Striedavá Starostlivosť: Komplexný Priebeh a Vzorové Situácie

Rozvod alebo rozchod rodičov je náročná životná situácia, ktorá si vyžaduje úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Jednou z možností, ako zabezpečiť rovnocennú starostlivosť oboch rodičov, je striedavá osobná starostlivosť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na striedavú starostlivosť, vrátane legislatívneho rámca, podmienok a praktických aspektov.

Rodičovská Dohoda Ako Základ Úpravy Starostlivosti

Slovenská legislatíva, konkrétne zákon o rodine, uprednostňuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Zákonodarca je presvedčený, že dohoda, ktorú si rodičia vytvoria sami, a ktorá odráža skutočné záujmy a potreby dieťaťa aj rodičov, je efektívnejšia ako autoritatívne rozhodnutie súdu. Rodičovskú dohodu upravuje v slovenskej legislatíve zákon o rodine. Za možnosťou uzatvárania takýchto dohôd stojí presvedčenie zákonodarcu, že dohoda, ktorú si rodičia vytvoria sami a odráža skutočné záujmy a potreby nielen dieťaťa ale aj rodičov v konkrétnych podmienkach, funguje lepšie ako autoritatívne rozhodnutie súdu.

Princípy, Ktoré Súd Zohľadňuje Pri Schvaľovaní Dohody

Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Vždy prihliada na záujem dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa. Dôležité je, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Kto Môže Uzavrieť Rodičovskú Dohodu?

Rodičovskú dohodu môžu uzavrieť rodičia, ktorí spolu nežijú. Dôležité je, že "nežiť spolu" neznamená automaticky "nebývať spolu". Pod výrazom "žiť spolu" sa myslí úroveň a kvalita vzájomného vzťahu medzi rodičmi. Rodičia "nežijú spolu", ak medzi nimi existujú vážne nezhody, nevytvárajú bezpečné prostredie, nepodieľajú sa na úhrade spoločných nákladov, neorganizujú spoločne trávený čas alebo nezabezpečujú spoločné potreby. Rodičovskú dohodu môžu uzavrieť rodičia maloletého dieťaťa ak:

• spolu nežijú: z toho vyplýva, že nezáleží na tom, či sú rodičia dieťaťa manželmi alebo nie. Dôležité je, že spolu nežijú (buď nikdy ani nezačali žiť spolu alebo prestali spolu žiť). Keďže v takejto situácii dieťa nemôže byť s oboma rodičmi súčasne, je potrebné, aby sa rodičia na starostlivosti o dieťa dohodli.
• rozvádzajú sa alebo
• spolu nežijú a rozvádzajú sa: v prípade, že rodičia sa rozvádzajú, rodičovskú dohodu je možné uzavrieť aj na čas do rozvodu, najmä ak je predpoklad, že rozvodové konanie bude dlho trvať (napr. jeden z manželov bráni rozvodu, alebo sú skutkové okolnosti komplikované). Zároveň táto dočasná dohoda môže byť v znení, ktoré bude platiť aj po rozvode a súd ju schváli priamo v rozsudku o rozvode. Ak sa rodičia na úprave podmienok starostlivosti o dieťa nedohodnú, rozhodne o nich súd v rozvodovom konaní.

Forma a Vykonateľnosť Rodičovskej Dohody

Hoci zákon nepredpisuje povinnú písomnú formu rodičovskej dohody, v praxi je písomná forma bežná a žiadúca. Vytvorená a podpísaná dohoda rodičov je platná. Rodičia si môžu nechať dohodu schváliť súdom, čím sa stáva vykonateľnou a vynútiteľnou súdnou cestou. Ak povinný rodič nebude hradiť výživné, odovzdávať dieťa na styk alebo inak porušovať podmienky dohody, oprávnený rodič sa môže dožadovať plnenia povinností súdnou cestou. Napriek tomu, že zákon nepredpisuje povinnú písomnú formu rodičovskej dohody, v praxi je písomná forma bežná a zväčša žiadúca. Vytvorená a podpísaná dohoda rodičov je platná. Navyše, rodičia si môžu nechať dohodu schváliť súdom. Súd schvaľuje dohodu rozsudkom a následne sa dohoda stáva vykonateľnou, teda vynútiteľnou súdnou cestou (napr. ak povinný rodič nebude hradiť výživné, odovzdávať dieťa na styk alebo inak porušovať podmienky dohody, oprávnený rodič sa môže dožadovať plnenia povinností súdnou cestou). Ak sú rodičia aj manželmi, ktorí sa rozvádzajú môžu medzi sebou uzavrieť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Vyhnú sa tak rozhodnutiu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode zo strany súdu.

Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti

Obsah Rodičovskej Dohody

Pri formulovaní obsahu dohody majú rodičia dostatočnú voľnosť na to, aby sa dohodli na výkone svojich rodičovských práv a povinností, úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti podľa ich špecifických podmienok. Ak rodičia plánujú nechať si dohodu schváliť súdom, mali by už pri jej formulácii myslieť na to, čo všetko súd posudzuje. Súd rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliada na záujem dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa. Pri formulovaní obsahu jednotlivých ustanovení dohôd majú rodičia dostatočnú voľnosť na to, aby sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti dohodli podľa ich špecifických podmienok. V prípade, že rodičia plánujú nechať si svoju dohodu schváliť súdom, mali by už pri jej formulácii myslieť aj na, čo všetko súd posudzuje. Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Formy Starostlivosti o Dieťa

Súd môže rozhodnúť o rôznych formách starostlivosti o dieťa:

• Výlučná osobná starostlivosť: Dieťa je zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s ktorým býva. Druhý rodič má právo na styk s dieťaťom. Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov znamená, že sa rodič o dieťa osobne stará, tomuto rodičovi je dieťa natrvalo zverené a bývajú spolu. Druhý rodič môže dieťa navštevovať, stýkať sa s ním. Ak sa styk rodiča s maloletým dieťaťom neupravuje, znamená, že prebieha na základe ústnej dohody medzi obami rodičmi alebo nie je vôbec obmedzený. Úprava styku rodiča s dieťaťom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti je nevyhnutná v prípade, že sa rodičia nevedia dohodnúť na tom, kedy a na ako dlho k styku rodiča s dieťaťom dôjde. Úprava styku by mala pokrývať bežné dni pracovného týždňa, dni počas sviatkov a prázdnin, často sa upravuje aj styk počas dní narodenín dieťaťa, poprípade aj ostatných členov rodiny. V prípade, že rodičia rátajú aj s tým, pobyt dieťaťa bude u rodiča, ktorému nie je zverené do osobne starostlivosti viacdňový, poprípade môžu ísť na spoločné viacdňové výlety, môžu sa dohodnúť, že rodič dieťa riadne zbalí. Napríklad: dieťa bude mať so sebou zbalené adekvátne oblečenie na príslušný počet dní, dieťa si so sebou vezme príslušné vybavenie, …..
• Striedavá osobná starostlivosť: Rodičia sa striedajú v osobnej starostlivosti o dieťa vo vopred určených časových intervaloch.
• Spoločná osobná starostlivosť: Spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom/rozchodom.

Striedavá Osobná Starostlivosť - Detailnejšie

Striedavá osobná starostlivosť spočíva v osobnej starostlivosti rodičov o dieťa, pri ktorej sa rodičia striedajú vo vopred určených časových intervaloch. Intervaly striedania môžu byť rovnomerné alebo nerovnomerné. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždňový interval, prípadne dvojtýždňový. Pri školopovinných deťoch je vhodný týždenný/dvojtýždenný cyklus striedania. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, prípadne nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami. Striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté dieťa spočíva v osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, pri ktorej sa rodičia striedajú vo vopred určených časových intervaloch striedania. Intervaly striedania môžu byť s rovnomerne alebo nerovnomerný rozložením času. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždňový interval, príp. dvojtýždňový. Nie je vhodné ak sú intervaly príliš dlhé, pretože dieťa tak stráca kontakt s rodičom, u ktorého nie je. Pri školopovinných deťoch je vhodný spomínaný týždenný/dvojtýždenný cyklus striedania. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, príp. nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami.

Spoločná Osobná Starostlivosť - Detailnejšie

Spoločná osobná starostlivosť je vhodná pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá a táto forma starostlivosti to umožňuje. Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi, t .j. stavu, ako keď rodičia dieťaťa vykonávajú rodičovské práva a povinnosti ako manželia prípadne nezosobášení partneri spoločne s minimálnym zásahom zo strany štátu a je vhodná najmä pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá a teda túto formu starostlivosti umožňuje. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou. Súčasne je vždy kritériom najlepší záujem dieťaťa teda zverením dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti musí byť naplnená podmienka najlepšieho záujmu dieťaťa a zároveň musia tým byť zaistené jeho potreby.

