Rozhodnutie musí obsahovať vysporiadanie s námietkami: Práva daňového subjektu a povinnosti správcu dane

Daňová kontrola je bežnou súčasťou podnikateľského života. Daňové subjekty majú počas daňovej kontroly a po nej určité práva, ktoré je potrebné na svoju obhajobu v pravý čas použiť. Prehľad procesných práv daňového subjektu a povinnosti správcu dane prinášame v tomto článku.

Začatie daňovej kontroly a práva daňového subjektu

Z daňového úradu sme dostali oznámenie o začatí daňovej kontroly. Takáto otázka je v praxi častá, lebo daňový subjekt, pokiaľ nemá daňovú kontrolu, si v dobrej viere myslí, že má všetko v poriadku. Podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej DP) daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení alebo v dohodnutý deň, nie neskoršie ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly (§ 46 ods.

Na odloženie dňa začatia daňovej kontroly má daňový subjekt nárok bez uvedenia konkrétneho dôvodu; získaný čas sa dá využiť na prípravu na daňovú kontrolu (napr. Práva daňového subjektu počas kontroly (§ 45 ods.

Výzvy počas daňovej kontroly a vyjadrenie daňového subjektu

Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal (§ 46 ods.

Protokol z daňovej kontroly a vyjadrenie k zisteniam

Protokol z daňovej kontroly musí obsahovať, okrem iného súpis kontrolovaných dokladov, preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov a vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu k zisteným skutočnostiam počas daňovej kontroly (§ 46 ods. 8 a § 47 DP). Ukončenie daňovej kontroly - daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu (§ 46 ods. 9 DP). Pritom doručenie sa dá aj oddialiť maximálne o 15 dní procesnou obštrukciou - neprevzatím pošty a jej uložením na pošte (§ 31 ods.

Prečítajte si tiež: Invalidný a starobný dôchodok: Prechod

Vo výzve s protokolom správca dane určí lehotu, a to nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy (§ 46 ods.

Dokazovanie a zápisnica

Dokazovanie alebo miestne zisťovanie vykoná správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu, a to aj opakovane (§ 68 DP).

Rozhodnutie a jeho náležitosti

Vyrubiť daň možno len rozhodnutím vydaným vo vyrubovacom konaní, pričom rozhodnutie musí byť riadne doručené (§ 63 ods. 1 a § 68 ods. 4 DP). Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice z dokazovania (§ 68 ods. Rozhodnutie musí obsahovať (§ 63 ods.

Sankčný systém

Okrem dorubenia dane treba počítať aj so sankciami za správne delikty podľa § 154 až § 157 daňového poriadku. Pokuta za skreslenie dane je v pevnej výške 3-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, minimálne však 10 % [§ 154 ods. 1 písm. e), § 155 ods. 1 písm. f); § 155 ods. Úrok z omeškania za oneskorené zaplatenie dane je vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, minimálne však 15 %, pričom sa počíta za každý deň omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania (§ 156 DP). Všeobecná poriadková pokuta za nesplnenie povinnosti nepeňažného charakteru je od 60 € do 3 000 € tak, ako to vyplýva z ustanovení § 154 ods. 1 písm. j) a § 155 ods. 1 písm.

Odvolanie a jeho náležitosti

Proti rozhodnutiu správcu dane možno spravidla podať odvolanie (okrem výnimiek), a to do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia; včas podané odvolanie má odkladný účinok (§ 72 DP). Upozorňujeme na riziko zmeškania lehoty, a tým aj definitívne zmarenie možnosti účinne sa odvolať (ak nebolo uplatnené odvolanie ako riadny opravný prostriedok, nemožno podať ani žalobu na správny súd). Inak povedané, odvolanie je nutné podať včas, pričom odvolanie musí mať náležitosti požadované zákonom (§ 72 ods.

Prečítajte si tiež: Sprievodca odvolaním

Ak správca dane sám nevyhovie odvolaniu (tzv. Odvolací orgán - ak správca dane sám nevyhovie odvolaniu (tzv. Žaloba - v zamietavom rozhodnutí odvolacieho orgánu je uvedené, že ďalšie odvolanie nie je možné (nie je možné podľa daňového poriadku).

