Rozhodcovské Rozhodnutie: Vykonateľnosť v Zahraničí a Podmienky Úspešného Uznania

Rozhodcovské konanie predstavuje efektívnu alternatívu k tradičným súdnym sporom, ktorá sa vyznačuje rýchlosťou, flexibilitou a diskrétnosťou. Jednou z najväčších výhod rozhodcovského konania je jeho medzinárodná vykonateľnosť, teda jednoduché uznanie a výkon rozhodcovských rozhodnutí v zahraničí. Tento článok sa zameriava na podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo rozhodcovské rozhodnutie úspešne vykonateľné v zahraničí.

Úvod do Rozhodcovského Konania

Rozhodcovské súdy predstavujú plnohodnotnú alternatívu k štátnym súdom, pričom ich rozhodnutia sú konečné a záväzné. Hlavným dôvodom, prečo si zmluvné strany dohadujú rozhodcovské doložky, je najmä časový faktor. Priemerné arbitráže trvajú niekoľko mesiacov, zatiaľ čo súdne konania neraz roky. Ďalším častým dôvodom pre výber rozhodcovského súdu je neutralita miesta, kde arbitráž prebieha.

Pre rozhodcovské konanie je charakteristická väčšia flexibilita. Pri ich výbere nie ste viazaní príslušnosťou, a tak si môžete vybrať z rozhodcovských súdov pôsobiacich na Slovensku alebo v zahraničí. Na Slovensku pôsobí viac ako 100 rozhodcovských súdov. Ich aktuálny zoznam nájdete na stránkach Ministerstva spravodlivosti SR. Pri takomto vysokom počte je potrebné dávať pozor na kvalitu jednotlivých súdov a pri rozhodovaní zohľadniť ich povesť, predchádzajúcu skúsenosť alebo referencie od tých, ktorí už absolvovali rozhodcovské konanie vedené týmito súdmi.

Arbitráž umožňuje aj výber rozhodcu, ktorý bude rozhodovať spor. Nemožno to však vnímať ako „dosadenie svojho človeka“, ktorý rozhodne vo prospech jednej zo strán. Rozhodca nie je zástupcom strany pred rozhodcovským súdom, ale sudcom, ktorý má povinnosť vykonávať svoju funkciu nestranne a s odbornou starostlivosťou tak, aby bola zabezpečená ochrana všetkých účastníkov rozhodcovského konania. Spor môže rozhodovať jeden alebo traja rozhodcovia, prípadne iný vyšší nepárny počet rozhodcov. Bežný je výber jedného rozhodcu každou sporovou stranou, vybraní rozhodcovia si potom zvolia svojho predsedu, ktorý má rozhodujúci hlas pri hlasovaní o konečnom rozhodnutí. Rozhodcovské súdy ponúkajú vlastné zoznamy rozhodcov, môžete si však vybrať za rozhodcu aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname rozhodcov daného rozhodcovského súdu. Máte tak možnosť zvoliť si rozhodcu, voči ktorému máte spolu s ďalším účastníkom dôveru alebo ktorý je odborníkom pre určitú oblasť.

Bez ohľadu na sídlo rozhodcovského súdu si so zmluvným partnerom môžete zvoliť aj miesto rozhodcovského konania. Ak si vyberiete miesto rozhodcovského konania, počítajte s možnými hotovými výdavkami rozhodcovského súdu napríklad na prenájom miestností alebo dopravu. Vždy sa preto dopredu informujte aké sú poplatky spojené s voľbou miesta rozhodcovského konania v prípade, ak je odlišné od sídla rozhodcovského súdu. Taktiež si môžete zvoliť jazyk rozhodcovského konania. V prípade anglického alebo nemeckého jazyka nemusí byť problém s výberom rozhodcu zo zoznamu rozhodcov vedeného rozhodcovským súdom. Pred zvolením rozhodcovského súdu si však jazykové znalosti jednotlivých rozhodcov overte. Taktiež myslite na to, že voľba jazyka sa týka celého konania, teda aj vašich podaní a konečného rozhodnutia, čo môže nakoniec zvýšiť náklady na vedenie celého sporu.

