Nárok na nemocenské dávky ako uchádzač o zamestnanie na Slovensku

Strata zamestnania je nepríjemná situácia, ktorú môže ešte viac skomplikovať choroba alebo úraz. V tomto článku sa zameriame na podmienky a možnosti nároku na nemocenské dávky počas nezamestnanosti na Slovensku, ako aj na ďalšie aspekty sociálneho zabezpečenia v tejto situácii.

Čo je nemocenské?

Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa po splnení stanovených podmienok. Je určená pre poistencov, ktorí sú uznaní dočasne práceneschopnými z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia/izolácie. Nemocenské sa poskytuje poistencovi, ktorý je pre chorobu, chorobu z povolania, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným.

Výpočet nemocenských dávok

Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri výpočte sa určí rozhodujúce obdobie, z ktorého príjmy sa použijú na stanovenie DVZ. Rozhodujúce obdobie závisí od dĺžky trvania nemocenského poistenia a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ sa určuje nasledovne:

Zamestnanec:

  • Nemocenské poistenie trvá nepretržite najmenej od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka.
  • Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka.
  • Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 2. a 4.
  • Predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).

SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba):

  • Nemocenské poistenie trvá nepretržite najmenej od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka.
  • Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka.
  • Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 2. a 4.
  • Predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).

DNPO (dobrovoľne nemocensky poistená osoba):

  • Nemocenské poistenie trvá nepretržite najmenej od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka.
  • Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka.
  • Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 2. a 4.
  • Predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.

Prečítajte si tiež: Povinnosti uchádzačov o zamestnanie

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Dôležitým faktorom je spôsob vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti lekárom. Od 1. januára 2023 je pre oprávnených lekárov povinné vystavovanie PN elektronicky (ePN). Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Vďaka ePN nemusíte Sociálnej poisťovni podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Zamestnávateľ získava údaje o vašej ePN zo Sociálnej poisťovne prostredníctvom eSlužieb. Ak vám lekár vystaví „péenku“ elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Ak vám lekár „péenku“ vystaví na papierovom tlačive, o dávku požiadate II. I. diel potvrdenia - legitimáciu dočasne práceneschopného poistenca - slúži na kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Lekár na ňom vyznačuje dátumy kontrol. II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok - týmto dielom si uplatníte nárok na nemocenské. Pred jej odoslaním do Sociálnej poisťovne vyznačte, o ktorú dávku žiadate (nemocenské a/alebo úrazový príplatok). IIa. diel potvrdenia - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti - ak ste zamestnancom, týmto dielom si uplatníte nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa. dočasnú pracovnú neschopnosť ukončí. Ak tak urobí, odovzdajte mu I. diel potvrdenia (pozri hore) a prevezmite si IV. Pozor, II. diel potvrdenia zamestnávateľovi odovzdávate len vtedy, ak vaša dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako 10 kalendárnych dní. Zamestnávateľ ho potvrdí a zašle príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do troch dní po 10. Hlásenie úrazu (na účely nemocenského) vyplníte a odošlete na adresu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Ak ste zamestnancom, zamestnávateľovi predložte k nahliadnutiu alebo k potvrdeniu aj nasledujúce doklady o dočasnej pracovnej neschopnosti: IV. diel potvrdenia a Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti.

Kedy vzniká nárok na nemocenské?

Zamestnanec: Ak vaša práceneschopnosť trvá dlhšie ako 10 dní, Sociálna poisťovňa začína vyplácať nemocenské od 11. dňa práceneschopnosti. Počas prvých 10 dní dostáva zamestnanec náhradu príjmu od zamestnávateľa.

SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba: Nárok na nemocenské vzniká od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Doplnkové poistenie práceneschopnosti

Pre zabezpečenie výplaty dennej dávky v prípade práceneschopnosti je možné uzatvoriť doplnkové poistenie práceneschopnosti. Výhodné je tiež mať úrazové pripoistenie, ktoré môže byť poisťované samostatne.

Nemocenské dávky a nezamestnanosť

Pre nezamestnaného, ktorý chce uvažovať o nároku na nemocenské dávky, je kľúčové splnenie všeobecnej podmienky nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky si musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Môže ísť o kombináciu odvodov zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia.

