Rozhodnutie o Čiastočnom, Medzitýmnom Rozsudku a Podmienkach Dovolania v Slovenskom Právnom Kontexte

Rozsudok je jedným z kľúčových rozhodnutí súdu v sporovom konaní, ktorý sa zaoberá meritom veci. Tento článok sa venuje rozboru rozsudku, a to čiastočnému a medzitýmnemu rozsudku, ako aj podmienkam dovolania v zmysle platnej právnej úpravy Slovenskej republiky. Vychádza zo zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), a porovnáva ich s predchádzajúcou právnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 99/1963 Zb.

Rozsudok ako forma rozhodnutia súdu

V sporovom konaní je rozsudok bezvýnimočnou formou rozhodnutia vo veci samej. Súd rozhoduje rozsudkom o uplatnenom práve, teda o veci samej alebo merite sporu. V zásade by sa malo rozsudkom rozhodnúť o celej prejednávanej veci.

Čiastočný Rozsudok

Čiastočný rozsudok je špecifický typ rozsudku, ktorý súd vydáva, ak sa niektoré z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo ich časť stali v priebehu konania nespornými. Rozhodovanie čiastočným rozsudkom sa rozlišuje z hľadiska objektívnej a subjektívnej stránky.

Objektívna stránka čiastočného rozsudku

Po objektívnej stránke časť prejednávanej veci predstavujú jednotlivé, spravidla žalobou uplatnené nároky, či už so samostatným skutkovým základom alebo bez neho. Príkladom môže byť situácia, kedy súd rozhodne o základe pohľadávky vyplývajúcej z nájomnej zmluvy a zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu, ktorá sa na základe vykonaného dokazovania ukázala ako nesporná. O príslušenstve pohľadávky súd nerozhodne, pretože v čase rozhodovania nebolo ustálené, či má žalobca nárok na úroky z omeškania.

Subjektívna stránka čiastočného rozsudku

Po stránke subjektívnej sa pod časťou uplatneného nároku rozumie rozhodnutie len voči určitým subjektom konania (účastníkom). Čiastočný rozsudok po subjektívnej stránke je vylúčený v prípade nerozlučného spoločenstva. Napríklad, v konaní o vydanie nehnuteľností, kde je viac žalovaných, súd rozhodne o zamietnutí žaloby voči jednému z nich.

Prečítajte si tiež: Invalidný a starobný dôchodok: Prechod

Prípustnosť odvolania a právoplatnosť

Čiastočný rozsudok je vo všetkých ostatných otázkach postavený na roveň konečnému rozhodnutiu vo veci samej. Je proti nemu prípustné odvolanie a je spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, čím sa stáva exekučným titulom. Čiastočným rozsudkom je možné rozhodnúť aj na odvolacom súde. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5 Obdo 5/2011 uvádza, že časťou prejednávanej veci, o ktorej možno rozhodnúť čiastočným rozsudkom, môže byť jednak niektorý z viacerých samostatných nárokov uplatnených v tej istej žalobe, jednak časť toho istého nároku, ktorý je predmetom konania, ale aj nárok proti jednému zo žalovaných v tej istej veci. Podmienkou nie je, aby išlo o nárok so samostatným skutkovým základom.

Medzitýmny Rozsudok

Medzitýmny rozsudok (niekedy nazývaný aj medzirozsudok) sa týka rozhodnutia o základe uplatneného nároku. NS SR konštatuje v 5 Obdo 5/2011, že „Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku. Za základ prejednávanej veci, o ktorom môže súd rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, treba spravidla považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného nároku, ktoré musí posúdiť, ak má súd o veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku (RV/1968).“

Základ predmetu konania

Za základ predmetu konania možno považovať všetky skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku. Medzitýmnym rozsudkom môže byť rozhodnuté len o základe prejednávanej veci, nikdy len o dielčej spornej právnej otázke, týkajúcej sa uplatneného žalobného návrhu (R44/1996).

Dva prípady medzitýmneho rozsudku

Existujú dva prípady medzitýmneho rozsudku:

1. Rozhodovanie o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku: V tomto prípade sa za základ prejednávanej veci spravidla považujú všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného nároku, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku. Dôvod uplatneného procesného nároku predstavuje právny dôvod vzniku subjektívneho práva, o ochranu ktorého žalobca žiada. Vydanie tohto druhu medzitýmneho rozsudku podlieha jedine kritériu účelnosti, teda princípu procesnej ekonómie.
2. Medzitýmny rozsudok o prejudicionálnom práve: O tomto type rozsudku možno rozhodnúť iba na návrh strany. Ide o prípady, keď je uplatnená žaloba na plnenie, pričom vyvstane otázka, či existuje právo, od ktorého žalobca odvodzuje povinnosť plnenia voči žalovanému. Svojou povahou je návrh na vydanie tohto typu medzitýmneho rozsudku určovacou žalobou v zmysle § 137 písm. c) CSP.

Rozsudok pre Uznanie

Podľa § 153a ods. 1 O.s.p., ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ, alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku. Uznanie nároku je procesným úkonom žalovaného, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že uznáva nárok, uplatnený v žalobe. Ak dôjde k uznaniu nároku a rozsudok pre uznanie je prípustný, je súd povinný rozhodnúť podľa uznávacieho prejavu žalovaného, bez toho, aby vyhodnocoval predložené dôkazy.

Prečítajte si tiež: Sprievodca odvolaním

Podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie

Ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, súd je povinný rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, ak žalobca navrhol tento osobitný postup. Uvedené podmienky na rozhodnutie súdu rozsudkom pre uznanie nároku boli aj podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci splnené.

Povinnosti súdu pri rozhodovaní rozsudkom pre uznanie

Uznanie nároku nezbavuje súd povinnosti predvolanie na pojednávanie riadne doručiť účastníkom, aby mali dostatok času na jeho prípravu a rozsudok vyhlásiť verejne na pojednávaní.

Dovolanie a jeho Podmienky

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži na preskúmanie právoplatných rozhodnutí súdov. Podľa § 425 CSP, dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Intervenient tvorí so stranou nerozlučné spoločenstvo vtedy, ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný.

Viazanosť odvolacieho súdu

V zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Uvedené ustanovenie sleduje cieľ - preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Preskúmavacie oprávnenie odvolacieho súdu je ohraničené medzami, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia (kvantitatívna stránka odvolania).

Náležitosti Rozsudku

Trom základným častiam rozsudku predchádza pri jeho písomnom vyhotovení po slovách „V mene Slovenskej republiky“ označenie súdu, mien a priezvisk sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov a označenie prejednávaného sporu.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a dôchodky

Výrok rozsudku

Výrok rozsudku je najdôležitejšou časťou rozsudku, pretože obsahuje rozhodnutie súdu vo veci samej. Súd vo výroku rozhodne o a) povinnosti na plnenie, b) o zmene alebo zrušení právneho vzťahu, c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, d) o inom návrhu.

Odôvodnenie rozsudku

V odôvodnení rozsudku súd uvedie, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne s odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd je povinný dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Doručovanie rozsudku

Vzhľadom na to, že rozsudok je konečným rozhodnutím sporu strán, je nevyhnutné, aby ho súd stranám doručil do vlastných rúk. Na doručovanie do vlastných rúk sa použijú ustanovenia § 111 a nasl. CSP.

Ďalšie aspekty rozsudku

Oprava rozsudku

Opravu chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností je súd oprávnený vykonať v rozsudku kedykoľvek, a to aj bez návrhu; o tom vydá opravné uznesenie, ktoré je povinný doručiť subjektom konania.

Právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku

Rozsudok nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť. Právoplatnosť nastáva 1. v prípade, ak proti nemu nie je prípustné odvolanie doručením poslednej zo strán, resp. 2. záväznosť výroku právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby vo vzťahu k osobe, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol tento návrh podaný v čase, keď bola v katastri nehnuteľností zapísaná poznámka o súdnom konaní.

Vykonateľnosť rozsudku je jeho vlastnosť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Vo všeobecnosti platí, že rozsudok, ktorým sa ukladá povinnosť plniť, je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3dňová a plynie od právoplatnosti rozsudku.

tags: #rozhodnutie #čiastočný #medzitýmny #rozsudok #dovolanie #podmienky