Prečítajte si tiež: Rozhodcovské rozhodnutie a jeho vykonateľnosť

Výhodou konaní pred rozhodcovským súdom je ich diskrétnosť. Zatiaľ čo súdne konania sú v zásade verejné (výnimku tvorí napríklad ohrozenie ochrany obchodného tajomstva alebo dôležitý záujem účastníkov konania), rozhodcovské konania prebiehajú iba za účasti rozhodcu, strán sporu a ich zástupcov. V porovnaní so súdom je rozhodcovské konanie menej formálne. Účastníci si s rozhodcovským súdom môžu dohodnúť lehoty na doplnenie svojich podaní alebo na predloženie dôkazov, čo môže viesť k zrýchleniu konania. Existujú aj rozhodcovské konania vedené on-line.

Automatická Vykonateľnosť Rozhodcovských Rozhodnutí v Zahraničí

Významným plusom rozhodcovského konania je automatická vykonateľnosť rozhodcovských rozhodnutí v zahraničí, teda ich bezproblémové uznanie v inom štáte ako v štáte vydania rozhodcovského rozhodnutia. Platí to pre takmer 140 krajín (vrátane Slovenska), ktoré pristúpili k Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodnutí (tzv. Newyorský dohovor).

Newyorský Dohovor a Jeho Význam

Newyorský dohovor je kľúčovým medzinárodným nástrojom, ktorý uľahčuje uznávanie a vykonávanie rozhodcovských rozhodnutí v zmluvných štátoch. Dohovor stanovuje, že zmluvné štáty sú povinné uznať rozhodcovské rozhodnutia ako záväzné a vykonať ich v súlade s ich vlastnými procesnými pravidlami.

Podmienky Uznania a Výkonu Rozhodcovského Rozhodnutia

Na to, aby bolo rozhodcovské rozhodnutie uznané a vykonané v zahraničí, musia byť splnené určité podmienky. Tieto podmienky sú stanovené v Newyorskom dohovore a v právnych predpisoch jednotlivých zmluvných štátov. Medzi najdôležitejšie podmienky patrí:

1. Platná Rozhodcovská Zmluva: Musí existovať platná a záväzná rozhodcovská zmluva medzi stranami sporu. Táto zmluva musí preukazovať súhlas strán s riešením sporov prostredníctvom rozhodcovského konania. Zákon vyžaduje pre rozhodcovskú zmluvu písomnú formu (§ 4 ods. 2 ZRK). Keďže rozhodcovská zmluva má súkromnoprávny charakter, tak vzhľadom na znenie § 40 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") sa bude vyžadovať písomná forma aj pre akúkoľvek jej zmenu alebo doplnenie, inak bude táto zmena alebo doplnenie zmluvy neplatné.
2. Arbitrabilita Spolu: Spor, ktorý bol predmetom rozhodcovského konania, musí byť arbitrabilný, teda riešiteľný v rozhodcovskom konaní podľa práva štátu, v ktorom sa má rozhodnutie uznať a vykonať. Ak by ste totiž postupovali podľa prvého príkladu uvedeného vyššie a uzavreli rozhodcovskú zmluvu pre konkrétny spor, tento by musel byť aj tak vždy v súlade so zákonnou úpravou arbitrability sporu.
3. Riadny Priebeh Konania: Rozhodcovské konanie musí prebehnúť v súlade s platnými pravidlami a zásadami spravodlivého procesu. To zahŕňa zabezpečenie rovnosti strán, právo na obhajobu a možnosť predložiť dôkazy.
4. Verejný Poriadok: Uznanie a výkon rozhodcovského rozhodnutia nesmie byť v rozpore s verejným poriadkom štátu, v ktorom sa má rozhodnutie uznať a vykonať. Verejný poriadok predstavuje základné právne a morálne zásady, na ktorých je daný štát založený.
5. Doručenie Rozhodcovského Rozsudku: Rozhodcovský rozsudok, ktorý v zmysle kogentného ustanovenia § 25 ods. 4 ZRK musí byť vždy doručený účastníkom konania do vlastných rúk. Ak do vlastných rúk preukázateľné doručený nebol, takýto rozhodcovský rozsudok nemohol nadobudnúť ani právoplatnosť, ani vykonateľnosť (§ 159 ods. 1 a § 161 OSP).