Úprava Styku s Blízkymi Osobami

K úprave styku dieťaťa s blízkymi osobami dochádza v prípadoch, kedy je to potrebné v záujme dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine. K úprave styku dochádza na základe návrhu, ktorý na príslušný súd podávajú priamo dotknuté blízke osoby. K úprave styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami dochádza v prípadoch, kedy je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa (maloletý má s blízkou osobou vybudovaný vzťah a jeho prerušenie by malo na maloletého negatívny dopad) a vtedy ak to vyžadujú pomery v rodine. K úprave styku maloletého s blízkymi osobami dochádza na základe návrhu, ktorý na príslušný súd podávajú priamo dotknuté blízke osoby. Blízkou osobou sa rozumie príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Blízkou osobou sa rozumie osoba podľa ustanovenia § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, teda „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“

Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok

Zastupovanie a Správa Majetku Dieťaťa

Ak je jeden z rodičov pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený, maloleté dieťa zastupuje iba jeden z rodičov. V bežných veciach dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy, sledujúc najlepší záujem dieťaťa. V podstatných veciach dieťaťa rozhodujú rodičia vždy spoločne. V prípade ak sa rodičia nedokážu dohodnúť o podstatnej veci dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Prípad, kedy maloleté dieťa zastupuje iba jeden z rodičov nastane, ak bol druhý rodič pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená. V praxi v bežných veciach maloletého dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy, sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa. V podstatných veciach maloletého dieťaťa rozhodujú rodičia vždy spoločne. V prípade ak sa rodičia nedokážu dohodnúť o podstatnej veci dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

Výživné (Alimenty)

Rodičia sa môžu dohodnúť, že výživné sa neurčuje alebo sa dohodnú na výške výživného. Výživné sa neurčuje najčastejšie pri striedavej osobnej a spoločnej osobnej starostlivosti. Pri striedavej starostlivosti sa rodičia môžu dohodnúť, že rodič s vyšším príjmom bude výživné uhrádzať, aby sa zabezpečila rovnaká životná úroveň dieťaťa u oboch rodičov. Pri spoločnej osobnej starostlivosti sa výživné neurčí vôbec alebo si výživné určia rodičia vzájomnou dohodou. K výživnému môžu rodičia zaujať dva základné postoje, a to: dohodnú sa, že výživné sa neurčuje dohodnú sa na výške výživného. Výživné sa neurčuje najčastejšie pri striedavej osobnej a spoločnej osobnej starostlivosti. Pri striedavej starostlivosti rodičia sa v zmysle zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, môžu dohodnúť, že rodič, ktorý má výrazne vyšší príjem ako druhý a dieťa má u tohto rodiča vyšší životný štandard bude výživné predsa len uhrádzať. Takto výživné zabezpečí, že dieťa bude mať u oboch rodičov zabezpečenú rovnakú životnú úroveň. Pri spoločnej osobnej starostlivosti sa výživné neurčí vôbec alebo si výživné určia rodičia vzájomnou dohodou.

Bežné a Spoločné Výdavky

Pri financovaní potrieb dieťaťa je užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky vznikajú počas starostlivosti jedného z rodičov a tento rodič ich uhrádza. Sú to najčastejšie výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, školské potreby a pod. Spoločné výdavky vznikajú bez ohľadu nato, u ktorého rodiča dieťa je a rodičia by ich mali uhrádzať spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcom vyhodnotení dôvodnosti a výšky takéhoto výdavku. Týmito výdavkami sú školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod. Pri financovaní potrieb dieťaťa je veľmi užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky vznikajú počas starostlivosti jedného z rodičov a tento rodič ich uhrádza podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Sú to najčastejšie výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, šk. potreby a pod. Spoločné výdavky vznikajú bez ohľadu nato, u ktorého rodiča dieťa je a rodičia by ich mali uhrádzať spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcom vyhodnotení dôvodnosti a výšky takéhoto výdavku. Týmito výdavkami sú školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.

Kritériá pre Určenie Výšky Výživného

Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritéria dané Zákonom o rodine: odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, osobná starostlivosť rodiča o dieťa, starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú, najlepší záujem dieťaťa. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima. Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritéria dané Zákonom o rodine:

• odôvodnené potreby oprávneného,
• schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného,
• právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov,
• osobná starostlivosť rodiča o dieťa,
• starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú,
• najlepší záujem dieťaťa.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima.

Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite

Vzájomná Informovanosť a Komunikácia

Najmä pri zverení dieťaťa do osobnej alebo striedavej osobnej starostlivosti rodičia nesmú zabúdať na právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati toho rodiča, ktorému maloleté dieťa nie je zverené alebo sa u neho nenachádza. Najmä pri zverení dieťaťa do osobnej alebo striedavej osobnej starostlivosti rodičia nesmú zabúdať na právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati toho rodiča, ktorému maloleté dieťa nie je zverené alebo sa u neho nenachádza.

Striedavá Starostlivosť - Pohľad Psychológov a Súdna Prax

Podľa názoru niektorých psychológov je striedavá starostlivosť v mnohých prípadoch dobrým riešením. Vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu. Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí.

V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že tzv. preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti a to najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách dieťaťa. Na Slovensku však nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa. V súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky.

