
Vlastnícke právo je jedným zo základných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Článok 20 ods. 1 Ústavy SR hovorí, že každý má právo vlastniť majetok a toto právo požíva ochranu. Občiansky zákonník v § 123 definuje vlastnícke právo ako právo vlastníka vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky a nakladať s ňou podľa vlastného uváženia. Ale ako postupovať, ak niekto neoprávnene zasahuje do tohto práva a obýva nehnuteľnosť bez právneho titulu? A za akých podmienok môže súd nariadiť neodkladné opatrenie na vypratanie nehnuteľnosti?
Vlastnícke právo pôsobí erga omnes, teda voči všetkým. To znamená, že nikto nemôže zasahovať do vlastníckeho práva iného bez právneho dôvodu. Ak osoba nemá vlastnícke alebo iné užívacie právo k nehnuteľnosti (napríklad nájomnú zmluvu alebo vecné bremeno), takéto užívanie sa považuje za neoprávnený zásah do vlastníckeho práva. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje a môže sa domáhať vypratania nehnuteľnosti.
Je dôležité zdôrazniť, že vlastník nehnuteľnosti by nemal vypratávať nehnuteľnosť sám, teda bez právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vylúčenie ofenzívnej svojpomoci jednoznačne vyplýva z doslovného znenia ust. § 6 Občianskeho zákonníka ale i jeho systematického zaradenia v Občianskom zákonníku, keď po ust. § 4, kde je možné dovolať sa verejnej moci pri ohrození alebo porušení práva a najmä ust. § 5 chrániaceho pokojný stav nasleduje § 6 svojpomoc.
Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 235/08-38 k svojpomoci uviedlo, že "Občiansky zákonník upravuje svojpomoc v ustanovení § 6, v ktorom sa uvádza, že ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť. Ide o prostriedok ochrany, ktorý právny poriadok pripúšťa výnimočne po splnení zákonom ustanovených podmienok. Svojpomoc spočíva vo využití vlastných síl ohrozeného na ochranu svojich práv. Všetky podmienky svojpomoci (1. zásah do určitého subjektívneho práva, 2. zásah musí hroziť bezprostredne, 3. zásah musí byť neoprávnený, 4. svojpomoc môže vykonávať iba ten, koho právo je ohrozené) musia byť splnené súčasne (kumulatívne). Absencia ktorejkoľvek z už uvedených štyroch podmienok znamená, že ide o protiprávne konanie. Svojpomoc je možné použiť iba na odvrátenie zásahu (tzv. obranná, defenzívna svojpomoc, ktorej cieľom je zachovať doterajší stav)."
Vypratanie nehnuteľnosti vlastníkom bez právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia by bolo protiprávnym konaním, ktoré by mohlo mať v závislosti od okolností až trestnoprávne následky pre vlastníka nehnuteľnosti. Vlastník nehnuteľnosti by sa uvedením konaním totiž mohol dopustiť spáchania trestného činu porušovania domovej slobody. Súdy už opakovane rozhodli o tom, že vlastník sa dopustil trestného činu, keď násilím vstúpil do nehnuteľnosti, ktorá bola jeho vlastníctvom, avšak obýval ju niekto iný. V tomto smere je úplne právne bezvýznamné, či takáto osoba má alebo nemá evidovaný v takej nehnuteľnosti trvalý pobyt.
Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti
Ak osoba neoprávnene obýva nehnuteľnosť, vlastník musí podať žalobu na vypratanie nehnuteľnosti na súde. Až po právoplatnom skončení súdneho konania, v ktorom súd uloží tretej osobe povinnosť vypratať nehnuteľnosť a táto osoba si túto povinnosť v súdom uloženej lehote dobrovoľne nesplní, môže vlastník nehnuteľnosti podať návrh na vykonanie exekúcie.
Ak žalovaný povinnosť uloženú súdom nesplní v súdom určenej lehote, nadobudne rozhodnutie súdu vykonateľnosť, kedy žalobca, ktorým musí byť vlastník alebo iná osoba oprávnená užívať nehnuteľnosť, môže podať návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, a to podľa zákona č. 233/1995 Z. z.
