
Dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok v civilnom konaní, ktorého podmienky a postup sú upravené v Civilnom sporovom poriadku (CSP). Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku dovolania, so zameraním na prípustnosť dovolania a jeho náležitosti.
Dovolanie nie je bežným opravným prostriedkom, ale mimoriadnym, čo zdôrazňuje jeho výnimočnosť a prísne kritériá pre jeho podanie. Podáva sa len vo výnimočných prípadoch a namietať je možné len obmedzený okruh skutočností.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, intervenient, ak tvoril so stranou nerozlučné spoločenstvo, alebo prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, s výnimkou prípadov, keď má sám právnicke vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o spory s ochranou slabšej strany.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu na súde prvej inštancie. Okrem všeobecných náležitostí podania musí dovolanie obsahovať:
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolací dôvod sa musí vymedziť tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva vada rozhodnutia (§ 420 CSP), resp. uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 421 CSP).
Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti
Dovolanie je prípustné len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a len ak to zákon pripúšťa. V zásade sa rozlišujú dva okruhy prípustnosti dovolania:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak:
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 však nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy (resp. dvojnásobok v sporoch s ochranou slabšej strany).
Zákon rozlišuje dva okruhy dovolacích dôvodov, ktoré nadväzujú na dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 a 421 CSP.
Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolacie dôvody si nemožno zamieňať s dôvodmi prípustnosti dovolania, i keď na seba nadväzujú. Prípustnosť dovolania (§ 420 a § 421 CSP) určuje dovolací súd a nie je viazaný tým, aký dôvod prípustnosti dovolania uvedie dovolateľ. Dovolací súd je viazaný len tým, ako vymedzí dovolateľ dovolací dôvod (§ 431 alebo § 432 CSP), teda vadu zmätočnosti, alebo nesprávne právne posúdenie veci.
Kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420 C. s. p. a § 421 C. s. p. je prípustná. Pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku, ako aj § 421 Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 Civilného sporového poriadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
O dovolaní rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi, ale nie je viazaný dovolacím návrhom a skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom. Dovolací súd môže dovolanie odmietnuť, zamietnuť, alebo mu vyhovieť.
Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite
Dovolací súd odmietne dovolanie, ak:
Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd mu vyhovie tak, že napadnuté rozhodnutie zruší. Dovolací súd zruší aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, len ak nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací súd môže zmeniť napadnuté rozhodnutie, ak je dovolanie dôvodné a mal za to, že sám môže rozhodnúť vo veci.
Pre lepšie pochopenie problematiky dovolania si priblížime niektoré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
V prípade rozhodnutia III. ÚS 259/2010, ktoré úzko súvisí s konkurzným konaním, Ústavný súd SR zdôraznil dôležitosť preskúmania súvislostí a kontextu prípadu.
Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.4.2021 konštatoval, že prípustnosť dovolania neurčuje dovolateľ, ale vyplýva priamo z jednotlivých ustanovení Civilného sporového poriadku. Rovnako tak určenie, či je dovolanie v konkrétnom prípade procesne prípustné, nepatrí do rúk dovolateľa.
Ústavný súd SR v rozhodnutí sp.zn. IV. ÚS 644/2021 zo 14. decembra 2021 uviedol, že v prípade dovolania podaného pre právne posúdenie veci môže byť jeho prípustnosť založená na viacerých dôvodoch, t. j. na odklone od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, na neexistencii dovolacej praxe, resp. na rozdielnosti tejto praxe, keďže dovolací súd nie je viazaný konkrétne označenými dôvodmi prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP.
Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane zdôraznil, že všeobecné súdy nie sú alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou a ich úlohou je zabezpečiť spravodlivý proces v súlade s ústavnými princípmi a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách.