Spotrebiteľská Zmluva a Ochrana Spotrebiteľa: Rozsudky a Dôležité Aspekty

Spotrebiteľské zmluvy predstavujú významnú oblasť práva, ktorá sa zameriava na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany v zmluvnom vzťahu s dodávateľom. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o spotrebiteľských zmluvách, neprijateľných podmienkach, a relevantných súdnych rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú práva a povinnosti spotrebiteľov.

Definícia Spotrebiteľskej Zmluvy a Spotrebiteľského Úveru

Základná charakteristika spotrebiteľských zmlúv je upravená v § 52 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. Tento právny predpis v ust. § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu.

Neprijateľné Podmienky v Spotrebiteľských Zmluvách

Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku. Ide o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia, alebo ktoré sa týkali možnosti od odstúpenia od zmluvy.

Vzhľadom na obsah § 53 ods. Navrhovatelia mohli odstúpiť od zmluvy o obstaraní zájazdu za situácie, že zo strany cestovnej kancelárie došlo k porušeniu povinnosti zo zmluvy tým, že navrhovateľom nebolo poskytnuté ubytovanie v kategórii, ktorá bola deklarovaná v katalógu, ktorý predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Vzhľadom na podmienky odstúpenia od zmluvy zo strany cestovnej kancelárie vo všeobecných podmienkach by bolo na ujmu navrhovateľom ako spotrebiteľom, keby nemali rovnaké podmienky pre možnosť odstúpenia od zmluvy a naviac, ak by za situácie, že im nebolo poskytnuté ubytovanie, ktoré bolo deklarované, nemali možnosť odstúpiť od zmluvy, a museli by absolvovať dovolenku v podmienkach nižšieho štandardu ako si vybrali na základe označeného zaradenia hotela do určitej kategórie, keďže mali záujem práve o dovolenku právne vo vyššom štandarde. Takéto ponímanie by znamenalo na strane cestovnej kancelárie istotu predaja zájazdu a na strane spotrebiteľa nedobrovoľné prežitie dovolenky v podmienkach pre neho neprijateľných a naviac hlavne rozporných s deklarovanými podmienkami s cestovnou kanceláriou. To znamená, že nemožnosťou odstúpenia od zmluvy v takýchto prípadoch porušenia povinnosti cestovnej kancelárie, ide o zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v neprospech spotrebiteľa, preto je neplatná.

Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti

Zmluvná Pokuta a Jej Primeranosť

Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna škoda nevznikla. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví. Jej funkcia spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas a tým má viesť dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu záväzku. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. Zákon výšku zmluvnej pokuty výslovne neupravuje, avšak umožňuje zmluvnú pokutu znížiť, prípadne posúdiť platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi.

Zmluvná pokuta 0, 25% z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 eur predstavuje 1,33 eur denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Zmluvná pokuta v sadzbe 0, 1% denne z omeškanej sumy je sankciou primeranou, a to s prihliadnutím na platnú judikatúru súdov, ako aj okolnosti aj podmienky existujúce v čase uzavretia zmluvy, preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd prvého stupňa vecne správne posúdil ustanovenia predmetnej zmluvy týkajúce sa zmluvnej pokuty za neprijateľné zmluvné podmienky, teda ich určil za absolútne neplatné podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. Pokiaľ ide o ostatné odvolacie dôvody navrhovateľa v napadnutej časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa ustanovenia § 545a OZ účinného od 1.1.2008, s poukazom na osobitnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, keď súd prvého stupňa považoval zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú podmienku, ktoré dojednanie zmluvnej pokuty je potom ako také absolútne neplatné podľa § 53 ods.5 OZ. Moderácia tohto zmluvného dojednania potom nie je možná.

Ochrana Spotrebiteľov pred 15. 1. 2009

Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi aj pred 15.1.2009 pri úrokoch z omeškania spadali pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník, a teda vrátane jeho vykonávacieho nariadenia 87/1995 Z.z. Žalobca nemohol s úspechom uplatňovať úroky z omeškania podľa ustanovenia zmluvy, ktoré sa dostalo do rozporu aj s § 54 ods. Zákonodarca nad rámec článku 2 písm. b/ Smernice rady 93/13 - EHS zo dňa 5.4.1993 definuje za spotrebiteľa aj právnickú osobu, nakoľko v citovanom článku 2 písm. b/ Smernice je za spotrebiteľa považovaná iba fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. V danom prípade však predmetom zmluvy je nájom osobného motorového vozidla, ktoré právnická osoba využívala pri svojej podnikateľskej činnosti, a preto je potrebné konštatovať, že na predmetný zmluvný vzťah sa nevzťahuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/92 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý bol následne zrušený a nahradený zákonom č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Navyše aj tento zákon vo svojom § 2 písm. a/ definuje ako spotrebiteľa fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.

