
Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú dlhodobo diskutovanou témou. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, a to z hľadiska slovenskej i európskej legislatívy, ako aj relevantnej judikatúry. Zameriame sa na analýzu platnej právnej úpravy, vymedzenie neprijateľných podmienok a posúdenie vplyvu rozhodcovských doložiek na postavenie spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka je dohoda medzi zmluvnými stranami, že prípadné spory, ktoré vzniknú z ich zmluvného vzťahu, nebudú riešené pred všeobecným súdom, ale v rozhodcovskom konaní. V spotrebiteľských zmluvách, kde je jednou stranou spotrebiteľ a druhou dodávateľ, môže rozhodcovská doložka predstavovať potenciálnu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Rozhodcovská doložka je druhom rozhodcovskej zmluvy, ktorá upravuje, kto bude rozhodovať spory, ktoré vznikli alebo vzniknú medzi zmluvnými stranami. Ak si zmluvné strany dohodnú rozhodcovskú doložku, spory z takto uzatvorenej zmluvy nebude riešiť súd, ale rozhodca v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská doložka je často súčasťou zmluvy (uvedená ako samostatný článok alebo bod zmluvy). Príklad formulácie rozhodcovskej doložky:
„Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, budú riešené pred Rozhodcovským súdom …………….. , podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku. Zmluvné strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto rozhodcovského súdu. Jeho rozhodnutie bude pre strany konečné, záväzné a vykonateľné.“
Prečítajte si tiež: Rozhodcovská doložka a spotrebiteľské rozhodcovské konanie
Rozhodcovská doložka by mala obsahovať:
Rozhodcovská doložka musí mať vždy písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma zostane zachovaná aj vtedy, ak je obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácií strán, alebo bola uzatvorená elektronickými prostriedkami. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.
Právna veta: Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je …
Slovenský právny poriadok upravuje spotrebiteľské zmluvy v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Spotrebiteľská zmluva je definovaná ako každá zmluva bez ohľadu na jej právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dôraz sa kladie na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu.
Občiansky zákonník zakazuje, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Takéto ustanovenia sa označujú ako neprijateľné podmienky.
Prečítajte si tiež: Zmeny v kolúznej väzbe
V zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ sa za neprijateľnú podmienku považuje aj rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal problematikou rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách. V uznesení sp. zn. 3 Cdo 80/2017 z 26. júla 2018 konštatoval, že:
Podľa skoršej rozhodovacej praxe NS SR bola ako neprijateľná podmienka posudzovaná dokonca aj taká rozhodcovská zmluva, ktorá bola obsahom samostatnej, individuálnej listiny, avšak bola spotrebiteľovi predložená formou predtlačeného formulára, kedy spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah - teda ju mohol iba ako celok prijať alebo odmietnuť (napr. rozhodnutie sp. zn. 21XECdo/8/2016 zo dňa 22. februára 2017).
Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) predstavuje základný právny predpis EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Cieľom smernice je zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom neboli pre spotrebiteľa záväzné.
Príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé (čl. 3 ods. 3 smernice). Bod 1 písm. q) prílohy uvádza ako nekalú podmienku takú, ktorá "obmedzuje alebo bráni spotrebiteľovi pri uplatňovaní jeho práva podať žalobu alebo použiť iný opravný prostriedok, najmä tým, že vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ktoré nie je upravené právnymi predpismi."
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na rozhodcovskú doložku
Interpretácia tohto ustanovenia je predmetom diskusií. Niektorí právnici a súdy (napr. Krajský súd v Ostrave) zastávajú názor, že smernica zakazuje všetky rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Iní (vrátane autora pôvodného článku) sa domnievajú, že smernica zakazuje len také rozhodcovské doložky, ktoré odkazujú na arbitráž, ktorá nie je upravená právnymi predpismi. To znamená, že rozhodcovská doložka, ktorá odkazuje na rozhodcovské konanie podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, by nemusela byť v rozpore so smernicou.
Smernica ustanovuje minimálny štandard ochrany spotrebiteľa, ktorý členské štáty nesmú podliezť. Ak chcú členské štáty zvýšiť úroveň ochrany spotrebiteľa, je to ich právo. Slovenský zákonodarca sa rozhodol pre prísnejší štandard, keď v § 53 ods. 4 písm. r) OZ označil rozhodcovské doložky vyžadujúce od spotrebiteľa, "aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní", za neprijateľné podmienky.
Zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní upravuje spôsob, akým si účastníci zmluvných právnych vzťahov môžu dohodnúť rozhodovanie prípadných sporov v budúcnosti alebo sporov prebiehajúcich v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
V prípadoch, kedy spotrebiteľ nesúhlasí s rozhodnutím rozhodcovského súdu, má možnosť brániť sa podaním žalobného návrhu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 30 dní odo dňa doručenia. Súd môže na návrh účastníka konania odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Vzhľadom na komplexnosť právnej úpravy a judikatúry v oblasti rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách je dôležité, aby spotrebitelia boli obozretní pri uzatváraní zmlúv a pozorne si prečítali všetky zmluvné podmienky, vrátane rozhodcovskej doložky. V prípade nejasností je vhodné poradiť sa s právnikom.
tags: #rozhodcovská #doložka #spotrebiteľská #zmluva