Prečítajte si tiež: PN a hľadanie práce

Dôležitý je aj moment, kedy sa nezamestnaný stal práceneschopným od ukončenia posledného pracovného pomeru alebo živnosti. Po ukončení zamestnania alebo podnikania platí tzv. ochranná lehota, ktorá je 7 dní. Ak sa bývalý zamestnanec alebo živnostník stane práceneschopným počas tejto ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky. Ak sa uchádzač o prácu stane práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nemá nárok na poberanie nemocenských dávok. Ak sa uchádzač o prácu stane práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nemá nárok na poberanie nemocenských dávok. V prípade takejto pracovnej neschopnosti je potrebné informovať úrad práce o tomto fakte. Informácia ale slúži iba na to, aby uchádzača ospravedlnila z neúčasti na kontaktoch a nemá vplyv na výplatu dávky v nezamestnanosti, ak na ňu vznikol nárok.

Ako postupovať pri uplatňovaní nároku na nemocenské počas nezamestnanosti

  1. Navštívte lekára: Ak ste práceneschopný, navštívte svojho lekára, ktorý vám vystaví potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti (ePN).
  2. Informujte Sociálnu poisťovňu: Sociálna poisťovňa automaticky dostane informáciu o vašej ePN.
  3. Pozastavenie dávky v nezamestnanosti: Počas obdobia poberania nemocenského sa vám pozastaví vyplácanie dávky v nezamestnanosti.
  4. Opätovné vyplácanie dávky v nezamestnanosti: Po ukončení práceneschopnosti a opätovnom zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vám bude pokračovať vyplácanie dávky v nezamestnanosti, ak vám ešte zostáva nevyčerpané podporné obdobie.

Príklad

Pán Jozef bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a začal poberať dávku v nezamestnanosti. Po dvoch mesiacoch ochorel a lekár mu vystavil ePN na 3 týždne. Počas týchto 3 týždňov mu Sociálna poisťovňa vyplácala nemocenské dávky a pozastavila vyplácanie dávky v nezamestnanosti. Po ukončení práceneschopnosti a opätovnom zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie mu Sociálna poisťovňa začala opäť vyplácať dávku v nezamestnanosti, pričom mu zostávalo nevyčerpané podporné obdobie 3,5 mesiaca.

Dávka v nezamestnanosti: Základný pilier sociálneho zabezpečenia

Podpora v nezamestnanosti je dočasná dávka, ktorá má pomôcť preklenúť obdobie bez práce. Zaevidovanie sa na úrade práce po strate zamestnania nie je povinné, no môže vám ušetriť starosti. Ak to spravíte do 10 dní, zaradia vás do evidencie od nasledujúceho dňa po skončení práce. Ak sa prihlásite neskôr, evidencia začne až dňom podania žiadosti.

Nárok na dávku v nezamestnanosti má každý, kto je registrovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a počas posledných štyroch rokov pred registráciou mal platené poistenie v nezamestnanosti aspoň 730 dní (dva roky).

Podporu v nezamestnanosti nezískate vtedy, ak ste neboli poistený dostatočne dlhý čas (teda aspoň 730 dní), ak ste poberateľom dôchodku, ak nie ste evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Prečítajte si tiež: Dotácie na dochádzku do zamestnania

Výpočet dávky v nezamestnanosti

Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Výška dávky v nezamestnanosti = DVZ x 50 % x počet dní v danom mesiaci, za ktorý patrí dávka. Maximálny DVZ sa mení vždy k 1. júlu daného roka a vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ), ktorý sa určuje raz ročne.

V prípade, že sa vám výška mzdy za posledné dva roky výrazne menila, definícia v zákone a výpočet dávky v nezamestnanosti sú veľmi komplikované.

Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac.

Dĺžka podpory je maximálne pol roka. Samozrejme, úrad práce má medzitým človeku pomáhať s hľadaním práce. Môže sa teda stať, že čerpanie bude kratšie ako šesť mesiacov.