Ročná Percentuálna Miera Nákladov (RPMN) pri Revolvingovom Úvere

RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktoch na finančnom trhu a tak aj výber toho najakurátnejšieho úveru. Revolvingový úver je však typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. Zákon o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z.) preto aj výslovne počíta s nemožnosťou určenia RPMN.

Rozhodcovská Doložka ako Neprijateľná Zmluvná Podmienka

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok

Absencia Údaja o Ročnej Percentuálnej Miere Nákladov v Zmluve o Spotrebiteľskom Úvere

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí zhŕňať aj sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Jedným zo základných cieľov zákonodarcu bolo stanoviť porovnateľné číslo, ktoré slúži spotrebiteľom pre porovnanie ponúk rôznych finančných inštitúcií - ročnú percentuálnu mieru nákladov. Tento údaj patrí medzi základné informácie, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi v zmluve o poskytnutí úveru. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení nespája s následkom neplatnosti zmluvy o úvere, avšak poskytuje spotrebiteľovi ochranu. Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere v prejednávanej veci neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a napriek tomu rozhodcovský rozsudok ukladá plniť aj poplatky a úroky, plnenie zo zmluvy týkajúce sa týchto poplatkov a úrokov je plnením právom nedovoleným. Ak je toto plnenie, obsiahnuté v rozsudku rozhodcovského súdu vymáhané v exekučnom konaní, súd je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť podľa § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Zmysel a ciel (ratio legis) zákona spočívajúci v zastavení exekúcie aj bez návrhu je naplnený aj tým, že sa poverenie na vykonanie exekúcie nevydá a exekúcia nezačne. V predloženej veci nie je splnená jednak podmienka pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu nesúladu exekučného titulu so zákonom a zároveň by bol daný dôvod i na zastavenie exekúcie aj bez návrhu, nakoľko rozhodcovský rozsudok zaväzuje k právom nedovolenému plneniu.

Nový Zákon o Upomínacom Konaní

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ohlasuje, že nový zákon o upomínacom konaní má v konečnom dôsledku výrazne skrátiť lehotu, v ktorej podnikateľ dostane svoje peniaze. Tento oznam je výsledkom legislatívneho procesu, ktorý začal predbežnou informáciou k návrhu zákona, ktorým sa mal novelizovať Exekučný poriadok a iné zákony. V tomto dokumente Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky uviedlo, že sa má okrem iného pripravovať právny predpis, ktorého cieľom je vytvoriť efektívny nástroj na riešenie vymáhania nesporných nárokov, správne nastavenie motivácii strán, odradenie od uplatňovania nárokov bez právneho základu a odradenie od odporovania dôvodne uplatneným nárokom. Výsledok tohto legislatívneho procesu sa prejavil v podobe návrhu nového zákona o upomínacom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z dôvodovej správy je zrejmé, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zistilo, že je potrebné urýchlenie konania o veľkom množstve podávaných návrhov na vydanie platobných rozkazov zameraných na uspokojovanie peňažných pohľadávok žalobcov. Predkladateľ je teda znepokojený množstvom podávaných návrhov na vydanie platobných rozkazov a tým, že tieto konania nie sú dostatočne rýchle. K návrhu zákona o upomínacom konaní prebehlo už i pomerne rozsiahle pripomienkové konanie, pričom tento príspevok sa vzťahuje k pôvodnému návrhu zákona tak, ako bol predložený do pripomienkového konania. Predmetom príspevku nie je snaha o doplnenie pripomienok, ale skôr hlbšia analýza zmien a súčasného stavu v efektivite rozhodovania platobným rozkazom, spôsob, ako sa s týmto stavom vyporiadava návrh zákona o upomínacom konaní a analýza toho, či navrhované riešenia môžu priniesť viac efektivity do činnosti súdov v rozhodovaní o peňažných nárokoch. Nakoniec článok načrtáva celkom inú predstavu o tom, ako by mal byť upravený rozkaz na plnenie.