Podľa § 181 ods. 1 Exekučného poriadku ak exekučný titul ukladá, aby povinný vypratal nehnuteľnosť alebo jej časť, exekúcia sa vykoná vyprataním. Následne exekútor poverený súdom na výkon exekúcie upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti. V upovedomení o začatí exekúcie je uvedená lehota 15 dní na vznesenie námietok proti exekúcii. Príkaz sa doručí do vlastných rúk opäť oprávnenému, povinnému a vhodnej osobe podľa § 181 ods.
Vypratané veci sa odovzdajú povinnému alebo jeho plnoletému rodinnému príslušníkovi. Ak nie je pri vypratávaní prítomný nikto kto by mohol tieto veci prevziať alebo ich prevziať nechce, tieto sa spíšu a dajú obci do úschovy.
Neodkladné opatrenie je inštitút civilného sporového konania, ktorý slúži na rýchlu a dočasnú úpravu právnych pomerov medzi stranami sporu. Jeho cieľom je predísť vzniku škody alebo inej ujmy, ktorá by mohla vzniknúť, ak by sa čakalo na právoplatné rozhodnutie vo veci samej.
Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok
V kontexte vypratania nehnuteľnosti môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým uloží osobe neoprávnene obývajúcej nehnuteľnosť, aby ju dočasne vypratala. Podmienky pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia sú však prísne a súd ich posudzuje individuálne v každom prípade.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia na vypratanie nehnuteľnosti musia byť splnené nasledovné podmienky:
Okresný súd Trenčín uznesením z 20. marca 2020 č. k. 17 C 9/2020 - 12 návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Po oboznámení sa s návrhom dospel k záveru, že tento neobsahuje riadny a vykonateľný petit navrhovaného neodkladného opatrenia ( vo vzťahu k zákazu vstupu do nehnuteľnosti ), pretože neobsahuje riadnu špecifikáciu nehnuteľnosti, do ktorej sa má manželovi navrhovateľky uložiť zákaz vstupu, ktorú skutočnosť si súd nedokáže vyvodiť z priložených príloh. Z návrhu nevedel napr. ani to, či sa jedná o byt alebo rodinný dom, prípadne aký je právny vzťah navrhovateľky a jej manžela k nehnuteľnosti. Z návrhu vyplýva, že sa zrejme jedná o nehnuteľnosť, v ktorej sú prihlásení obaja na prechodný pobyt, pričom manžel navrhovateľky býva aj na adrese jeho trvalého pobytu v rovnakej obci. Podľa návrhu by sa u manžela navrhovateľky mala zdržiavať aj dcéra navrhovateľky Z.. Konštatoval, že sa jedná o vadu, ktorá nebráni pokračovaniu v konaní, teda rozhodnutiu o návrhu, pretože návrh je potrebné zamietnuť najmä z iných dôvodov. Z návrhu možno vyvodiť, že navrhovateľka navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho a synovho života a zdravia, pričom táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže jej manželovi vstupovať do nehnuteľnosti, v ktorej spolu bývajú a so synom navrhovateľky. Navrhuje teda úpravu vzájomného pomeru medzi ňou a manželom. Po posúdení návrhu konštatoval, že navrhovateľka neosvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP, lebo z obsahu návrhu nie je možné zistiť, či manžel navrhovateľky bol vykázaný zo spoločného obydlia policajtom. Navrhovateľka túto skutočnosť riadne neosvedčila, nepredložila žiadny dôkaz o nejakom relevantnom šetrení násilného správania sa jej manžela. Navrhovateľka nepodala ani návrh na rozvod manželstva. Tvrdené násilné správanie sa jej manžela sa zakladá iba na jej vyjadrení bez relevantného a objektívneho podporenia inými skutočnosťami. Predložené potvrdenia o ošetrení jej a syna nepredstavujú presvedčivé osvedčenia dôvodného podozrenia z násilia jej manžela. Ani zo slohových prác syna a zhoršených výsledkov v škole nevyplýva násilné správanie sa jej manžela a vôbec nie dôvodnosť vykázania ho z obydlia .
