Prípustnosť žaloby proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Úvod

Žaloby proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne sú bežnou súčasťou správneho súdnictva na Slovensku. Prípustnosť takejto žaloby je však podmienená splnením viacerých procesných podmienok, ktoré sú stanovené zákonom. Tento článok sa zameriava na analýzu týchto podmienok a poskytuje komplexný pohľad na problematiku prípustnosti žalôb proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne.

Rozhodnutie Sociálnej poisťovne a súdny prieskum

Sociálna poisťovňa rozhoduje o širokom spektre nárokov v oblasti sociálneho poistenia, vrátane nárokov na invalidný dôchodok, nemocenské dávky, dôchodkové dávky a ďalšie. Ak sa občan domnieva, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne je nezákonné, má právo obrátiť sa na súd so žalobou.

Príklad zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok

Rozhodnutím č. 775 222 7505 0 zo 7. júna 2016 Sociálna poisťovňa ústredie zamietla podľa §§ 70 a 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení žiadosť K. V. o priznanie invalidného dôchodku z 20. apríla 2016, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici z 20. apríla 2016 nebola uznaná invalidnou, preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Procesné podmienky prípustnosti žaloby

Pre úspešné podanie žaloby proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je nevyhnutné splnenie viacerých procesných podmienok, ktoré sú upravené v Správnom súdnom poriadku (S.s.p.) a v Občianskom súdnom poriadku (O.s.p.).

Lehota na podanie žaloby

Jednou z najdôležitejších podmienok je dodržanie lehoty na podanie žaloby. Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Prečítajte si tiež: Invalidný a starobný dôchodok: Prechod

• Procesnoprávna lehota: Najvyšší súd zdôrazňuje, že lehota na podanie žaloby v správnom súdnictve je procesnoprávna lehota. To znamená, že nedodržanie tejto lehoty má za následok neprípustnosť žaloby.
• Zachovanie lehoty: Dvojmesačná lehota v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p. je zachovaná, pokiaľ sa žaloba najneskôr v jej posledný deň odovzdá na pošte.
• Osobitné predpisy: V niektorých prípadoch môže osobitný zákon stanoviť inú lehotu na podanie žaloby. Napríklad, podľa zákona č. 327/2005 Z.z. je možné podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia napadnutého rozhodnutia.
• Plynutie lehoty: Plynutie dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré bolo predmetom konania o mimoriadnom opravnom prostriedku podľa Správneho poriadku, sa týmto konaním neprerušuje ani nezastavuje.

Opomenutý účastník konania

Podľa § 250b ods. 2 O.s.p. je zakotvený inštitút tzv. opomenutého účastníka. Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci s ním ako s účastníkom konania mal konať, súd musí zisťovať:

• či mala byť žalobkyňa účastníkom správneho konania v zmysle správneho poriadku
• charakter rozhodnutia, ktoré žalobkyňa žalobou napáda.

Správny súd v rámci konania o žalobe opomenutého účastníka otázku, či žalobkyňa je alebo nie je opomenutý účastník, šetrí ako otázku predbežnú. Súd v týchto prípadoch zabezpečuje, aby správne konanie prebehlo v súlade so zákonom.

Právomoc súdu

Súdna prax rozlišuje medzi súkromnoprávnymi a verejnoprávnymi vzťahmi. Vznik poistného vzťahu v zdravotnom, nemocenskom a dôchodkovom poistení patrí do oblasti práva verejného a je súčasťou systému zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia, lebo na základe zákona patrí do právomoci štátu vstupovať do dvojstranných právnych vzťahov účastníkov verejnoprávnych poistných systémov aj proti ich prípadnej vôli. O takýchto vzťahoch súdy v konaní o súkromnoprávnych žalobách rozhodovať nemôžu a zákonnosť vzniku poistného pomeru v zdravotnom, nemocenskom a dôchodkovom poistení súd skúma podľa osobitných predpisov.

Rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia

Rozhodnutím o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia rozhoduje Sociálna poisťovňa a jej pobočky o tom, či účastník konania splnil zákonné predpoklady pre vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 zákona č. 461/2003 Z. z. v sporných prípadoch. Právnou otázkou, ktorú záväzne rieši takéto rozhodnutie je teda existencia, či neexistencia samotného poistného vzťahu. Naopak, rozhodnutím o poistnom je napr. rozhodnutie o predpísaní dlžného poistného podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

Dôkazné bremeno

Z ustanovení § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O. s. p. vyplýva procesná povinnosť účastníka konania tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany, a procesná povinnosť označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Ide o základné povinnosti účastníka sporového konania. Dôkazné bremeno sa chápe v spojitosti s procesnou zodpovednosťou účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia; táto zodpovednosť sa prejaví v jeho procesnom neúspechu. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu, aby rozhodol o veci spravodlivo.

Prečítajte si tiež: Sprievodca odvolaním

Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

Prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu je založená na zásade diformity (rozdielnosti). O rozdielnosť rozhodnutí ide vtedy, keď súdy posúdili okolnosti významné pre meritórne rozhodnutie veci odlišne. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu nie je preto rozhodujúce to, ako odvolací súd sformuloval výrok svojho rozsudku, (či ho formálne označil ako zmeňujúci, hoci v skutočnosti ide o potvrdzujúci rozsudok), prípadne ako v dôvodoch označil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorých pri rozhodnutí postupoval.

Pasívna vecná legitimácia poisťovne

K otázke pasívnej vecnej legitimácie poisťovne v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy Najvyšší súd judikoval, že škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná.

Nemožnosť plnenia

Podľa § 575 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase. Nemožnosť plnenia treba posudzovať aj podľa obsahu záväzku, t. j. či dlžník je povinný niečo dať, konať, opomenúť alebo znášať.

Uplatnenie práva na súdnu ochranu

Najvyšší súd poukazuje na to, že uplatnenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa realizuje podaním žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia za podmienok stanovených procesnými predpismi, o.i. aj ustanovením § 250b ods. 1 OSP a § 144 ods. 2 zákona o štátnej službe. Rozdiel v dikcii oboch ustanovení spočíva len v dĺžke lehoty na podanie žaloby. Kým OSP ustanovuje všeobecnú dvojmesačnú lehotu na podanie žaloby, zákon o štátnej službe ustanovuje lehotu jednomesačnú. Jej charakter však nie je a ani nemôže byť odlišný od všeobecnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a dôchodky

tags: #rozhodnutie #Sociálna #poisťovňa #žaloba #prípustnosť