Na Čo si Dávať Pozor?

Jednoinštančnosť Konania

Výhodou, ale aj nevýhodou arbitráže je to, že jej konanie je jednoinstančné (t.j. bez možnosti odvolania sa proti rozhodnutiu). Rozhodcovské rozhodnutie je možné preskúmať iným rozhodcom len vtedy, ak si to zmluvné strany dohodnú v rozhodcovskej zmluve alebo doložke. Takáto dohoda však býva veľmi výnimočná. Žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku je potom možné podať do 15 dní od jeho doručenia, pričom zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť.

Prečítajte si tiež: Dôsledky neplatnosti rozsudkov

Zásah Všeobecných Súdov a Žaloba o Zrušenie Rozsudku

Všeobecné súdy majú právo zasahovať do rozhodcovských rozsudkoch len v prípade, ak neboli splnené základné podmienky pre vedenie arbitráže, a to žalobou o zrušenie rozsudku. Pre podanie takejto žaloby musí byť zákonný dôvod, napríklad neplatnosť rozhodcovskej zmluvy alebo doložky, zaujatý rozhodca, porušenie rovnosti účastníkov konania, alebo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré nebolo možné použiť v rozhodcovskom konaní a môžu mať za následok priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd v žiadnom prípade neposudzuje správnosť alebo primeranosť rozhodnutia rozhodcovského súdu. Lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je 30 dní od jeho doručenia alebo odvtedy ako sa účastník sporu dozvedel o nových dôkazoch alebo skutočnostiach.

Poplatky a Náklady Spojené s Rozhodcovským Konaním

Ďalším aspektom, ktorý by ste mali zvážiť, sú poplatky a ďalšie náklady spojené s rozhodcovským konaním. Tie môžu byť aj nižšie ako sú súdne poplatky, ale ako sme uviedli, môžu sa zvýšiť v závislosti od zvolenia iného miesta konania alebo jazyka. Sadzobníky jednotlivých slovenských rozhodcovských súdov sú rozličné, preto si ich vopred dobre prezrite. Podstatne vyššie náklady môžu byť spojené s konaním pred zahraničným rozhodcovským súdom.

Rozhodcovská Zmluva a Jej Náležitosti

Uzavreli ste zmluvu, ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka alebo ste uzavreli samostatnú rozhodcovskú zmluvu? Pri uzatváraní Vašej zmluvy sa síce spočiatku javilo, že žiadne komplikácie nastať nemôžu, ale dnes už existujú a sú predmetom rozhodcovského konania vedeného voči Vám?

Za rozhodcovskú doložku sa považuje jednoduché zmluvné ustanovenie nachádzajúce sa v hlavnej zmluve upravujúcej Váš zmluvný vzťah. Toto zmluvné ustanovenie obsahuje určenie rozhodcovského súdu alebo rozhodcu, ktorý bude oprávnený rozhodovať Vaše prípadné spory. Jednotlivé procesné podmienky rozhodcovského konania sa však v tomto zmluvnom ustanovení nenachádzajú (vo väčšine prípadov) a určujú sa podľa štatútu vybraného rozhodcovského súdu a, samozrejme, podľa zákona č. 244/2002 Z. z. Naproti tomu rozhodcovská zmluva sa uzatvára ako samostatná zmluva, obsahom ktorej môže byť okrem určenia rozhodcovského súdu alebo rozhodcu oprávneného rozhodovať Vaše spory aj osobitná úprava viacerých procesných podmienok rozhodcovského konania, ktorá je odlišná od zákonnej úpravy uvedenej v ZRK. V článku budeme ďalej používať iba pojem „rozhodcovská zmluva" pre označenie zmluvy ako aj doložky.

Arbitrabilita Sporu

Arbitrabilita sporu môže byť vymedzená napríklad samotnou rozhodcovskou zmluvou, v ktorej si zmluvné strany osobitne zadefinujú konkrétny spor (jeho charakter, predmet), ktorý môže byť rozhodnutý rozhodcovským súdom. Druhou možnosťou je uzavretie rozhodcovskej zmluvy na riešenie všetkých sporov z určeného hlavného zmluvného vzťahu. Takto je upravená veľká väčšina rozhodcovských zmlúv. Dôležitou je tu preto zákonná úprava arbitrability sporu použiteľná vo všetkých rozhodcovských konaniach. Radi by sme ešte doplnili, že pojem zmluvná arbitrabilita sporu je pojmom užším k pojmu zákonná arbitrabilita sporu.

Prečítajte si tiež: Invalidný a starobný dôchodok: Prechod

Ak by ste totiž postupovali podľa prvého príkladu uvedeného vyššie a uzavreli rozhodcovskú zmluvu pre konkrétny spor, tento by musel byť aj tak vždy v súlade so zákonnou úpravou arbitrability sporu. Právne odôvodnenie toho, čo môže byť predmetom rozhodcovského konania, je pomerne zdĺhavé. Preto pre účely tohto článku len stručne uvedieme, aké znaky musí spĺňať spor, aby „netrpel" nedostatkom zákonnej arbitrability (pozitívne vymedzenie zákonnej arbitrability sporu), resp. a) musí ísť o majetkový spor (napr. Kto má záujem sa otázke zákonnej arbitrability sporu venovať podrobnejšie, odkazujeme najmä na nasledovné zákonné ustanovenia - § 1 ods. 1 až ods. 3 ZRK, § 2 ods. 1 ZRK, § 4 ods. 2 ZRK, § 67 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP"), § 80 písm.

Ak zistíte, že Váš spor nespĺňa vyššie uvedené znaky, môžete namietať nedostatok arbitrability daného sporu kedykoľvek v priebehu rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd je povinný po vznesení opodstatnenej námietky nedostatku arbitrability sporu konanie pre nedostatok právomoci ihneď uznesením zastaviť (§ 21 ods. 1 ZRK) a postúpiť vec orgánu príslušnému na rozhodnutie, pričom právne účinky spojené s podaním žaloby (spočívanie premlčacej lehoty, prekážka litispendencie a i.) zostanú zachované (§ 104 ods. 1 OSP s prihliadnutím na znenie § 51 ods.

Vzhľadom k tomu, že rozhodcami sú v súčasnosti často aj „neprávnici", nedostatok arbitrability sporu môže zostať nepovšimnutý a celý spor môže prebehnúť a skončiť rozhodcovským rozsudkom. Ak ste si preto všimli nedostatok arbitrability sporu až po vydaní rozhodcovského rozsudku, nič nie je stratené. Môžete podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku návrh na všeobecný súd a žiadať o zrušenie takto vydaného rozsudku (§ 40 ods. 1 písm.

Na záver je potrebné dodať, že rozhodcovský súd rovnako ako aj všeobecný súd (najmä pri vydávaní poverenia na výkon exekúcie) musia prihliadať na splnenie podmienky dostatku arbitrability sporu z úradnej povinnosti (ex offo), a to aj v prípade, ak je rozhodcovská zmluva uzavretá podľa právneho poriadku iného štátu alebo ak sa má cudzí rozhodcovský rozsudok vykonať v Slovenskej republike.

Platnosť Rozhodcovskej Zmluvy

Len na základe platnej rozhodcovskej zmluvy môže prebiehať rozhodcovské konanie. V opačnom prípade musí byť takéto konanie zastavené. Ak k zastaveniu konania nedošlo a bol vydaný rozhodcovský rozsudok, je možné ho z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zrušiť návrhom podaným na všeobecnom súde (ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) ZRK).

