschopnosti pre SZČO

Živnostníci, ktorých príjem nepresiahne zákonom stanovenú hranicu pre vznik povinného poistenia (príjmy za rok 2024 nepresiahli 8 580 eur), sa pre nemocenské poistenie v Sociálnej poisťovni môžu rozhodnúť dobrovoľne. Výška nemocenských dávok je závislá od mesačných platieb dobrovoľného nemocenského poistenia.

tags: #rozdiel #medzi #PN #a #nemocenským