Ďalšie dôležité informácie o dávke v nezamestnanosti

  • Možnosť "dočerpania" dávky: Za určitých podmienok môže čerstvo zamestnaný bývalý poberateľ dávky „dopoberať“ časť zostávajúcich dávok. Ak bol poistenec vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a obdobie poberania dávky trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak požiada o jej vyplatenie písomne.
  • Prerušenie poberania dávky: Poberanie podpory v nezamestnanosti si viete aj prerušiť. Ak si po troch mesiacoch poberania dávky nájdete prácu, ale nie ste si istý či v nej vydržíte, zvyšné 3 mesiace dávky vás budú čakať.
  • Ukončenie vyplácania: Po šiestich mesiacoch sa vyplácanie podpory v nezamestnanosti automaticky ukončí - aj v prípade, že si dovtedy nenájdete novú prácu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie však môžete zostať aj naďalej.
  • Žiadosť o dávku: Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti.
  • Výplatný termín: Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie.
  • Povinnosti poberateľa: Každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti alebo aktivačný príspevok, sa musí pravidelne „hlásiť“ na úrade práce.
  • Dĺžka evidencie: Dĺžka evidencie na úrade práce nie je časovo obmedzená. Vyradia vás, ak si nájdete zamestnanie alebo v prípade, že s úradom nespolupracujete.
  • Vplyv na dôchodok: Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia. Nebude vám teda započítaná do výpočtu dôchodku. Evidencia na úrade práce sa nezapočítava ani do odpracovaných rokov.
  • Zdravotné poistenie: Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate.
  • Poistenie v nezamestnanosti: Po strate práce a zaradení do evidencie už toto poistenie neplatíte, pretože dávku v nezamestnanosti čerpáte z predchádzajúcich odvodov.
  • Daňové priznanie: Povinnosť podať či nepodať daňové priznanie závisí od výšky príjmov, nie od toho, kde ste evidovaný. Za rok 2024 (podávané v roku 2025) ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.

Zánik nároku na dávku v nezamestnanosti

Sociálna poisťovňa upozorňuje občanov, že nárok na dávku v nezamestnanosti im v niektorých životných situáciách môže zaniknúť aj počas jej poskytovania.

Jedna z takýchto situácií nastáva v deň, keď je poberateľ tejto dávky vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (napr. z dôvodu nástupu do zamestnania). Nárok na dávku v nezamestnanosti mu zanikne taktiež dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo dňom smrti fyzickej osoby.

Občan poberajúci dávku v nezamestnanosti stratí nárok na jej výplatu taktiež vždy uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti.

Sociálne zabezpečenie na Slovensku

Sociálne zabezpečenie na Slovensku má tri základné úrovne: sociálne poistenie, sociálna pomoc a sociálna podpora. Z nemocenského poistenia sa poskytujú nemocenské dávky napríklad v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia.

Okrem štandardného nemocenského existujú aj ďalšie dávky, ktoré sa poskytujú z nemocenského poistenia:

  • Vyrovnávacia dávka: Určená pre tehotné ženy alebo počas materstva do konca 9.

Evidencia na úrade práce a jej dopady

Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia a nezapočítava sa ani do odpracovaných rokov. Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate.

Daňové priznanie a podpora v nezamestnanosti

Za rok 2024 (podávané v roku 2025) ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. júlu daného roka a vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ), ktorý sa určuje raz ročne.

Povinnosti uchádzača o zamestnanie

Uchádzač o zamestnanie je povinný viesť občana v evidencii uchádzačov o zamestnanie je podľa ZSZ povinnosťou úradu, v ktorého územnom obvode má občan trvalý pobyt (ďalej len „príslušný úrad“), ale o žiadosti o dávku v nezamestnanosti rozhoduje a vybavuje ju pobočka Sociálnej poisťovne miestne príslušná trvalému pobytu občana, ktorý je poistencom podľa ZSP (ďalej len „príslušná pobočka Sociálnej poisťovne“). V prípade, ak občan SR pracoval v inom členskom štáte Európskej únie (ďalej len „členský štát EÚ) a zárobkovú činnosť v tomto členskom štáte EÚ skončil, tak sa naňho vzťahujú aj Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia 883/2004 (ďalej len „koordinačné nariadenia EÚ). Nárok na dávku v nezamestnanosti sa podľa koordinačných nariadení EÚ prednostne uplatňuje v štáte EÚ, v ktorom bol občan naposledy zamestnaný. Ak by si občan uplatňoval nárok na dávku v nezamestnanosti až po návrate do SR, tak sa prísnejšie skúmajú viaceré podmienky súvisiace s väzbami na SR.

Podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie

Na to, aby vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, je občan povinný splniť podmienky ustanovené v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSZ“) a v zákone č. 461/2003 Z. z. 1. Do 30. 4. 2013 sa o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie rozhodovalo v správnom konaní. Rozhodovanie je z časového hľadiska zdĺhavejší a finančne nákladnejší proces ako oznámenie, preto sa podľa zákona č. 96/2013 Z. Podľa § 34 ods. Zoznam dokladov, ktorými občan osvedčuje skutočnosti rozhodné pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a sú súčasťou žiadosti, je podľa prílohy č. fotokópia potvrdenia o zamestnaní podľa § 75 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), v ktorom bývalý zamestnávateľ uvádza údaje o zamestnaní podľa § 75 ods. čestné vyhlásenie, že občan nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, napr. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) alebo podľa zákona č. 513/1991 Zb. fotokópia dohody alebo zmluvy, na základe ktorej vykonáva zárobkovú činnosť podľa § 6 ods. 2 ZSZ (pozri kapitolu č. Príklad č. Keďže žiadateľ o dávku v nezamestnanosti predložil žiadosť o dávku v nezamestnanosti na miestne nepríslušnú pobočku Sociálnej poisťovne, pobočka Sociálnej poisťovne v Banskej Bystrici ju bezodkladne postúpi pobočke Sociálnej poisťovne vo Zvolene. Ak občan požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 7 dní kalendárnych dní odo dňa skončenia zamestnania, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 3 písm. Uchádzač o zamestnanie je podľa § 34 ods. Uchádzač o zamestnanie je podľa § 34 ods. Podľa § 34 ods. bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. n) a ods. 2 ZSZ, a to po obdobie jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie ustanovené v § 36 ods. nesplnil povinnosť prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 ods. 1 alebo § 57 ods. 1 ZSZ, na ktorú mu bol poskytnutý príspevok podľa § 49 alebo § 57 ZSZ, a to počas obdobia chýbajúceho do splnenia tejto povinnosti; to neplatí, ak občan vrátil pomernú časť poskytnutého príspevku alebo nevyčerpanú časť poskytnutého príspevku [podľa § 34 ods. 14 písm. nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. nepredloží doklady rozhodné pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v lehote najneskôr do 8 kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie (podľa § 34 ods. vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu okrem pracovného pomeru podľa § 6 ods. 2 písm. odchodu do členského štátu EÚ na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní s výnimkou odchodu do členského štátu EÚ za účelom hľadania si zamestnania (podľa § 34 ods. vzniku pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo dňom začatia vykonávania zárobkovej činnosti na základe právneho vzťahu podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka okrem pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo právneho vzťahu podľa § 6 ods. ktorým prestal spĺňať podmienku podľa § 6 ods. 2 písm. Úrad vyradí podľa § 36 ods. Podľa § 36 ods. V prípade vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov podľa § 36 ods.

Zárobková činnosť v súbehu s evidenciou na úrade

Uchádzač o zamestnanie je podľa § 6 ods. nie je zamestnanec, ak v § 6 ods. 2 písm. nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa deviatej časti Zákonníka práce alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu, napr. podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Obchodného zákonníka, ak v § 6 ods. Zamestnanie na účely ZSZ je podľa § 6 ods. 3 ZSZ vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancom. Podľa § 6 ods. vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZŽM“) platnej k 1. poskytovať údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva Štatistický úrad SR podľa zákona č. 540/2001 Z. z. Podľa opatrenia MPSVR SR o úprave súm životného minima č. 186/2013 Z. z. je v období od 1. 7. 2013 do 30. 6. Od 1. 7. 2014 sa pôvodne mala výška brutto mzdy alebo odmeny zvýšiť, lebo závisí od novoustanovenej sumy životného minima, ktorá sa každý rok zvyšovala k 1. 7. V tomto roku tomu tak nie je. Vzhľadom na to, že bola zaznamenaná deflácia cien a nenaplnili sa podmienky ustanovené v ZŽM tak, aby bola suma životného minima zvýšená, NR SR prijala dňa 24. 6. 2014 zákon č. 184/2014 Z. z., ktorý novelizuje ZŽM. V súlade s touto novelizačnou zmenou sa preto neuplatní pôvodný valorizačný mechanizmus, takže suma životného minima sa k 1. 7. 2014 nezmení a na účely § 6 ods.

tags: #nárok #na #nemocenskú #uchádzač #o #zamestnanie