Vôľa oboch strán uzavrieť rozhodcovskú zmluvu nemusí byť vyjadrená na jednej listine. Ak je rozhodcovská zmluva uzavretá prostredníctvom prejavu vôle zachytenom na viacerých listinách, musí ísť o listiny vzájomne vymenené medzi zmluvnými stranami a v rámci ich zmluvného vzťahu. Listiny môžu byť vzájomne vymenené medzi zmluvnými stranami dokonca aj v rámci už vzniknutého sporu, na ktorý sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať. Tejto úprave neodporuje ani ustanovenie § 40 ods. 3 OZ, ktoré stanovuje, že ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak (ZRK inak neustanovuje). Nemusí ísť pri tom o listinu zmluvného charakteru, ale môže ísť napríklad aj o skladiskové alebo tovarovo náložné listiny. Rozhodcovská zmluva sa dá uzavrieť tiež prostredníctvom vzájomnej korešpondencie.

Môže nastať aj taká situácia, že jedna strana doručí list s rozhodcovskou zmluvou druhej strane s lehotou na vyjadrenie sa, pričom ak v stanovenej lehote táto druhá strana nevyjadrí svoj záujem/nezáujem rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, má sa za to, že s ňou súhlasí. NS SR v konaní vedenom pod sp. zn. „Mlčanie môže byť prejavom vôle len vtedy, keď z neho možno vyvodiť záver, že ide o prejav vôle určitého obsahu. Tým je mlčky urobený právny úkon podobný konkludentnému právnemu úkonu. Nemôže, ani mlčky, prejaviť nič ten, ktorý o návrhu na voľbu práva sa ani nedozvedel. List z 28. apríla 2009 obsahujúci návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky nebol povinnému doručený. V tejto súvislosti je potrebné doplniť, že ak je zmluvnou stranou spotrebiteľ, tento musí rozhodcovskú zmluvu uzavrieť s výslovným súhlasom (nie konkludentne), pričom poskytovanie tovaru alebo služieb spotrebiteľovi nemôže byť podmienené uzavretím takej rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej sa všetky prípadné spory budú rozhodovať len v rozhodcovskom konaní. Inak by bola rozhodcovská zmluva neplatná (§ 53 ods. 4 písm. r) OZ v spojení s § 53 ods.

Ďalšou podstatnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy okrem štandardných požiadaviek kladených pre všetky právne úkony a zmluvy (podľa § 34 a nasl. a ďalej podľa § 43 a nasl. OZ) je vymedzenie rozsahu a druhu sporov, ktoré sa majú v rozhodcovskom konaní rozhodnúť (§ 3 ods. 1 ZRK). V tejto súvislosti je dôležité spomenúť, že v prípade, ak je rozhodcovská zmluva uzavretá len pre konkrétny spor, a tento má nedostatok zákonnej arbitrability (viď bod 1 článku), predmetná zmluva je neplatná (nedostatok zákonnej arbitrability zapríčiňujúci neplatnosť rozhodcovskej zmluvy analogicky vyplýva z § 5 ods.

Neplatnosť alebo aj neexistenciu rozhodcovskej zmluvy môžete ešte počas rozhodcovského konania namietať najneskôr pri Vašom prvom úkone vo veci samej, inak Vám uvedené právo zaniká (§ 21 ods. 2 ZRK). Rozhodcovský súd však má oprávnenie posúdiť príčinu, pre ktorú ste sa omeškali s podaním námietky a môže Vám omeškanie odpustiť a o námietke rozhodnúť (§ 21 ods. 3 ZRK).

V prípade, že už disponujete rozhodcovským rozsudkom, je možné podať voči nemu z dôvodu neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy žalobu o zrušenie na všeobecný súd. Zákonným podkladom pre podanie takejto žaloby budú ustanovenia § 40 ods. 1 písm. Avšak pri písmene d) uvedeného ustanovenia (jeho znenie: „sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal") si treba dať pozor na to, či ste ešte počas rozhodcovského konania podali námietku neexistencie rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2 ZRK ako je uvedené v odseku vyššie, ak ste reálne mali túto možnosť. Pokiaľ ste takúto námietku nepodali, sami (hoci aj nevedome) ste sa zbavili možnosti na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak ste sa v rozhodcovskom konaní vyjadrili k žalobe a nenamietali ste zároveň neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, došlo týmto Vaším úkonom k jej dodatočnému uzavretiu ad hoc. V prípade podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v takejto situácii (len podľa § 40 ods. 1 písm.

