Judikáty týkajúce sa neuhrádzania nákladov na bývanie

Tento článok sa zaoberá judikátmi slovenských súdov, ktoré sa týkajú prípadov, keď žalovaný neuhrádzal náklady na bývanie. Analyzuje rôzne právne aspekty a princípy, ktoré súdy zohľadňujú pri rozhodovaní v týchto sporoch. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike a poukázať na dôležité právne vety a rozhodnutia.

Slobodný prístup k informáciám a formy podania žiadosti

Krajský súd v Nitre sa zaoberal otázkou formy podania žiadosti o sprístupnenie informácií. Ustanovenie § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov je formulované širšie a umožňuje využitie rôznych foriem podania žiadosti o sprístupnenie informácií za podmienky, že tieto žiadosti sú realizované technicky vykonateľným spôsobom. Za technicky vykonateľný spôsob podania žiadosti je potrebné považovať i podanie realizované elektronickou formou, ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, pričom využitie tejto formy komunikácie medzi žiadateľom o poskytnutie informácií a povinnou osobou nemožno a priori vylúčiť.

Osvedčovanie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva notárom

Krajský súd v Bratislave sa zaoberal právomocou notárov osvedčiť vyhlásenie účastníka o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ust. § 63 NP štát zveril výlučne notárom právomoc osvedčiť vyhlásenie účastníka o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti formou notárskej zápisnice. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho čoho sa osvedčuje alebo potvrdzuje platí dovtedy, kým nie je dokázaný opak. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Keďže ide o osvedčovanie skutočností, ktoré majú význam preukázania určitej právne relevantnej udalosti, notár v tejto súvislosti zisťuje iba totožnosť účastníka a to, či je spôsobilý na právne úkony.

Definícia stavby a jej znaky

Krajský súd v Trenčíne sa zaoberal definičným vymedzením stavby v stavebnom zákone. Z hľadiska definičného vymedzenia stavby je v stavebnom zákone jedným zo základných definičných znakov buď pevné spojenie so zemou alebo to, že si osadenie konštrukcie vyžaduje úpravu podkladu. V predmetnej právnej veci žalovaný konštatoval, že vzhľadom na výšku regálov bola potrebná takáto úprava podkladu, čím bol naplnený definičný znak stavby. Za tejto situácie potom nie je potrebná existencia pevného spojenia konštrukcie so zemou. V danej veci však z fotodokumentácie vyplynulo, že regály sú pripojené na siete, čo súčasne predstavuje jeden zo zákonom predpokladaných spôsobov pevného spojenia konštrukcie so zemou.

Kompetencie orgánu verejnej správy v oblasti vysielania a retransmisie

Krajský súd v Bratislave sa zaoberal kompetenciami orgánu verejnej správy v oblasti vysielania a retransmisie. Žalovaná je orgánom verejnej správy, ktorého prvoradým poslaním je presadzovať záujmy verejnosti, dohliadať na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie a retransmisiu a vykonávať štátnu správu v oblasti vysielania a retransmisie. Medzi túto kompetenciu patrí i vyhodnocovanie takých obsahov, ktoré môžu svojim charakterom porušiť zákaz vymedzený v § 19 ods. 1 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z., o. i. aj zákaz, aby programová služba a jej zložky otvorenou alebo skrytou formou hanobili na základe viery a náboženstva. Interpretácia normy ustanovenej v § 19 ods. 1 písm. b/ zákona je potom vždy závislá od konkrétnych okolností prípadu.

Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti

Podmienky vydedenia potomka

Krajský súd v Trenčíne sa zaoberal podmienkami vydedenia potomka podľa Občianskeho zákonníka. Podľa § 469a ods.1 až 3 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak a/ v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch b/ o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c/ bol odsúdený za úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d/ trvalo vedie neusporiadaný život. Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výlučne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods.2 (deti vydedených potomkov). O náležitostiach listiny o vydedení platia obdobne ustanovenia o náležitostiach závetu.

Osobitná úprava vzťahov medzi škodcom a poisťovateľom

Krajský súd sa zaoberal osobitnou úpravou vzájomných vzťahov medzi škodcom ako poisteným a poisťovateľom zodpovednosti za škodu škodcu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zákon č. 381/2001 Z.z. obsahuje osobitnú úpravu vzájomných vzťahov medzi škodcom ako poisteným a poisťovateľom zodpovednosti za škodu škodcu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom výslovne (ako lex specialis) prezumuje situáciu, kedy škodca ako poistený prejaví záujem byť právne zastúpený v konaní o náhradu škody pred súdom, na ktorú sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. Konkrétne § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. upravuje prípad, kedy si žalobca (poškodený) uplatní svoje nároky na náhradu škody priamo voči poistenému z povinného zmluvného poistenia (škodcovi) a poistený za účelom ochrany svojich práv prejaví záujem byť právne zastúpený.

