Rozsudky týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv v Českej republike: Prehľad judikatúry

Článok sa zameriava na analýzu judikatúry v oblasti spotrebiteľských zmlúv v Českej republike, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad rozhodnutí súdov, ktoré sa týkajú ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že po prijatí Lisabonskej zmluvy Charta základných práv EÚ nadobudla právnu záväznosť a stala sa súčasťou primárneho práva, je dôležité sledovať, ako sa táto Charta aplikuje v rozhodovacej praxi súdov v kontexte spotrebiteľských zmlúv. Príspevok sa venuje aj postaveniu spotrebiteľských združení v civilnom procese a ochrane kolektívnych záujmov spotrebiteľov.

Dualizmus v oblasti záväzkových vzťahov

Pri posudzovaní záväzkových vzťahov je nutné si ozrejmiť, akými ustanoveniami sa bude takýto vzťah riadiť, najmä vzhľadom na dualizmus v oblasti záväzkových vzťahov obsiahnutých v Občianskom zákonníku (ďalej len OZ) alebo Obchodnom zákonníku (ďalej len ObZ). Záväzkový vzťah bude obchodnoprávnym vzťahom, ak povaha subjektov alebo činnosť, ktorú vykonávajú, resp. obsah ich právneho vzťahu, spĺňajú podmienky ObZ na to, aby sme ich vzťah mohli definovať ako absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo relatívny obchodný záväzkový vzťah.

Ochrana slabšej strany v medzinárodnom práve súkromnom EÚ

Príspevok analyzuje problém ochrany slabšej strany v medzinárodnom práve súkromnom Európskej únie. Zodpovedá na otázky: kto a prečo je slabšou stranou, prečo je potrebné chrániť slabšiu stranu a aké spôsoby ochrany slabšej strany pozná platná právna úprava. Jednotlivé spôsoby ochrany slabšej strany potom bližšie analyzuje a kategorizuje.

Publicizácia súkromného práva cez rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR

Príspevok sa venuje publicizácii súkromného práva najprv vo všeobecnej rovine a ťažiskovo cez optiku rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky. Zaoberá sa rôznymi podobami publicizácie, pričom kladie otázky, napr. či z hľadiska ústavnoprávneho, je delenie práva na súkromné a verejné vôbec potrebné. Ústavný súd je fórom, kde sú v konkrétnych prípadoch induktívne ukryté mnohé odpovede.

Procesná efektívnosť skrátených konaní a právo na spravodlivý proces

Príspevok sa venuje procesnej efektivity skrátených konaní s prihliadnutím na aspekty zachovania práva na spravodlivý proces, a to najmä vo svetle novelizácií a rekodifikácie civilného procesu v Slovenskej republike v ostatnom období. Právo na spravodlivý proces ako imanentná súčasť základných ľudských práv a slobôd deklarovaná v čl. 46 Ústavy SR (zákon č. 460/1992 Zb.) a v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (d’alej len „Dohovor“) predstavuje právo nielen na spravodlivé a verejné prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom, ale aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote.

Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti

Postavenie spotrebiteľských združení v civilnom procese

Príspevok sa zaoberá postavením spotrebiteľských združení v slovenskom civilnom procese po jeho rekodifikácii. Z pohľadu ochrany kolektívnych práv analyzuje jeho postavenie v pozícii na strane žalobcu a žalovaného. Ďalej analyzuje úlohu a ciele spotrebiteľských združení a dostupné procesné inštitúty, ktoré umožňujú spotrebiteľským združeniam tieto ciele plniť, a to aj vo vzťahu k implementácii európskych smerníc a odporúčaní v tejto oblasti. Aj prostredníctvom spotrebiteľských združení môže byť naplnená sociálna funkcia práva v podobe účinnej, spravodlivej a dostupnej ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany.