Nestrannosť Rozhodcu

Rozhodcom má byť nestranná osoba. Ak zmluvné strany pochybujú o nepredpojatosti rozhodcu, ktorý má rozhodnúť ich spor, môžu voči nemu podať námietky. Postup pri podávaní námietky si môžu zmluvné strany celý osobitne dohodnúť, najneskôr však do začatia samotného rozhodcovského konania. Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak sa strana dozvedela, že rozhodca nemá spôsobilosť na výkon svojej funkcie. Podľa § 6 ods. 1 ZRK musí byť rozhodcom plnoletá fyzická osoba plne spôsobilá na právne úkony, bezúhonná (neodsúdená za úmyselný trestný čin) a so skúsenosťami na výkon funkcie rozhodcu.

Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke predpojatosti rozhodcu pokračovať v rozhodcovskom konaní, ale zatiaľ nemôže vydať rozhodcovský rozsudok. Rozhodnutie o námietke voči rozhodcovi vydáva vybraná osoba (§ 6 ods.

Ak sa o námietke predpojatosti rozhodcu rozhodlo vo Váš prospech a rozhodca napriek tomu vydal rozsudok, tento je možné zrušiť žalobou podanou na všeobecný súd (§ 40 ods. 1 písm. f) ZRK). Rozhodcovský rozsudok možno zrušiť aj v prípade, že ste námietku predpojatosti rozhodcu nie zo svojej viny nemohli uplatniť a existovali pre ňu objektívne dôvody (§ 40 ods. 1 písm.

Právna Subjektivita Rozhodcovského Súdu

Rozhodcovský súd sám o sebe nemá žiadnu právnu formu a právnu subjektivitu tak odvodzuje od svojho zriaďovateľa - právnickej osoby. Zriadenie súdu a jeho pobočiek, jeho zrušenie, predpisy tohto súdu (štatút a rokovací poriadok) a zoznam rozhodcov je zriaďovateľ povinný oznamovať v Obchodnom vestníku. Až do splnenia tejto oznamovacej povinnosti nie je rozhodcovský súd oprávnený vydávať rozhodcovské rozhodnutia (§ 12 ods. 5 ZRK).

Tento dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku bude v praxi pravdepodobne málokedy využitý. V § 40 ods. 1 ZRK, kde sú taxatívne vymedzené jednotlivé dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, sa dokonca vyššie spomenutý dôvod ani nenachádza, čo v praxi môže spôsobiť značné komplikácie. Sme toho názoru, že pri použití analógie a pri extenzívnom výklade jednotlivých pojmov by v prípade rozsudku vydaného rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ si nesplnil svoje oznamovacie povinnosti voči Obchodnému vestníku, mohlo dôjsť k jeho zrušeniu na základe § 40 ods. 1 písm. písm. V opačnom prípade ostáva len dúfať, že exekučný súd nevydá oprávnenie na exekúciu na základe takéhoto rozhodcovského rozsudku, a to z dôvodu jeho rozporu s hmotným právom - ustanovením § 12 ods. 5 ZRK.

Prekážka Litispendencie

Prekážka litispendencie sa uplatňuje aj v rozhodcovskom konaní. Pre účely využitia prekážky litispendecnie je vhodné si pripomenúť, že za „tú istú vec" sa považuje taký spor, v ktorom vystupujú rovnakí účastníci konania a ktorej premet konania je totožný (totožné skutkové a právne vymedzenie). V tejto súvislosti si ešte dovoľujeme pripomenúť judikované pravidlo, na základe ktorého žaloba o plnenie (§ 80 písm. b) OSP) znamená prekážku litispendencie pre žalobu o určenie (§ 80 písm.