Nárast Množstva Návrhov alebo Zmena Spôsobu Vybavovania Žalôb na Plnenie

Je prirodzené, že v trhovej ekonomike sa vymáhajú najmä peňažné nároky a práve preto je podávané na súdy „množstvo“ návrhov, ktorých cieľom je ich uspokojenie. Množstvo podávaných návrhov súvisí s množstvom rôznych peňažných vzťahov, do ktorých vstupujú ekonomické subjekty v závislosti od vývoja hospodárstva. Hospodárstvo našej krajiny je v súčasnosti pomerne stabilné. Možno zovšeobecniť, že súdy dobieha rast a následný pád ekonomiky po roku 2008. Vývoj mal za následok nárast peňažných vzťahov v období spred roka 2008 a následne nárast neplnenia povinností z týchto vzťahov po roku 2008. Tento ekonomický proces sa prirodzene prejavil aj „v množstve návrhov.“ Nevedeckým odhadom množstva návrhov, ktorý vychádza z obmedzeného poznania súdnych štatistík (súdne štatistiky nemožno považovať za nerozporuplný základ odborného uvažovania), možno odhadnúť, že ak v rokoch 2007 až 2010 bol tento nápad relatívne stabilný, v priebehu rokov 2011 až 2014 došlo k nárastu množstva týchto návrhov o približne 20 % až 30 %.

Viac ako na množstvo sa treba zamerať na spôsob vybavovania týchto návrhov slovenským súdnictvom. Rozhodujúcou skupinou, ktorá spôsobila zvýšenie množstva vecí napádajúcich na slovenské súdy do základného konania po roku 2011, boli návrhy týkajúce sa spotrebiteľských zaplatení, teda zaplatení dlhov, ktoré vznikli v súvislosti s uspokojovaním rôznych spotrebných potrieb slovenských domácností. Práve spotrebiteľské zaplatenia boli rozhodujúcim prvkom, ktorý spôsobil nárast množstva návrhov na zaplatenie. V súčasnosti možno zovšeobecniť, že z návrhov na zaplatenie sa väčšina, odhadom 80 % až 90 %, týka rôznych spotrebiteľských dlhov. Len relatívne malý zvyšok vychádza z iných civilných, a najmä osobitého zreteľa hodných obchodnoprávnych vzťahov. Výrazne sa zmenila i štruktúra uplatnených spotrebiteľských pohľadávok. V súčasnosti dominujú návrhy rôznych špecializovaných postupníkov, ktorí skupujú pohľadávky od bánk a iných poskytovateľov spotrebných služieb. S ohľadom na podstatu podnikania týchto subjektov podanie návrhu na súd pre nich neznamená len nástroj na rýchle dosiahnutie exekučného titulu, ale je i ďalším spôsobom faktického vymáhania dlhu. Podaniu návrhu na súd predchádza rozsiahle, často úspešné či už telefonické alebo písomné upomínanie v podobe zasielania prehnaných, exekúciou hroziacich (posledných) predžalobných výziev, spojených s návrhmi na uzavieranie dohôd o uznaní dlhov a splátkových kalendárov. Výnimkou nie je ani uplatňovanie si dlhov prostredníctvom dohôd o zrážkach zo mzdy voči zamestnávateľom dlžníkov. Osobitnú kapitolu zaťažujúcu predovšetkým exekučné oddelenia slovenských súdov v tomto systéme zohrávajú rozhodcovské súdy. Z ekonomického pohľadu treba postupom veriteľov rozumieť. To platí najmä v prostredí slovenského právneho povedomia. Množstvo slovenských spotrebiteľov považuje svoj podpis na akejkoľvek listine (zmenke, uznaní premlčaného dlhu), ktorý bol urobený kdesi medzi dverami bytového domu, za nič nespôsobujúcu formalitu. Snáď i slovenské súdy si dlho nevšímali, že čo je uplatnené návrhom na zaplatenie, dlhom nie je a nie všetkému možno, a to najmä, ak ide o spotrebiteľský dlh platobným rozkazom vyhovieť tak, že sa do platobného rozkazu prepíše petit návrhu žalobcu.

Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite

tags: #rozsudok #spotrebiteľská #zmluva #počet #splátok #neobsahuje