
Článok sa zaoberá problematikou premlčania pohľadávok v kontexte rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a súdnej praxe. Premlčanie je inštitút, ktorý má vplyv na vymáhateľnosť pohľadávok a jeho správne pochopenie je kľúčové pre veriteľov aj dlžníkov.
Premlčanie pohľadávky znamená, že po uplynutí zákonom stanovenej doby sa právo veriteľa na jej vymáhanie oslabuje. Dlžník sa môže premlčania dovolať a súd na túto námietku prihliadne.
Účelom premlčania je stimulovať subjekty k včasnému vykonávaniu subjektívnych občianskych práv a čeliť tomu, aby dlžníci neboli ohrození svojím postavením vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdu. Premlčanie s požiadavkou právnej istoty bráni existencii dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv a im zodpovedajúcich povinností, ktoré sú, najmä pokiaľ ide o ich dokazovanie, po uplynutí dlhšej doby, vždy spojené s určitou spornosťou.
Dĺžka premlčacej doby závisí od konkrétneho práva, ktoré má byť uplatnené. Všeobecná premlčacia doba podľa slovenského Občianskeho zákonníka je tri roky, ak zákon neustanovuje inak. V zmysle § 100 Občianskeho zákonníka platí, že: „Právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka.
V občianskoprávnych vzťahoch je všeobecná premlčacia doba tri roky. Ak veriteľ nepodá žalobu na súde včas, dlžník môže v súdnom konaní vzniesť námietku premlčania a súd veriteľovi právo z pohľadávky neprizná. Pohľadávka sa tak stáva právne nevymáhateľnou, ale nezaniká. Dlžník môže svoj dlh aj naďalej dobrovoľne splniť. Je nevyhnutné, aby dlžník námietku premlčania v súdnom konaní vzniesol, pretože súd nie je povinný skúmať uplynutie premlčacej doby z úradnej povinnosti.
Prečítajte si tiež: Invalidný a starobný dôchodok: Prechod
V obchodnoprávnych vzťahoch sa premlčanie riadi Obchodným zákonníkom. Príkladom je rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou, kde súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú z dôvodu premlčania pohľadávky. Súd vychádzal z toho, že exekučným titulom bol platobný rozkaz, ktorého podkladom boli faktúry z roku 1992 a 1993. Desaťročná premlčacia lehota v zmysle § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, predlžená o dĺžku súdneho konania, uplynula skôr, ako sa začalo exekučné konanie.
Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zdôraznil, že na priebeh desaťročnej premlčacej doby nemá vplyv ani jej spočívanie. Všetky predĺženia premlčacej doby, ktoré Obchodný zákonník umožňuje, sú limitované maximálnou desaťročnou premlčacou dobou v zmysle § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorú nemožno meniť a ktorá je záväzná.
Pokiaľ je premlčanie práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zákonom o zodpovednosti za škodu upravené, nie sú splnené predpoklady na použitie všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Záložca môže podať žalobu o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti, ak je toto premlčané, a dovolať sa jeho premlčania i v konaní o určenie jeho neexistencie (príp. konaní o zákaz jeho výkonu), ak má na takomto určení naliehavý právny záujem. Ak preukáže záložný dlžník, že záložný veriteľ uplatnil (môže uplatniť) právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu (až) po uplynutí stanovenej doby, a ak sa dovolá premlčania záložného práva, nemožno zamietnuť jeho žalobu o určenie, že tu (premlčané) záložné právo nie je, len s poukazom na to, že premlčanie pôsobí len na právo záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu.
Aj keď premlčaním nároku nemôže dôjsť k zániku záložného práva, je tu legitímny záujem záložcu na tom, aby bola vec v príslušnom registri zaťažená nevykonateľnou ťarchou.
Prečítajte si tiež: Sprievodca odvolaním
Premlčanie pohľadávok zo zdravotného poistenia má oproti všeobecnej úprave premlčania vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka určité osobitosti, čo v praxi zvykne spôsobovať interpretačné nejasnosti a často vedie k nesprávnej, resp. neopodstatnenej obrane poistencov a v niektorých prípadoch tiež k „zbytočnému“ vymáhaniu pohľadávok zdravotnou poisťovňou.
V rámci právnej úpravy premlčania pohľadávok zo zdravotného poistenia je v prvom rade nevyhnutné rozlišovať medzi terminológiou (i) právo predpísať (uplatniť) poistné a (ii) právo vymáhať poistné.
V prípade práva uplatniť poistné začína plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti poistného, pričom právo sa premlčí uplynutím piatich rokov, a námietku premlčania možno úspešne uplatniť najneskôr do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Premlčacia doba na uplatnenie práva vymáhať poistné začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, pričom toto právo sa premlčí uplynutím troch rokov, a námietku premlčania je možné uplatniť kedykoľvek až do skončenia exekučného konania.
Zastavenie exekúcie je jedným z procesných prostriedkov ochrany účastníkov exekučného konania, predovšetkým povinného. Zákon umožňuje exekúciu zastaviť na návrh ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Medzi prípady zastavenia exekúcie bez návrhu (ex officio) patrí aj dôvod jej zastavenia vyplývajúci z § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku (t.j. ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať). Súdna prax i odborná akademická verejnosť pripustila za dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku i premlčanie pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom.
Uplatnenie (dovolanie sa) námietky premlčania v exekučnom konaní nemožno povinnému uprieť. Na jej uplatnenie je súd povinný prihliadať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a dôchodky
Najvyšší súd SR plánuje prijať zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia z dôvodu rozdielneho výkladu ustanovení o premlčaní trestného stíhania v kontexte novely Trestného zákona účinnej od 06.08.2024. Súdy pristupujú pri riešení otázky plynutia a prerušenia premlčacej doby v dôsledku zmeny zákona rozdielne, čo má významné následky pre neskončené trestné stíhania.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.
Ústavný súd sa zaoberal aj otázkou premlčania v kontexte záložného práva. V náleze sp. zn. II. ÚS 250/2011 uviedol, že ak je záložné právo premlčané, záložca má naliehavý právny záujem na určení jeho neexistencie.
tags: #rozhodnutie #Ústavného #súdu #premlčanie #pohľadávky