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie navrhovateľky uznesením z 15. apríla 2020 sp. zn. 16 Co 9/2020 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým povinnému O. trvale bytom Y. dočasne zakázal vstupovať do rodinného domu na adrese Y. stojaceho na parc. reg. „C“, pozemku s parcelou T. - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX mX a na priľahlý pozemok na parcele registra „C“, parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX mX, obe nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Y. , okres H., zapísané na U., v ktorom býva a ktoré nehnuteľnosti užívajú navrhovateľka a maloletý O. po dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia a uložil povinnému , aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k navrhovateľke s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom súdnom konaní a trestnom konaní, na ktoré by mohol byť spolu s navrhovateľkou predvolaný a zdržal ( I. ) . Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ( II. ). Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal ( III. ).V odôvodnení uviedol, že povinnému nebolo napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie ani odvolanie proti nemu doručované odvolacím súdom , teda nepostupoval v súlade s § 329 ods. 1 CSP z dôvodu splnenia účelu nariadeného neodkladného opatrenia , ktorým je okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany , ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. V súlade s čl. 6 základných princípov CSP bolo treba zohľadniť povahu prejednávanej veci, kedy navrhovateľka ako jedna strana vyžaduje zvýšenú ochranu , pričom jej právo na ochranu svojho života a zdravia má prednosť pred právom povinného , ktoré mu vyplýva z § 329 ods. 1 CSP. Uviedol, že navrhovateľka v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie doplnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o všetky podstatné náležitosti navrhovaného neodkladného opatrenia. Ďalej poukázal na prípustnosť navrhovaného neodkladného opatrenia ako účinného prostriedku preventívneho riešenia problematiky násilia , keď pred jeho nariadením postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity, pričom rozviedol ako možno násilie definovať a pojem integrity z jazykovedného hľadiska . Poukázal na to, že navrhovateľka predložila okrem iných aj dôkazy na osvedčenie svojich tvrdení o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy , ktoré špecifikoval. Tieto ( listinné ) dôkazy podľa názoru odvolacieho súdu napĺňajú hypotézy uvedené v § 325 ods. 2 písm. c/ a h/ CSP , teda že povinný je vo vzťahu k navrhovateľke dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu navrhovateľky. Nepovažoval za neodôvodnené ohrozené právo povinného na obydlie , nakoľko v danom prípade je dôvodné ho vylúčiť z užívania dotknutých nehnuteľností, pričom zo zistených skutočností nevyplývalo, že by povinný nemal objektívnu možnosť zabezpečiť si iné bývanie. Navrhovateľka teda podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami konania a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Zistené okolnosti prípadu nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov považoval za primerané aj v súvislosti s okolnosťami bežného života. Výrok týkajúci sa nepribližovania sa k maloletému na menšiu vzdialenosť ako 10 metrov odôvodnil tým, že vo vzťahu k nemu navrhovateľka nepreukázala potrebu neodkladnej úpravy pomerov. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1.
Tento prípad ilustruje, že súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení zvažuje všetky relevantné okolnosti prípadu a dbá na to, aby boli chránené práva oboch strán sporu.
Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite
Predtým, ako sa vlastník nehnuteľnosti rozhodne pre súdne riešenie, je vhodné pokúsiť sa o mimosúdnu dohodu s osobou, ktorá neoprávnene obýva nehnuteľnosť. Môže ísť napríklad o dohodu o dobrovoľnom vyprataní nehnuteľnosti v určitej lehote.
V prípade, že ide o vysťahovanie osoby staršej ako 60 rokov alebo inej zraniteľnej osoby, súd môže prihliadať na jej osobitné okolnosti a zraniteľnosť. Hoci zákony neustanovujú špeciálny režim pre vysťahovanie takýchto osôb, súd môže zvážiť, či by vysťahovanie nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Dôležité bude ale aj to z akého dôvodu sa nasťahovala do nehnuteľnosti.
tags: #rozsudok #sr #neodkladné #opatrenie #vypratanie #nehnuteľnosti