
Žaloby proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne sú bežnou súčasťou správneho súdnictva na Slovensku. Prípustnosť takejto žaloby je však podmienená splnením viacerých procesných podmienok, ktoré sú stanovené zákonom. Tento článok sa zameriava na analýzu týchto podmienok a poskytuje komplexný pohľad na problematiku prípustnosti žalôb proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne.
Sociálna poisťovňa rozhoduje o širokom spektre nárokov v oblasti sociálneho poistenia, vrátane nárokov na invalidný dôchodok, nemocenské dávky, dôchodkové dávky a ďalšie. Ak sa občan domnieva, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne je nezákonné, má právo obrátiť sa na súd so žalobou.
Rozhodnutím č. 775 222 7505 0 zo 7. júna 2016 Sociálna poisťovňa ústredie zamietla podľa §§ 70 a 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení žiadosť K. V. o priznanie invalidného dôchodku z 20. apríla 2016, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici z 20. apríla 2016 nebola uznaná invalidnou, preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
Pre úspešné podanie žaloby proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je nevyhnutné splnenie viacerých procesných podmienok, ktoré sú upravené v Správnom súdnom poriadku (S.s.p.) a v Občianskom súdnom poriadku (O.s.p.).
Jednou z najdôležitejších podmienok je dodržanie lehoty na podanie žaloby. Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Prečítajte si tiež: Invalidný a starobný dôchodok: Prechod
Podľa § 250b ods. 2 O.s.p. je zakotvený inštitút tzv. opomenutého účastníka. Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci s ním ako s účastníkom konania mal konať, súd musí zisťovať:
Správny súd v rámci konania o žalobe opomenutého účastníka otázku, či žalobkyňa je alebo nie je opomenutý účastník, šetrí ako otázku predbežnú. Súd v týchto prípadoch zabezpečuje, aby správne konanie prebehlo v súlade so zákonom.
Súdna prax rozlišuje medzi súkromnoprávnymi a verejnoprávnymi vzťahmi. Vznik poistného vzťahu v zdravotnom, nemocenskom a dôchodkovom poistení patrí do oblasti práva verejného a je súčasťou systému zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia, lebo na základe zákona patrí do právomoci štátu vstupovať do dvojstranných právnych vzťahov účastníkov verejnoprávnych poistných systémov aj proti ich prípadnej vôli. O takýchto vzťahoch súdy v konaní o súkromnoprávnych žalobách rozhodovať nemôžu a zákonnosť vzniku poistného pomeru v zdravotnom, nemocenskom a dôchodkovom poistení súd skúma podľa osobitných predpisov.
Rozhodnutím o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia rozhoduje Sociálna poisťovňa a jej pobočky o tom, či účastník konania splnil zákonné predpoklady pre vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 zákona č. 461/2003 Z. z. v sporných prípadoch. Právnou otázkou, ktorú záväzne rieši takéto rozhodnutie je teda existencia, či neexistencia samotného poistného vzťahu. Naopak, rozhodnutím o poistnom je napr. rozhodnutie o predpísaní dlžného poistného podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
Z ustanovení § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O. s. p. vyplýva procesná povinnosť účastníka konania tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany, a procesná povinnosť označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Ide o základné povinnosti účastníka sporového konania. Dôkazné bremeno sa chápe v spojitosti s procesnou zodpovednosťou účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia; táto zodpovednosť sa prejaví v jeho procesnom neúspechu. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu, aby rozhodol o veci spravodlivo.
Prečítajte si tiež: Sprievodca odvolaním
Prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu je založená na zásade diformity (rozdielnosti). O rozdielnosť rozhodnutí ide vtedy, keď súdy posúdili okolnosti významné pre meritórne rozhodnutie veci odlišne. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu nie je preto rozhodujúce to, ako odvolací súd sformuloval výrok svojho rozsudku, (či ho formálne označil ako zmeňujúci, hoci v skutočnosti ide o potvrdzujúci rozsudok), prípadne ako v dôvodoch označil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorých pri rozhodnutí postupoval.
K otázke pasívnej vecnej legitimácie poisťovne v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy Najvyšší súd judikoval, že škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná.
Podľa § 575 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase. Nemožnosť plnenia treba posudzovať aj podľa obsahu záväzku, t. j. či dlžník je povinný niečo dať, konať, opomenúť alebo znášať.
Najvyšší súd poukazuje na to, že uplatnenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa realizuje podaním žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia za podmienok stanovených procesnými predpismi, o.i. aj ustanovením § 250b ods. 1 OSP a § 144 ods. 2 zákona o štátnej službe. Rozdiel v dikcii oboch ustanovení spočíva len v dĺžke lehoty na podanie žaloby. Kým OSP ustanovuje všeobecnú dvojmesačnú lehotu na podanie žaloby, zákon o štátnej službe ustanovuje lehotu jednomesačnú. Jej charakter však nie je a ani nemôže byť odlišný od všeobecnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a dôchodky
tags: #rozhodnutie #Sociálna #poisťovňa #žaloba #prípustnosť