Uplatňovanie pohľadávky veriteľom voči dlžníkovi

Krajský súd v Prešove sa zaoberal uplatňovaním pohľadávky veriteľom voči dlžníkovi. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka teda umožňuje veriteľovi uplatňovať si voči dlžníkovi celú pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona. V prípade, ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využije, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru musí byť dlžníkovi doručené.

Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách

Krajský súd v Prešove sa zaoberal nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života. Rovnako Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 1 priamo uvádza, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na ujmu spotrebiteľa.

Náhrada škody a ušlý zisk

Krajský súd v Trnave sa zaoberal náhradou škody a ušlým ziskom podľa Občianskeho zákonníka. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Aj skutočná škoda aj ušlý zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Následky tejto majetkovej ujmy možno spravidla odstrániť peňažným plnením. V prípade ujmy na zdraví do kategórie skutočnej škody patria aj náklady vynaložené na liečenie (§ 449) buď poškodeným samým, alebo niekým iným (napr. zdravotnou poisťovňou), nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 Občianskeho zákonníka) a nárok na bolestné (§ 444 Občianskeho zákonníka).

Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok

Odborná starostlivosť správcu konkurznej podstaty

Krajský súd v Prešove sa zaoberal odbornou starostlivosťou správcu konkurznej podstaty. Správca je osobou, ktorá koná s odbornou starostlivosťou, túto predpokladá Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a z hľadiska praktického je známe, že správcovia zapísaní v zozname správcov sú odborníkmi v oblasti správy majetku, ako aj v oblasti uplatňovania práv súvisiacich s majetkom, v tomto smere sú preškoľovaní. Je potrebné si všimnúť predovšetkým ustanovenie § 86 ods. 4 ZKR, z ktorého vyplýva, že správca v zásade pokračuje vo výkone činností súvisiacich s podnikateľskou činnosťou úpadcu za predpokladu zamedzenia zmenšenia hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu alebo zvýšenia hodnoty tohto majetku.

Neuhrádzanie nákladov na bývanie a neoprávnený odber plynu

Krajský súd v Prešove sa zaoberal prípadom neuhrádzania nákladov na bývanie a neoprávneného odberu plynu. Súd sa zaoberal otázkou, kto je v takomto prípade odberateľom plynu a kto je zodpovedný za úhradu nákladov spojených s odberom.

Žalobca, dodávateľ plynu, žaloval žalovaného, vlastníka bytu, za neuhradené náklady na odber plynu. Žalovaný argumentoval tým, že v byte býval nájomca, ktorý mal uzatvorenú zmluvu s dodávateľom plynu a zodpovedal za úhradu nákladov. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, avšak odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V konaní bolo zistené, že v byte bol zistený neoprávnený odber plynu v období, keď bol byt prenajatý nájomcovi Q. W.. Žalobca tvrdil, že žalovaný ako vlastník bytu je zodpovedný za neoprávnený odber plynu, pretože umožnil nájomcovi odoberať plyn bez platnej zmluvy.

Súd sa zaoberal otázkou, kto je odberateľom plynu podľa zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Súd dospel k záveru, že v danom prípade bol odberateľom plynu nájomca Q. W., ktorý mal s dodávateľom plynu uzatvorenú zmluvu. Žalovaný ako vlastník bytu nebol odberateľom plynu a nemal povinnosť uhrádzať náklady na odber plynu.

Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite

Súd tiež poukázal na to, že žalobca ako dodávateľ plynu mal možnosť zabezpečiť si svoje práva voči nájomcovi Q. W.. Žalobca však túto možnosť nevyužil a preniesol zodpovednosť za neoprávnený odber plynu na žalovaného ako vlastníka bytu.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a osobná potreba

Krajský súd v Prešove sa zaoberal otázkou bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vecami slúžiacimi na osobnú potrebu. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka je v bezpodielovom spoluvlastníctve všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou, okrem iného, vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Pre konštatovanie, že vec nepatrí do BSM pritom nepostačuje iba zistenie, že manžel podnikateľ takúto vec vedie v účtovníctve ako súčasť svojho podnikania.

Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva nie sú veci, „ktoré pre svoju povahu slúžia na osobnú potrebu alebo výkon povolania len jedného z manželov“. Vecami slúžiacimi osobnej potrebe len jedného z manželov sú napr. osobné šatstvo, kozmetické prípravky, zdravotnícke potreby. Tieto veci patria do výlučného vlastníctva toho z manželov, ktorého osobným potrebám slúžili a slúžia bez ohľadu na to, ako boli tieto veci nadobudnuté a akú majú hodnotu. Do bezpodielového vlastníctva manželov nepatria aj veci získané darom jedným z manželov. Nie je dôležité, kto bol darcom darovaných vecí. Môže ísť aj o dary od blízkych osôb, od rodičov, detí, súrodencov, ale aj od tretích osôb.

Spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Krajský súd v Trenčíne sa zaoberal spôsobmi vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z ust. § 142 ods. 1 OZ vyplýva, že súd je povinný postupovať podľa jednotlivých spôsobov vyporiadania a nemôže jednotlivé spôsoby ľubovoľne uprednostňovať. Podmienka reálneho rozdelenia veci nie je naplnená len faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou rozdelenia spoločnej veci, čo je prejednávaný prípad, ale tiež funkčným opodstatnením takéhoto rozhodnutia, pretože judikatúra sa zaoberala predovšetkým funkčnou stránkou rozdelenia spoločnej veci. Zároveň je potrebné zohľadniť aj hľadisko finančnej nákladnosti rozdelenia veci. Čo sa týka samotných pozemkov a ich reálnej deľby, takéto reálne rozdelenie je možné len v prípade, ak sú pozemky svojou povahou a rozlohou vhodné na takéto rozdelenie.

Ustanovenie § 150 OZ upravuje zásady, z ktorých je potrebné vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo doň patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie BSM zisťuje predovšetkým rozsah tohto spoluvlastníctva a následne sa zameria na zistenie ceny vecí, ktoré tvoria predmet BSM, pričom platí zásada, že je potrebné vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov. V rámci vyporiadania súd prihliada na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa pričinil o nadobudnutie spoločných vecí.

Užívánie vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve a úhrada nákladov

Krajský súd v Trnave sa zaoberal užívaním vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve a úhradou nákladov. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním (§ 144 OZ). Právo užívať veci, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve prislúcha obom manželom. Títo sa môžu dohodnúť na určitom spôsobe užívania, pričom ich dohoda nevyžaduje predpísanú formu; môže mať aj konkludentný charakter. Právu užívania vecí, tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva zodpovedá povinnosť manželov hradiť náklady na veci vynaložené alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Ak ich však uhradil iba jeden z manželov zo svojho výlučného majetku, má voči druhému manželovi nárok na náhradu.

Zánik podielového spoluvlastníctva a vznik samostatných vecí

Krajský súd v Košiciach sa zaoberal zánikom podielového spoluvlastníctva a vznikom samostatných vecí. Zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva došlo k zániku pôvodného podielového spoluvlastníctva k stavbe rodinného domu a vzniku dvoch samostatných vecí v právnom zmysle slova s rozdielnym vlastníckym režimom. Rodinný dom bol rozdelený vertikálne a každému z pôvodných podielových spoluvlastníkov pripadla konkrétna časť rodinného domu stojaca na geometrickým plánom presne špecifikovaných novovytvorených parcelách. Pivnica tvoriaca predmet sporu sa nachádza v podzemnom podlaží tej časti rodinného domu, ktorá pripadla do výlučného vlastníctva právnej predchodkyne žalovaného. Podľa ust. § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba zriadená, má právo na pozemok zodpovedajúce vecné bremeno nevyhnutné na výkon jeho vlastníckeho práva k stavbe.

Neplatnosť dohody o vyporiadaní majetku

Krajský súd v Trnave sa zaoberal neplatnosťou dohody o vyporiadaní majetku. Pokiaľ účastníci dohodou uskutočnili vyporiadanie ohľadne ich majetku tak, že tento nadobúda v celosti do svojho výlučného vlastníctva odporkyňa, bez povinnosti výplaty manželovi rozdielu, o ktorý sa zväčšil jej majetok, takáto dohoda svojim obsahom a účelom odporuje zákonu, prieči sa dobrým mravom a preto je absolútne neplatná. Predpokladom úspešnej odporovateľnej žaloby je, aby právny úkon bol platný. Za neúčinný nemôže byť vyslovený absolútne neplatný právny úkon. V takomto prípade sa ukrátený veriteľ môže domáhať jeho neplatnosti ex tunc. Ak ide o neplatný právny úkon nemožno mu s úspechom odporovať.