Na námietku prekážky litispendencie bude musieť rozhodcovský súd vždy prihliadať. ZRK síce neupravuje explicitne, ako konať po podaní takejto námietky, ale na tento postup sa budú aplikovať príslušné ustanovenia OSP ako subsidiárneho právneho predpisu (§ 51 ods. 3 ZRK). Prekážka litispendencie je taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a konanie začaté neskôr bude musieť príslušný rozhodcovský súd zastaviť (§ 104 ods.

Doručovanie

Doručovanie je v rozhodcovskom konaní upravené vcelku benevolentne, keď za doručenú listinu sa považuje aj taká listina, ktorá je zaslaná do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania alebo miesta trvalého pobytu adresáta. Podmienkou je len to, aby rozhodcovský súd relevantne preukázal „snahu doručiť písomnosti" (§ 25 ods.

Uvedené však neplatí pre rozhodcovský rozsudok, ktorý v zmysle kogentného ustanovenia § 25 ods. 4 ZRK musí byť vždy doručený účastníkom konania do vlastných rúk. Ak do vlastných rúk preukázateľné doručený nebol, takýto rozhodcovský rozsudok nemohol nadobudnúť ani právoplatnosť, ani vykonateľnosť (§ 159 ods. 1 a § 161 OSP).

Ďalšie Dôvody pre Zrušenie Rozhodcovského Rozsudku

Ďalšie dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku sú zrejmé a nie je im potrebné venovať zvýšenú pozornosť. § 40 ods. 1 písm. Ako sme uvádzali v bode 5 vyššie, v rozhodcovskom konaní platí prekážka litispendencie. Rovnako tu platí aj prekážka res iudicata. § 40 ods. 1 písm. Každý z účastníkov rozhodcovského konania má svoju procesnoprávnu subjektivitu. Výkon svojich procesných práv a povinností účastník ale musí realizovať správne, a teda ak má byť zastúpený zákonným zástupcom, ale on takto zastúpený nebol, vzniká dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rovnaké pravidlo platí aj v prípade, ak bol účastník konania zastúpený osobou, ktorá nemala potrebné splnomocnenie (§ 24 a nasl. § 40 ods. 1 písm. V rozhodcovskom konaní sa musí dôrazne uplatňovať zásada rovnosti účastníkov konania. Tá môže byť porušená napríklad vtedy, ak sa žalovanému neumožní vyjadriť sa k obsahu žaloby. Zásada rovnosti môže byť porušená tiež vtedy, ak sa malo konať ústne pojednávanie a jeden z účastníkov sa ho nezúčastnil, pričom rozhodcovský súd nemal vierohodne preukázané doručenie predvolania na toto pojednávanie. § 40 ods. 1 písm. Pri žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, pre ktorý možno žiadať o obnovu konania, je potrebné vychádzať z ustanovení v OSP, a to konkrétne z § 228 ods. 1 OSP. Výnimočnosť tohto dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku spočíva aj v tom, že si jeho aplikáciu na rozdiel od ostatných dôvodov môžu strany vopred dohodou vylúčiť (§ 42 ZRK). Ďalší znak, ktorý odlišuje spomínaný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku od ostatných je lehota pre podanie žaloby. Na rozdiel od štandardnej 30-dňovej lehoty od doručenia rozhodcovského rozsudku možno podať žalobu v tomto prípade do 30 dní od momentu, kedy sa účastník o dôvode pre obnovu konania dozvedel alebo ho mohol uplatniť, najneskôr však do 3 rokov od doručenia rozhodcovského rozsudku (§ 41 ods. § 40 ods. 1 písm. § 40 ods. 1 písm. V uvedenom zákonom ustanovení možno nájsť zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Sme toho názoru, že tento dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku sa musí vykladať extenzívne, a teda ak boli pri akomkoľvek úkone v rozhodcovskom konaní porušené akékoľvek všeobecne záväzné pr…

tags: #rozhodcovské #rozhodnutie #vykonateľnosť #v #zahraničí #podmienky