Sankcie voči daňovému úradu

Podľa daňového poriadku je sankcia voči daňovému úradu možná len v jednom konkrétnom prípade - ide o úrok vo výške 3-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, minimálne však 10 %, ktorý poskytne daňový úrad bez žiadosti automaticky zo zákona (§ 79 ods. Okrem toho existuje osobitný zákon č. 514/2003 Z. z.

Vzor daňového odvolania

Podľa § 72 zákona č. 563/2009 Z. z. uvádzame skrátený vzor daňového odvolania:

• a) Správca dane: DAŇOVÝ ÚRAD KOŠICE, Rozvojová 2, 041 90 Košice
• b) Odvolávajúci sa: ABC, s. r. o., Priemyselná 4, 041 90 Košice
• c) Odvolanie proti: Rozhodnutie č. 9999/5/3333/2013/Dp v sume 12 345,67 € na vyrubenie dane z príjmov PO za rok 2010, vydané Daňovým úradom Košice dňa 12. 9. 2014.

Právnym dôvodom vyrubenia dane je údajné porušenie § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (zákon o dani z príjmov). Vecným dôvodom vyrubenia dane je údajné nesprávne zaradenie majetku (anténne zariadenie na satelitný prenos) do odpisovej skupiny (OS), keď ho daňovník autenticky zaradil do 2.

Námietky daňovníka a povinnosť vysporiadania sa s nimi

Daňový úrad neodpovedal v priebehu dokazovania vykonávaného podľa § 68 daňového poriadku na stručné a podstatné otázky daňovníka, čím vážnym spôsobom zmaril jeho právo na úzku súčinnosť podľa § 3 ods. Ak sa nevysporiadajú s podstatou, potom platí, že sa s námietkou nevysporiadali vôbec. Vo výroku rozhodnutia daňový úrad uvádza, že daň vyrubuje podľa § 68 daňového poriadku. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku však môže daňový úrad vydať rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom. Posledná zápisnica bola spísaná dňa 18. 8. 2014. Rozhodnutie, proti ktorému smeruje toto odvolanie, bolo vydané dňa 12. 9.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a dôchodky

Podľa článku 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR môžu štátne daňové orgány konať len to, čo im adresne dovoľuje zákon. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a aplikácia všetkých zákonov musia byť v súlade s touto ústavou. Daňový úrad vyrubil daň po zákonnej lehote do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice, teda postupom v rozpore s § 68 ods. 3 daňového poriadku aplikovaného ústavne súladným spôsobom.

Podstata námietky: Daňový úrad vydal rozhodnutie po zákonnej lehote, teda v rozpore s tým, čo mu dovoľuje zákon, konkrétne § 68 ods.

Zaradenie majetku a KP

Daňovník na úvod cituje kľúčové ustanovenie § 26 ods. Gramatický výklad tohto ustanovenia daňovníkom je nasledovný - kto? (odpoveď: daňovník), čo robí? (odpoveď: zaradí), ako zaradí? (odpoveď: v triedení podľa KP). Štatistický úrad SR tu nie je uvedený, a to ani ako podmet, prísudok či príslovkové určenie. Daňovník neporušil § 26 ods. Povinnosti zákon ukladá tzv. prikazovacími ustanoveniami, v ktorých je prikazovacie slovo, napr. musí, je povinný. Ustanovenie § 26 ods.

Odkazová poznámka pod čiarou č. 120 odkazuje na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008, ktorým sa zavádza klasifikácia produktov podľa činností (CPA), a opatrenie ŠÚ SR č. 128/2000 Z. z. Táto odkazová poznámka v žiadnom prípade neukladá povinnosť mať zatriedenie vykonané ŠÚ SR, len upozorňuje na to, akým predpisom bola vydaná KP. Z Uznesenia NR SR č. 19/1997 Z. z. o schválení legislatívnych pravidiel aj dostupnej judikatúry súdov vyplýva, že odkazová poznámka nie je súčasťou právneho predpisu, inak povedané, povinnosti sa ukladajú zákonom, nie odkazovou poznámkou.