Spotrebiteľské združenia slúžia na ochranu spotrebiteľských práv a vzhľadom k tomu, že ochrana spotrebiteľa v sebe zahŕňa rôzne činnosti v hmotnoprávnej, ako aj procesnoprávnej rovine, majú spotrebiteľské združenia pomerne široké pole pôsobnosti. V tomto príspevku sa budeme venovať najmä procesnému postaveniu spotrebiteľských združení a ich úlohe pri ochrane spotrebiteľov v civilnom procese. Právne postavenie spotrebiteľských združení upravuje v Slovenskej republike zákon č. 250/2007 Z.z. ktorým sa okrem iného dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z.

Kolektívne záujmy spotrebiteľov a ich ochrana

Príspevok sa zaoberá pojmom „kolektívne záujmy spotrebiteľov“, ktorý bol do slovenského právneho poriadku zavedený v dôsledku implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Predkladaný príspevok akcentuje administratívnoprávnu rovinu ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov a zaoberá sa otázkou, či môže byť posúdenie porušenia kolektívnych spotrebiteľských práv v rámci správneho konania záväzné pre súd, ako aj otázkou, či môžu spotrebiteľské združenia na súdoch žalovať majetkové nároky pri porušení kolektívnych záujmov spotrebiteľov.

Ochrana kolektívnych práv spotrebiteľov je pomerne široká problematika, pričom možno konštatovať, že v slovenskej aplikačnej praxi dosiaľ nie až tak často využívaná, najmä pokiaľ ide o súdnu rovinu tejto ochrany. V predkladanom príspevku sa chceme venovať dvom vybraným problémom z oblasti ochrany kolektívnych práv spotrebiteľov. Prvým je otázka, či je spotrebiteľské združenie oprávnené požadovať majetkové nároky pri porušení kolektívnych záujmov spotrebiteľov v zmysle § 3 ods.

Vzťah advokáta a spotrebiteľa právnej služby

Príspevok sa zaoberá vzťahom advokáta a spotrebiteľa právnej služby v súvislosti so včasným a primeraným spôsobom informovania o odmene za poskytovanie právnych služieb. Zámerom autorov príspevku je nájsť optimálne riešenie úpravy uvedeného vzťahu na podklade princípov a zásad správneho trestania, vybraných rozhodnutí disciplinárnych senátov Slovenskej advokátskej komory a súdnych rozhodnutí. Príspevok zároveň rieši otázku, či je možné spotrebiteľa právnych služieb, tak ako ho upravuje Zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii stotožňovať so spotrebiteľom podľa Občianskeho zákonníka a súvisiacich predpisov.

Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok

Kolektívna ochrana práv a zárodky hromadných žalôb

Príspevok analyzuje právnu úpravu kolektívnej ochrany práv v Slovenskej republike, pričom s ohľadom na jej stav poukazuje na zárodky právnej úpravy hromadných žalôb v slovenskom právnom poriadku. Ako aj samotný názov príspevku napovedá, predmetom tohto príspevku je analýza súčasnej normatívnej úpravy kolektívnej ochrany práv v podmienkach Slovenskej republiky, a súčasne jej komparácia s vybranými európskymi úpravami.

Doručovanie hmotnoprávnych úkonov

Pri riešení doručovania hmotnoprávnych úkonov rozhodovacia prax dovolacieho súdu ustálila, že účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície, keď už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane sa do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov, ale je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom.

Spotrebiteľská zmluva a jej charakteristika v judikatúre NS SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie citované ustanovenia kategoricky priznal úverovej zmluve povahu spotrebiteľskej zmluvy, odvolávajúc sa na ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého môžu byť spotrebiteľskými zmluvami všetky pomenované aj nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté, keďže pre kvalifikáciu zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzaviera vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, uzaviera sa medzi podnikateľom, vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom.

Záväznosť návrhu na začatie konania a priznanie viac, než žiadal navrhovateľ

V občianskom súdnom konaní je súd viazaný návrhom na začatie konania, a preto nemôže navrhovateľovi priznať viac, než žiadal v žalobnom petite (§ 79 ods. 1 OSP) Ak je predmetom návrhu na začatie konania peňažné plnenie, musí byť v návrhu uvedená presná výška peňažnej sumy, ktorú navrhovateľ požaduje. Ak to tak nie je, návrh nespĺňa náležitosti požadované zákonom. Touto výškou peňažného plnenia požadovaného navrhovateľom v návrhu je súd v konaní viazaný a nesmie prisúdiť viac. Výnimočne sa však môže od tejto zásady odchýliť, a to v prípadoch uvedených v § 153 ods. 2 OSP, ktoré dovoľujú súdu pre …

Zabezpečovací prevod práva a zabezpečenie budúcich pohľadávok

Odvolaciemu súdu nedá záverom neupriamiť pozornosť na znenie článku I bod 4 zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, v súlade s ktorým sa touto zmluvou zabezpečujú okrem pohľadávok z úverovej zmluvy podľa bodu 1 článku I aj pohľadávky, ktoré v budúcnosti vzniknú veriteľovi voči dlžníkom z titulu poskytnutia ďalšieho akéhokoľvek úveru podľa úverovej zmluvy, ktorá môže byť uzavretá medzi veriteľom a dlžníkmi v budúcnosti, za podmienky, že ako najvyššia hodnota istiny, od ktorej sa zabezpečujú pohľadávky podľa tohto článku, sa určuje výškou predmetu zabezpečenia úveru.

Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite

Právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami

Právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je jedným zo základných práv spotrebiteľov. Toto právo je zakotvené v § 53 Občianskeho zákonníka. Do Občianskeho zákonníka bolo predmetné právo doplnené zákonom č. 150/2004 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník (ďalej len „zák. č. 150/2004 Z. z.“), a to z dôvodu záväzku zosúladenia legislatívy Slovenskej republiky s právom Európskej únie pri vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Zák. č. 150/2004 Z. z. včlenil do Občianskeho zákonníka piatu hlavu, ktorá okrem všeobecnej úpravy spotrebiteľskej zmluvy zakotvuje aj in …

Úhrady za plnenia a miera využívania spoločných častí domu

Podľa § 10 ods. 6 citovaného zákona Úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, uprato …

Náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a ich absencia

Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že v zmluve nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti. V zmysle § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ je však tento údaj obligatórnou náležitosťou zmluvy, pričom jeho absencia v zmluve spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tento údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru). Počet a výška splátok úveru je samost …

Definícia spotrebiteľa a účel jej zavedenia

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy (ak je táto za spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov „obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov pred „silnejšími“ subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre …

Dohoda o vyplňovacom práve zmenky a informovanosť spotrebiteľa

Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej nemôžu zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech …

Skúmanie kauzálnych námietok ex offo a Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu

Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých zabezpečenie bola vystavená zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, stanovuje, že súd v prípade pasiv …

Premlčacia doba a zročnosť celého dlhu

Podľa § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že pre začiatok plynutia premlčacej doby nie je rozhodujúca prvá omeškaná splátka, ale splátka, pre nesplnenie ktorej sa stal celý dlh zročným. Je nesporné, že (predčasné) zosplatnenie celého dlhu nie je povinnosťou, ale právom veriteľa, pričom veriteľ toto právo môže využiť (pri dodržaní trojmesačnej lehoty podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) pri ktorejkoľvek neuhradenej splá …

Dohoda o zrážkach zo mzdy a súdna kontrola zmluvných podmienok

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy tiež umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej ochrany, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C - 106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo u …

Zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy a súdna kontrola

Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o spotrebiteľskú zmluvu (napr. aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere), nemožno posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých zabezpečovacích inštitútov (dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty a vystavenie zmenky). Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo forme súdnej kontroly, či zmluvné dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v neprospech spotrebiteľa. V zmysle článku 6 smernice 93/13/EHS, súd aj bez návrhu skúma nekalú povahu podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čím sa …

Spotrebiteľská zmluva a Obchodný zákonník

Podľa právnej úpravy účinnej od 13.6.2014 je treba na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Podľa názoru odvolacieho súdu to platí aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku upravená …

Rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky

Rozsudok NS ČR sp.zn. 33 Odo 1314/2005 z 27.7. 2006 uvádza, že spotrebiteľská zmluva môže byť aj zmluva uzatvorená podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Rozsudok NS ČR sp.zn. 33 Odo 1351/2004 z 29.11. 2005 hovorí, že právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa bude aplikovať na právny vzťah podľa účinnosti právnej úpravy v dobe uskutočnenia právneho úkonu.