Ak ide o dar v zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka, musia byť splnené náležitosti darovacej zmluvy v zmysle ust. § 628 Občianskeho zákonníka , predovšetkým predpísaná forma. Pre posúdenie, kto je obdarovaný, bude rozhodujúcim úmysel darcu, či totiž chcel darovať vec len jednému z manželov alebo obidvom. Tento úmysel bude možné vo väčšine prípadov vyvodiť len z okolností, za ktorých k darovaniu došlo. Nepostačuje len posudzovanie povahy predmetu , či slúži potrebám celej rodiny alebo jednému z manželov, ale je potrebné vždy vychádzať z úmyslu darcu. V danom prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že úmyslom darcu bolo darovať peniaze obom manželom.

Zohľadnenie zásluh pri vyporiadaní BSM

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Skutočnosť, že žalovaný mal v minulosti väčšie zásluhy a zásadný podiel pri jej obstaraní, keď na to vynaložil vlastné finančné prostriedky, sa premietne v zohľadnení vnesenia vlastných prostriedkov do BSM. Táto suma bude v celom rozsahu z predmetu BSM v prospech žalovaného odrátaná, aj keď takáto alternatíva pri tom, že byt tvorí predmet BSM by bez zohľadnenia jeho osobnej angažovanosti pri nadobúdaní bytu a práv k bytu, zohľadňovaná nebola. Je však v záujme spravodlivosti a dobrých mravov na túto okolnosť prihliadnuť, nie však pri prikázaní do vlastníctva žalovaného, ale pri zohľadnení jeho zásluh pri vyporiadaní BSM.

Zosplatnenie spotrebiteľského úveru a premlčacia doba

Krajský súd v Prešove sa zaoberal prípadom zosplatnenia spotrebiteľského úveru a premlčacou dobou. Žalobca, veriteľ, žiadal od žalovaného, dlžníka, zaplatenie zostatku spotrebiteľského úveru po jeho zosplatnení. Súd sa zaoberal otázkou, či veriteľ konal s odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru a či neporušil povinnosti vyplývajúce zo zákona o spotrebiteľských úveroch.

Súd zistil, že veriteľ nepreukázal, že si riadne overil príjem a výdavky dlžníka pred poskytnutím úveru. Veriteľ sa spoliehal len na údaje poskytnuté dlžníkom a neoveril ich z iných zdrojov. Súd tiež zistil, že veriteľ nezohľadnil životné minimum dlžníka a jeho rodiny pri posudzovaní jeho schopnosti splácať úver.

Súd dospel k záveru, že veriteľ nekonával s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd tiež zistil, že veriteľ nepreukázal, že dlžníkovi riadne doručil oznámenie o zosplatnení úveru, čo je podmienkou pre začatie plynutia premlčacej doby.

Súd preto žalobu zamietol a priznal dlžníkovi náhradu trov konania.

Konkurzné konanie a úpadok dlžníka

Krajský súd v Banskej Bystrici sa zaoberal konkurzným konaním a úpadkom dlžníka. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní dlžník je v úpadku, ak má viac veriteľov a nie je schopný 30 dní po lehote splatnosti plniť svoje záväzky. V zmysle uvedeného ustanovenia ak súd zistí, že dlžník má viac veriteľov t.j. najmenej dvoch, a ktorým súčasne nie je schopný po dlhší čas splácať splatné pohľadávky, tak je v úpadku a sú splnené podmienky pre vyhlásenie konkurzu, a to bez ohľadu na to, či je predĺžený (že má menej majetku ako dlhov). Z uvedeného vyplýva, že dlžník, úpadca, nemá viac ako dvoch veriteľov, teda chýba zákonná podmienka insolvencie dlžníka pre vyhlásenie konkurzu.

Zákon o konkurze a vyrovnaní upravuje celé konkurzné konanie od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu až do jeho skončenia. Osobitná úprava náhrady trov konania vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. Krajský súd v Košiciach uznesením zastavil konanie o vyhlásenie konkurzu. Rozhodol tak potom, ako navrhovateľ vzal návrh na vyhlásenie konkurzu späť, pretože dlžník jeho pohľadávku uhradil. Rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. h/ O.s.p.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 31.7.2000 pohľadávkami proti podstate, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, sú aj nároky na náhradu nákladov spojených s udržiavaním a správou podstaty. Podľa odseku 1 uvedeného ustanovenia, pohľadávky proti podstate možno uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzného konania.

