
Tento článok sa zameriava na analýzu rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v prípadoch týkajúcich sa nárokov na ujmu po dopravných nehodách a prerušených trestných konaniach na Slovensku. Skúmame viaceré sťažnosti podané občanmi Slovenskej republiky, ktoré sa týkali porušenia ich práv garantovaných Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako ESĽP posudzoval tieto prípady, aké porušenia boli zistené a aké zadosťučinenie bolo sťažovateľom priznané.
Sťažnosť č. Komanický v. Slovensko, zaregistrovaná 2. júla 1996, sa týkala námietok sťažovateľa voči porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru, článku 8 a článku 13 Dohovoru. Sťažovateľ namietal, že konanie pred vnútroštátnymi súdmi bolo svojvoľné a že mu na Krajskom súde v Košiciach nebolo umožnené ústne predniesť svoje argumenty.
Súd vo svojom rozsudku zo 4. júna 2002 jednomyseľne konštatoval porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru z dôvodu porušenia práva sťažovateľa na spravodlivý proces v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Súd sa osobitne zameral na preskúmanie námietky sťažovateľa týkajúcej sa svojvoľného prepustenia zo zamestnania.
Súd priznal sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy, pričom zamietol nároky na náhradu finančnej ujmy za prepustenie z práce v roku 1991, pretože nebolo preukázané, že by k tejto ujme došlo v dôsledku priebehu napadnutého konania. Sťažovateľovi bola priznaná suma 100 EUR za náklady a výdavky.
Sťažnosť č. Matoušková v. Slovensko, zaregistrovaná 2. decembra 1999, sa týkala porušenia článku 6 ods. 1 Dohovoru z dôvodu neprimeranej dĺžky konania. Sťažovateľka namietala prieťahy v konaní pred vnútroštátnymi súdmi.
Prečítajte si tiež: Invalidný a starobný dôchodok: Prechod
Súd v rozsudku z 12. novembra 2002 jednomyseľne konštatoval porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru z dôvodu neprimeranej dĺžky konania. Súd zistil, že konanie trvalo viac ako sedem rokov a jedenásť mesiacov a že došlo k prieťahom pričítateľným vnútroštátnym súdom.
Súd priznal sťažovateľke náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.665 EUR a sumu 10.625,50 EUR za vnútroštátnych súdnych konaniach.
Sťažnosť č. Havala v. Slovensko, zaregistrovaná 29. apríla 1999, sa týkala porušenia článku 6 ods. 1 Dohovoru z dôvodu neprimeranej dĺžky konania. Sťažovateľ namietal, že vnútroštátne súdy nekonali vo veci bez zbytočných prieťahov.
Súd v rozsudku z 12. novembra 2002 jednomyseľne konštatoval porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru z dôvodu neprimeranej dĺžky konania. Súd zistil, že konanie trvalo deväť rokov a šesť mesiacov a že vnútroštátne súdy náležite nekonal.
Súd priznal sťažovateľovi 3.500,- EUR ako náhradu nemajetkovej ujmy. Sťažovateľovi bolo priznaných 300,- EUR za náklady a výdavky.
Prečítajte si tiež: Sprievodca odvolaním
Sťažnosť č. Baková v. Slovensko, zaregistrovaná 6. apríla 1999, sa týkala porušenia článku 6 ods. 1 Dohovoru z dôvodu odmietnutia ústneho prejednania veci pred súdom. Sťažovateľka namietala, že jej nebolo umožnené verejné prejednanie veci pred súdom.
Súd v rozsudku z 12. novembra 2002 jednomyseľne konštatoval porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru z dôvodu odmietnutia ústneho prejednania veci pred súdom. Súd zistil, že v prípade sťažovateľky sa neuskutočnilo žiadne verejné konanie a že súd nepreskúmal náležite všetky skutkové okolnosti prípadu.
Súd priznal sťažovateľke sumu 1.500 EUR ako náhradu nemajetkovej ujmy. Sťažovateľke bolo priznaných 300 EUR na trovy a vo vnútroštátnych konaniach.
Sťažnosť č. J.K. v. Slovensko, zaregistrovaná 27. novembra 1997, sa týkala prieťahov v konaní a porušenia práva na ochranu majetku. Prípad bol urovnaný zmierom na základe vyplatenia určitej sumy sťažovateľovi vládou SR.
Súd navrhol stranám uzavrieť zmier na základe vyplatenia čiastky 110.000,- Sk sťažovateľovi. Vláda a manželka sťažovateľa súhlasili s týmto základom. Vláda vyplatila dohodnutú sumu v stanovenej lehote.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a dôchodky
Sťažnosť č. D. K. v. Slovensko, zaregistrovaná 18. mája 1997, sa týkala prieťahov v konaní a nespravodlivého súdu v súvislosti s dopravnou nehodou a trestným konaním proti sťažovateľovi.
Súd sa ponúkol stranám ako sprostredkovateľ zmieru a navrhol vláde vyplatiť sťažovateľovi ako zmieru sumu 140.000,- Sk. Vláda a sťažovateľ s týmto postupom súhlasili. Vláda vyplatila uvedenú čiastku v termíne stanovenom Súdom.
Sťažnosť č. Štefan Varga v. Slovensko, zaregistrovaná 28. mája 1998, sa týkala zadržania, väzby a porušovania domovej slobody sťažovateľa.
Z analýzy uvedených prípadov vyplýva, že Európsky súd pre ľudské práva opakovane konštatoval porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach pred vnútroštátnymi súdmi na Slovensku. Najčastejšími dôvodmi porušenia boli neprimeraná dĺžka konania a odmietnutie ústneho prejednania veci pred súdom.