Logický výklad daňovníka je nasledovný. V ekonomike SR existujú pravdepodobne milióny položiek majetku, a to by všetky mali byť povinne zaradené ŠÚ SR? Podľa skúseností z praxe majú podniky zatriedenie ŠÚ SR len výnimočne, nie preto, že by nedodržovali zákon, ale preto, že § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov takúto plošnú povinnosť neustanovuje.

Daňový úrad uvádza, že daňovník mal povinnosť zatriedenie majetku získať od ŠÚ SR, citujeme: „Táto povinnosť im vyplývala z ustanovení § 26 ods. 1 platného zákona o dani z príjmov. Uvedené poukazuje na povinnosť daňového subjektu zaradiť majetok podľa KP, nie že daňový subjekt je povinný si dať majetok zaradiť.“ Tieto vyjadrenia daňového úradu sú zjavne nekonzistentné a rozporuplné a proti takýmto nezrozumiteľným vyjadreniam nemôže daňovník účinne brániť svoje zákonné záujmy, na čo má právo podľa § 3 ods.

Podstata námietky: Daňovník neporušil § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Daňovník nie je v dôkaznej núdzi. Daňovník zaradil majetok podľa KP v reálnom čase podľa vlastného rozhodnutia a následne pri daňovej kontrole to podporil stanoviskom súdneho znalca.

Rovnocennosť dôkazov a konanie daňového úradu

Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku sú záujmy daňovníka a daňového úradu chránené rovnako. Daňovník autenticky zaradil majetok do kódu KP 32.30.52 (2. OS) a daňový úrad na druhý pokus s podporou ŠÚ SR do kódu KP 32.20.20 (1. OS); podotýkame, že predtým pri riadnej kontrole ho daňový úrad zaradil do KP 32.20.11, čo tiež považoval za jediné správne zaradenie!? Jedna aj druhá strana má na to svoje odborné odôvodnenie, jeden aj druhý kód obsahujú prvky posudzovaného technického zariadenia. Zákon neukladá plošnú povinnosť mať zatriedenie od ŠÚ SR.

Daňovník poukazuje na to, že daňový úrad má konať racionálne a efektívne, lebo je platený z verejných zdrojov. Ak by daňovník aj pripustil, že ide o rovnocenné dôkazy, potom ide o vyrovnaný, rovnovážny dôkazný stav (tvrdenie voči tvrdeniu) - teda daňový úrad nemá dôkaznú prevahu ako oporu pre vyrubenie dane. Pri rovnovážnom dôkaznom stave nemá daňový úrad oporu na to, aby jeho záujem bol chránený viac, teda v rozpore so základnou zásadou daňového konania podľa § 3 ods.

Jedna z akceptovaných foriem výkladu práva v aplikačnej praxi je logický výklad. V tejto veci je logický výklad daňovníka nasledovný. Daňový úrad v rozhodnutí uvádza, že postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania ustanovenými v § 3 daňového poriadku - teda aj vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Dôkazom daňovníka vo forme vyjadrenia súdneho znalca sa pritom nijako odborne nezaoberá, len ho stroho odmieta, citujeme: „Odborné stanovisko znalca na zatriedenie majetku do kódu KP nie je zákonom o dani z príjmov prípustný dôkazný prostriedok, pretože podľa § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov…“ Daňovník upozorňuje, zákon o dani z príjmov nezakazuje postup, keď daňovník svoje zatriedenie do KP podporí stanoviskom súdneho znalca z praxe, naopak podľa § 24 ods.

Podstata námietky: Daňovník nie je v dôkaznej núdzi. Dôkaz daňovníka má vyššiu váhu, resp. b) Prečo pri rovnovážnom dôkaznom stave daňový úrad dorubuje daň, keď podľa základnej zásady daňového konania - zásady zákonnosti (§ 3 ods.