Rozsudok Court of Appeal Civil Division (Veľká Británia)

Rozsudok Court of Appeal Civil Division (v. Británia), 24.2. 2004, 2004 EWCA Civ 55 Khatun and Others v Newham LBC uvádza, že smernica 93/13/EHS sa aplikuje aj na vzťah medzi bezdomovcom a orgánom miestnej samosprávy, ktorý poskytuje bezdomovcovi ubytovanie na základe Housing Act 1996 (orgán miestnej samosprávy požadoval uzatvorenie zmluvy o ubytovaní bez toho, aby dal bezdomovcovi možnosť si ubytovací priestor prehliadnuť).

Rozsudky Bundesgerichtshof (SRN)

Rozsudok Bundesgerichtshof (SRN), 16.4. 2002, X ZR 17/01 hovorí, že komunitárne právo považuje až na výnimku uvedenú v smernici 90/314/EHS za spotrebiteľa výlučne fyzickú osobu. Odlišné vymedzenie pojmu „spotrebiteľ“ v smernici 90/314/EHS o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb tak, že zahŕňa i osobu právnickú, je účelné a chcené. Rozsudok Bundesgerichtshof (SRN), 22.12. 2004, VIII ZR 91/04 uvádza, že ak spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, napríklad preto, že inak by druhá zmluvná strana s ním zmluvu neuzatvorila, je potrebné takýto záväzok charakterizovať ako obchod a nie ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko je potrebné chrániť dobrú vieru dodávateľa a dobrá viera je aj všeobecným princípom zmluvného práva.

Rozsudok Súdneho dvora ES

Rozsudok Súdneho dvora ES z 3.7. 1997, Francesco Benincasa v Dentalkit Srl., C-269/95, ECR 1997, I-03767 hovorí, že za spotrebiteľa nemožno považovať osobu, ktorá síce ešte nezačala vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, ale uskutočňuje právne úkony, ktoré smerujú k začatiu podnikateľskej činnosti (napr. uzatvorí nájomnú zmluvu, ktorej predmetom nájmu je kancelária, ktorú plánuje použiť na neskoršiu podnikateľskú činnosť).

Rozsudky Oberster Gerichtshof (Rakúsko)

Rozsudok Oberster Gerichtshof (Rakúsko) 6.9. 2001, 2 Ob 198/01h uvádza, že ak do súkromnoprávneho vzťahu medzi dvoma nepodnikateľmi vstúpi na miesto jedného z nich podnikateľ, ide od tohto okamihu o spotrebiteľský vzťah. Rozsudok Oberster Gerichtshof (Rakúsko) 14.7. 2005, 6 Ob 135/05d hovorí, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi bankou a poľnohospodárom na základe zmluvy o úvere, ktorý slúži na úhradu dlhov dlžníka z jeho podnikateľských aktivít, sa nemení na spotrebiteľský vzťah v prípade, že tento neskôr zanechá podnikanie.

Zmluva o prenájme s následnou kúpou veci a zákon o spotrebiteľských úveroch

Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.2. 2008, 1Sžo 106/2007 uvádza, že zmluva o prenájme s náslendou kúpou veci (leasingové zmluvy), ktorú veriteľ uzatvoril so spotrebiteľom spadá do pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch (ak zmluva zabezpečuje prevod vlastníckeho práva). Uvedením nepravdivého údaju o výške ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), došlo k uvedeniu nepravdivého údaju o úrovni nákupných podmienok týkajúcich sa leasingových zmlúv a tým aj ku klamaniu spotrebiteľa.

tags: #rozsudok #spotrebiteľská #zmluva #Česká #republika #judikáty