Podmienky pre Nariadenie Striedavej Starostlivosti

Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa."

Z uvedeného vyplýva, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. V týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa.

V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.

Striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.

Striedavá Starostlivosť v Praxi: Rady a Tipy

Striedavá starostlivosť, resp. „Striedavá starostlivosť by mala v prvom rade slúžiť najmä dieťaťu - nie ako nástroj na ,spravodlivé‘ rozdelenie času medzi rodičov. Nemala by byť právnym bojom, ale možnosťou, ako zabezpečiť, aby dieťa malo po rozchode rodičov nablízku oboch - aj mamu, aj otca. Naopak, striedavá starostlivosť nie je ideálna v situáciách, keď je dieťa výrazne naviazané najmä na jedného rodiča a striedanie by preň pôsobilo ako neprirodzené odlúčenie.

• „Čím je dieťa menšie, tým kratšie by intervaly mali byť.
• „Okolo školského veku (6 - 10 rokov) deti zvládajú aj týždňové intervaly, ale je to veľmi individuálne. V praxi sa z rovnomerných režimov najčastejšie používa týždenné striedanie (týždeň - týždeň) alebo kratšie cykly vhodné najmä pre menšie deti, ako napríklad model 2-2-3.
• „Pri modeli 2-2-3 dieťa trávi 2 dni (pondelok a utorok) u jedného rodiča, 2 dni (streda a štvrtok) u druhého a následne 3 dni (piatok a víkend) u prvého. Podmienky striedavej starostlivosti na Slovensku sú upravené v zákone o rodine (č. 36/2005 Z. z.).
• „Súd sa pri rozhodovaní zameriava aj na to, či rodičia dokážu spolu komunikovať a spolupracovať.
• „Dôležitá je aj vzdialenosť medzi domácnosťami rodičov. Striedavá starostlivosť má zmysel len vtedy, keď bývajú v rozumnej blízkosti, aby dieťa nemuselo zvládať zbytočné presuny a zároveň si mohlo udržať stabilné školské prostredie.

Výhody a Nevýhody Striedavej Starostlivosti

Nižšie nájdete prehľad výhod a nevýhod striedavej starostlivosti, ako ich vidí rodinná mediátorka Ing.

Výhody:

1. Dieťa má stále prítomných oboch rodičov.
2. Dieťa trávi dostatok času s oboma rodičmi, takže obaja zostávajú aktívnou súčasťou jeho výchovy a udržiavajú si s ním silnú väzbu aj zodpovednosť.
3. Dieťaťu najviac neškodí samotný rozvod, ale pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi.

Nevýhody:

1. Striedavá starostlivosť sa pre dieťa stáva toxickou, ak je sprevádzaná pretrvávajúcou rodičovskou nekomunikáciou, otvorenými konfliktmi či manipulatívnym správaním zo strany rodičov, alebo členov rodiny.
2. Dieťa potrebuje stabilné prostredie - školu, škôlku, kamarátov.
3. Dieťa sa pravidelne presúva medzi dvoma domácnosťami, ktoré treba vybaviť duplicitnými vecami, napríklad školskými potrebami. Deti sú v zmenách väčšinou pomerne flexibilné, problémom môže byť, ak majú rodičia výrazne odlišné pravidlá.
4. Rodičia musia koordinovať rutiny, krúžky, choroby a zmeny harmonogramu.

Podľa skúseností mediátorky Švehlákovej funguje striedavá starostlivosť najlepšie, keď rodičia vedia spolupracovať, myslia na dieťa a sú pripravení riešiť problémy pokojne a prakticky. Kľúčom je podľa nej predvídateľný režim, otvorená komunikácia a stabilné prostredie u oboch rodičov.

Praktické Rady pre Úspešnú Striedavú Starostlivosť

1. Nastavte si pravidelný harmonogram. Napríklad týždenný, model 2-2-3 alebo pomer 70 : 30, podľa veku a pripravenosti dieťaťa.
2. Kopírujte čo najviac režim dieťaťa, ako ho malo pred rozvodom. Náhle zmeny môžu byť pre všetkých šok.
3. Používajte spoločný kalendár. Pomôcť môže aj spoločný kalendár, ktorý všetkým uľahčí plánovanie.
4. Komunikujte otvorene a konštruktívne.
5. Rešpektujte súkromie dieťaťa.
6. Nepoužívajte dieťa ako prostriedok na komunikáciu s druhým rodičom.
7. Nezaťažujte dieťa vašimi problémami. Dieťa by malo najskôr zvládnuť rozchod rodičov, až potom spoznávať nového partnera.
8. Buďte korektní spolurodičia. Nemusíte byť priatelia, ale mali by ste byť korektní spolurodičia.

tags: #rozvod #striedava #starostlivosť #rozsudok #vzor