Hlavná funkčná vec a zaradenie do odpisovej skupiny

Z fotodokumentácie posudzovaného technického zariadenia vyplýva, že dominantnou časťou zariadenia je sústava 5 antén (najväčšia parabolická anténa s priemerom až 6 m). Je to významná technická skutočnosť podporujúca správnosť zatriedenia daňovníka do kódu KP 32.30.52 - Antény a parabolické antény, ich časti, súčasti a príslušenstvo k nim (2. Nie je pravdivé tvrdenie daňového úradu, že daňovník neurčil hlavnú funkčnú vec súboru. Daňovník určil hlavnú funkčnú vec súboru tým, že majetok zaradil do kódu KP 32.30.52 - Antény a parabolické antény, ich časti, súčasti a príslušenstvo k nim. V daňovom konaní sa posudzuje obsah pred formou (§ 3 ods.

Podľa § 120 a § 121 Občianskeho zákonníka (ObčZ) je súčasťou veci všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Z uvedeného vyplýva, že rozhodovať o tom, čo je hlavnou vecou a čo príslušenstvom, je v kompetencii vlastníka veci. Podľa článku 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať len to, čo im dovoľuje zákon. Podľa článku 152 ods.

Podstata námietky: Daňovník určil v súlade so svojím zákonným právom (§ 120 a § 121 ObčZ), že elektronika je len príslušenstvo k anténam, a preto sa podľa § 26 ods. 2 druhá veta zákona o dani z príjmov odpisuje ako hlavná vec - anténa (2.

Nejednoznačné zaradenie majetku

Majetok sa nedá jednoznačne zaradiť, preto mu patrí všeobecná 2. Nezávisle na predošlom daňovník namieta, že zariadenie je možné zaradiť do OS 2 aj z iných dôvodov. Významný dôkaz o tom, že predmetný majetok nemožno jednoznačne zaradiť, je, že inak ho zaradil daňovník (KP 32.30.52), inak ho zaradil daňový úrad pri riadnej daňovej kontrole (KP 32.20.11) a inak pri opakovanej daňovej kontrole (KP 32.20.20)! V takom prípade sa jednoznačne nezaraditeľný majetok podľa § 26 ods.

Podstata námietky: Prečo daňový úrad nepostupuje podľa § 26 ods. 2 zákona o dani z príjmov o zaradení nejednoznačného majetku do 2.

Príklad z praxe - Dôkazné bremeno a hodnotenie dôkazov

Podľa § 72 zákona č. 563/2009 Z. z. uvádzame príklad z praxe riešenia daňovej kontroly:

• A. BETA, s. r.
• B. C.
• Rozhodnutie č. 10203040/2018 zo dňa 19. 10.

D. Nejasnosti v dodaní na predošlom stupni obchodu nemožno spravodlivo pripísať na ťarchu našej spoločnosti; tento jediný irelevantný dôkaz nemôže prekonať našu komplexnú množinu dôkazov, ktoré jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach dodanie potvrdzujú - preto nemohli byť porušené základné ustanovenia § 49 ods. 1 a § 51 ods.

Povinnosti správcu dane a dôkazné bremeno

Daňový subjekt upozorňuje, že vykonanie dokazovania znamená vyhodnotenie všetkých dôkazov jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach (§ 3 ods. 3 daňového poriadku). Takéto vyhodnotenie dôkazov je povinná súčasť protokolu o kontrole [§ 47 písm. h) daňového poriadku]. Vysporiadanie sa s námietkami daňového subjektu a hodnotenie dôkazov je povinná súčasť rozhodnutia (§ 68 ods. 5 daňového poriadku). Pri hodnotení dôkazov sa rozlišuje medzi tým, čo je podstatné (vážne v merite veci) a čo je nepodstatné (menej vážne, ba až irelevantné) pre posúdenie veci; nepodstatným informáciám sa priradí len symbolická váha v škále hodnotenia dôkazov, resp. sa z tohto dôvodu z analýzy vynechajú (§ 3 ods. 6 a § 24 ods.

Pri dokazovaní v zásade platí, že každý dokazuje to, čo tvrdí (dôkazné bremeno tvrdenia). Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré je povinný produkovať najmä vo svojom účtovníctve - účtovný záznam, účtovný doklad, faktúra, zaplatenie, zaúčtovanie. Taktiež je povinný preukázať vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií a záznamov. Napokon je daňový subjekt povinný preukázať skutočnosti, na ktorých preukázanie bol správcom dane vyzvaný (§ 24 daňového poriadku); táto výzva by však mala byť dostatočne konkrétna, splniteľná a logická.

Zo znenia daňového poriadku je možné odvodiť skupinu povinných dôkazov (štandardných dôkazov zo zákona) a tiež skupinu nepovinných dôkazov (nadštandardných dôkazov nad rámec zákona). Daňový úrad môže podľa § 51 daňového poriadku uložiť daňovému subjektu tzv. záznamovú povinnosť vyhotovovať a zhromažďovať osobitné záznamy nad rámec povinností zo zákona - nadštandardná záznamová povinnosť však musí byť uložená vopred a musí byť konkrétne pomenovaná.

Podľa vývoja rozhodovacej praxe správnych súdov, ktoré prihliadajú na judikatúru Súdneho dvora EÚ (SD EÚ), je už prekonaný v minulosti dlho trvajúci stav, že dôkazné bremeno daňového subjektu je neohraničené (absolútne). Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne (rozsudok NS SR 3/Sžf/1/2011). Dôkazné bremeno daňového subjektu je limitované tým, že nezodpovedá za preukázanie skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval (rozsudok NS SR 6/Sžf/10/2012).

Hodnotenie daňových dôkazov a analytická tabuľka

Pri hodnotení daňových dôkazov (jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach) treba použiť presvedčivé slovné odôvodnenie, ktoré sa dá premietnuť do číselného bodového hodnotenia dôkazov. Použitie slovných hodnotiacich testov (nízky, stredný, podstatný) sa nachádza aj v rozhodovacej praxi Ústavného súdu SR, napr. Alexyho trojstupňový test proporcionality (pozri nález ÚS SR II. ÚS 152/08-52). Analytický postup priamo požaduje aj daňový poriadok, keď napríklad rozhodnutie o vyrubení dane má obsahovať úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov (§ 63 ods. 5; § 3 ods. 3 daňového poriadku). Bodové hodnotenie pri dokazovaní používa aj správa daní, napríklad pri funkčnej a rizikovej analýze správnosti závislej ceny (§ 17 ods.

V súlade s vyššie uvedenými požiadavkami zákona a aplikačnou praxou daňový subjekt zostavil a predkladá analytickú tabuľku hodnotenia daňových dôkazov, ktorá umožňuje merateľné (číselné vyjadrenie) a presvedčivé (slovne odôvodnené) výsledky dokazovania. Počet a druhy dôkazov vyplývajú zo spisu v posudzovanom prípade. Tabuľka prehľadne zobrazuje počet dôkazov, najmä bodovú váhu dôkazov priradenú na číselnej škále od 0 do 1 bodu. Počet pridelených bodov pre daňový subjekt (DS) alebo daňový úrad (DÚ) je vždy analyticky slovne odôvodnený samostatne pre každý dôkaz pod tabuľkou (najmä logická úvaha a právna opora). Dôkaz, ktorý je jednoznačný, má 1 bod, dôkaz, ktorý je irelevantný k veci samej, má 0 bodov alebo len symbolických 0,1 bodu. Pre výsledné bodové skóre je rozhodujúci nielen počet dôkazov, ale aj ich zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnená váha.

Príklady dôkazov:

• Faktúra č. 2017001 od dodávateľa ALFA, s. r.
• Výpoveď svedka (p.
• Výpoveď svedka (p.

Dôkaz 1: Faktúra č. 2017001 od dodávateľa ALFA, s. r.

tags: #rozhodnutie #musí #obsahovať #vysporiadanie #s #námietkami