
Nevyplatenie mzdy zamestnávateľom je závažným porušením pracovnoprávnych predpisov, ktoré môže mať pre zamestnanca vážne finančné a existenčné dôsledky. Tento článok sa zaoberá analýzou rozsudkov okresných súdov v prípadoch nevyplatenia mzdy a s tým súvisiacich povinností žalovaného (zamestnávateľa). Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnych aspektoch tejto problematiky, vrátane nárokov zamestnanca, povinností zamestnávateľa a možných právnych krokov.
Spôsobilosť byť účastníkom konania je potrebné odlišovať od aktívnej a pasívnej legitimácie. Aktívna legitimácia znamená, že osoba je oprávnená uplatňovať určitý nárok na súde, zatiaľ čo pasívna legitimácia znamená, že osoba je povinná tento nárok znášať. V kontexte nevyplatenia mzdy je zamestnanec aktívne legitimovaný na podanie žaloby, zatiaľ čo zamestnávateľ je pasívne legitimovaný na znášanie tohto nároku.
Právo na odstupné sa viaže výslovne len na skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou organizáciou z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a) až c) Zák. práce alebo dohodou z uvedených dôvodov. V jednom z prípadov sa žalobca domáhal vyplatenia odstupného z dôvodu, že žalovaný s ním skončil pracovný pomer. Okresný súd vo Zvolene žalobu zamietol, konštatujúc, že práva a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu prešli na vydražiteľa.
Pri uzavretí dohody o rozviazaní pracovného pomeru môžu jej účastníci platne dojednať i výšku odstupného. Okresný súd v Dunajskej Strede zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi určitú sumu s úrokom, nakoľko pracovný pomer skončil dohodou z dôvodu uvedeného v § 46 ods. 1 písm. c/ Zák. práce.
Náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti prislúcha pracovníkovi za podmienok ustanovenia § 195 Zák. práce i v čase jeho nedobrovoľnej nezamestnanosti, hoci sa mu poskytuje hmotné zabezpečenie uchádzača o zamestnanie. Podľa ustanovenia § 195 ods. 4 Zák. práce patrí náhrada za stratu na zárobku aj takému pracovníkovi, ktorý bez vážnych dôvodov odmietne nastúpiť prácu, ktorá mu bola zabezpečená. Náhrada sa mu však poskytne iba vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom pred vznikom škody a priemerným zárobkom, ktorý mohol dosiahnuť pri práci, ktorá mu bola zabezpečená. Žalobca sa žalobou domáhal, aby mu žalovaná organizácia zaplatila odškodnenie straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Žalovaná organizácia uviedla, že požadované odškodnenie žalobcovi patrí len za určité obdobie.
Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti
Kolektívnou zmluvou nemožno rozšíriť účasť odborového orgánu pri rozviazaní pracovného pomeru s účinkami na platnosť právneho úkonu (§ 242 ods. 2 Zák. práce) mimo rámca ustanovení § 59 Zák. Žalobca sa domáhal vyslovenia neplatnosti výpovede danej mu žalovanou organizáciou podlá ustanovenia § 46 ods. 1 písm. c/ Zák. Okresný súd v Banskej Bystrici žalobe vyhovel a určil, že výpoveď je neplatná.
Subjektom trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1 Tr. zák. môžu byť len fyzické osoby, ktoré sú podľa zákona alebo podľa zmluvy povinné vybavovať záležitosti cudzieho majetku a ktoré túto povinnosť porušia.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený podľa ust. § 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nie je prípustné dovolanie z iných dôvodov než uvedených v § 237 O.s.p.
V jednom konkrétnom prípade, žalobca žiadal určenie neplatnosti výpovede a zaplatenie nevyplatenej mzdy. Súd prvého stupňa určil, že výpoveď je neplatná, čo potvrdil aj krajský súd. Žalobca prejavil záujem o nástup do práce, avšak zamestnávateľ mu neumožnil vykonávať prácu riadne. Žalobca následne oznámil, že bude čerpať dovolenku, čo zamestnávateľ spochybnil.
Žalobca argumentoval tým, že výpoveď je neplatná z niekoľkých dôvodov:
Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok
Žalovaná strana tvrdila, že:
Podľa žalovanej, žalobcovi nevznikol nárok na dovolenku, pretože nevykonával prácu počas trvania pracovnoprávneho sporu. Zamestnancovi v tomto období patria iba nároky, ktoré určuje §79 ZP, t.j. ak mu zamestnávateľ neumožní pokračovať v práci. Žalovaná tvrdila, že nárok na náhradu mzdy podľa ust. § 79 ods. 1 ZP zamestnanec nenaplnil podmienky na jeho vznik.
Sporným bodom v konaní bol skutkový stav veci, týkajúci sa čerpania dovolenky žalobcom. Žalobca tvrdil, že mal právo čerpať dovolenku za roky 2015-2020, zatiaľ čo žalovaná tvrdila, že mu na žiadnu dovolenku nárok nevznikol.
Svedkyňa A.. P. , zamestnankyňa žalovanej, uviedla, že bola svedkom pri doručovaní výpovede žalobcovi. Výpoveď však nebola doručená z dôvodu, že žalobca odmietol doručovanú poštu prevziať. Svedkyňa tiež potvrdila, že osobne sa pokúšala doručiť písomnosti žalobcovi v mieste jeho bydliska a na jeho pracovisku, avšak žalobca si písomnosti odmietol prevziať a prečítať.
Z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že kogentne je stanovená iba horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Veriteľ peňažnej pohľadávky môže od dlžníka, ktorý je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uplatňovať úroky z omeškania aj v menšom rozsahu, než ustanovuje cit. predpis.
Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite
Pre náhradu mzdy (bez rozlišovania, či ide o náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru alebo o inú náhradu mzdy) - ako to vyplýva zo zákonnej úpravy - je stanovená mesačná splatnosť, rovnako ako u mzdy. To, že súd náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru môže prisúdiť iba za podmienky, že tento nárok vznikol - odo dňa, keď zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, a za stavu, že už rozhodol o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, neznamená, že súd tu určuje splatnosť náhrady mzdy.
V súlade s § 172 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p., môže súd aj bez výslovnej žiadosti žalobcu a bez vypočutia žalovaného vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených žalobcom. V platobnom rozkaze uloží žalovanému, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal.
Súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôže zároveň s uložením povinnosti zaplatiť vyčíslenú sumu na vyrovnanie podielu uložiť z tejto sumy aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania; bráni tomu chýbajúci predpoklad pre vznik takéhoto nároku - omeškanie dlžníka s plnením peňažného dlhu.
Ak právny úkon neobsahuje podstatné náležitosti, alebo ak je neurčitý, nezrozumiteľný a s nemožným predmetom plnenia, je absolútne neplatný. Súd je povinný skúmať platnosť právneho úkonu bez námietky, teda z úradnej povinnosti (ex offo).
tags: #rozsudok #okresného #súdu #nevyplatenie #mzdy #povinnosti