Vyhláseniu konkurzu predchádza začatie konkurzného konania o ktorom súd rozhoduje uznesením. Právne účinky spojené so začatím konkurzného konania (pozri napr. § 14 ods. 4 až 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii) je potrebné odlišovať od právnych účinkov spojených s vyhlásením konkurzu (pozri napr. § 44 - § 56 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Začatie konkurzného konania má také účinky, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5 písm. b/ zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

Zastavenie exekučného konania vyhlásením konkurzu

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal zastavením exekučného konania vyhlásením konkurzu. Z ustanovenia § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva, že dňom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (povinného) podliehajúceho konkurzu, dochádza ex lege k zastaveniu exekučného konania. To znamená, že účinky zastavenia konania v tomto prípade nastávajú bez toho, aby exekučný súd musel vydať osobitné uznesenie o zastavení exekučného konania. Akékoľvek úkony urobené exekútorom po tom, čo nastali účinky vyhlásenia konkurzu, sú bez právnych účinkov, pričom hľadí sa na ne, akoby vôbec neboli urobené. Citované ustanovenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii tak predstavuje procesnú normu zakladajúcu prekážku konania, ktorú je exekučný súd povinný z úradnej povinnosti rešpektovať.

Daňové záložné právo a konkurz

Okresný súd Prešov sa zaoberal daňovým záložným právom a konkurzom. I. Daňové záložné právo, zriadené v daňovom konaní ako výsledok činnosti správcu dane pri zabezpečení daňového nedoplatku (§ 71 ods. 1 zákona č. 511/1992 Z. z. v znení do 31. augusta 2007) v dôsledku vyhlásenia konkurzu nezaniká a je zabezpečovacím právom podľa § 8 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Skončenie dohodovacieho konania a vyhlásenie konkurzu

Krajský súd sa zaoberal skončením dohodovacieho konania a vyhlásením konkurzu. O skončení dohodovania rozhoduje súd uznesením, proti ktorému je odvolanie prípustné. Napadnutým uznesením krajský súd rozhodol tak, že vyhlásil dohodovacie konanie za skončené, na majetok dlžníka vyhlásil konkurz, ustanovil správcu konkurznej podstaty a vyzval všetkých veriteľov dlžníka, aby prihlásili do 30 dní odo dňa vyhlásenia všetky svoje nároky na súde.

Úpadok dlžníka a podmienky pre vyhlásenie konkurzu

Mestský súd Bratislave vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. Ak súd zistí, že dlžník má viac veriteľov a nie je schopný po dlhší čas plniť svoje splatné záväzky, je splnená podmienka pre vyhlásenie konkurzu, pretože dlžník je v úpadku, bez ohľadu na skutočnosť, že nie je predĺžený. Zákon o konkurze a vyrovnaní nepodmieňuje existenciu úpadku dlžníka len skutočnosťou, že je predĺžený, t. j. že má menej majetku ako dlhov, ale aj jeho insolvenciou, t. j. že nie je schopný plniť svoje splatné záväzky.

Prerušenie exekučného konania a výpočet odmeny exekútora

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal prerušením exekučného konania a výpočtom odmeny exekútora. Exekučné konanie sa neskončilo, ako tvrdí žalovaný, ale sa prerušilo podľa § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV a na riešenie veci treba ust. § 14 ods. 1 písm. e/ druhá a tretia veta ZKV. Dôvodne tiež súd l. stupňa aplikoval na výpočet odmeny exekútora ust. § 16 ods. 2 vyhl. č 288/1995 Z. z.

Neoprávnené použitie prostriedkov zo štátneho rozpočtu

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal neoprávneným použitím prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Neoprávnenosť použitia alebo zadržiavania prostriedkov zo štátneho rozpočtu ako právnu skutočnosť, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vrátiť poskytnutý príspevok a zaplatiť penále, podľa ustanovenia § 12 ods. 2 zákona č. 567/1992 Zb. v znení zákona č. 374/1994 Z. z. možno posudzovať len cez porušenie podmienok, za ktorých boli poskytnuté.

tags: #rozsudok #SR #žalovaný #neuhrádzal #náklady #na