
Postúpenie pohľadávky je bežnou praxou v obchodnom svete, no nie vždy prebieha hladko. Ak je postúpenie pohľadávky v rozpore s dohodou medzi veriteľom a dlžníkom, môže to mať vážne dôsledky pre všetky zúčastnené strany. Tento článok sa zameriava na analýzu týchto dôsledkov z právneho a účtovného hľadiska.
Postúpenie pohľadávky (cesia) je právny úkon, ktorým dochádza k zmene v osobe veriteľa. Pôvodný veriteľ (postupca) prevádza svoju pohľadávku na nového veriteľa (postupníka) bez toho, aby sa vyžadoval súhlas dlžníka. Tento proces je upravený v Občianskom zákonníku (§ 524 a nasl.). Cieľom tohto článku je rozobrať situáciu, keď dôjde k postúpeniu pohľadávky, hoci to odporuje predchádzajúcej dohode medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom.
Podľa Občianskeho zákonníka, postúpením pohľadávky prechádza pohľadávka na nového veriteľa v stave, v akom existovala v okamihu postúpenia, spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. To znamená, že postupník nadobúda právo vymáhať pohľadávku a uplatňovať všetky námietky, ktoré mal pôvodný veriteľ.
Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky je nevyhnutné, aby bol predmet postúpenia spôsobilý. To znamená, že musí ísť o pohľadávku, ktorej plnenie nie je obmedzené len na osobu veriteľa a ktorej postúpenie neodporuje dohode veriteľa a dlžníka.
Dôležitým aspektom postúpenia pohľadávky je oznámenie tejto skutočnosti dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie nie je dlžníkovi oznámené postupcom alebo postupník nepreukáže postúpenie dlžníkovi, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Po oznámení postúpenia je dlžník povinný plniť už len postupníkovi.
Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky
Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. Táto dohoda môže byť formulovaná ako všeobecný zákaz postúpenia alebo ako zákaz postúpenia určitým osobám.
Ak veriteľ (postupca) nerešpektuje dohodu s dlžníkom a postúpi pohľadávku napriek zákazu, zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Ani dobrá viera postupníka, ktorý o zákaze nevedel, nemôže zabrániť tejto neplatnosti. Postupník tak stráca nárok na vymáhanie pohľadávky.
Postupca (pôvodný veriteľ): Stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Môže byť zodpovedný za škodu, ktorá vznikla postupníkovi v dôsledku neplatného postúpenia.
Postupník (nový veriteľ): Nenadobúda pohľadávku, ak je postúpenie v rozpore s dohodou s dlžníkom. Nemá právo vymáhať pohľadávku od dlžníka.
Dlžník: Nie je povinný plniť postupníkovi, ak postúpenie odporuje dohode. Môže plniť pôvodnému veriteľovi (postupcovi) a tým sa zbaví svojho záväzku.
Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve
V praxi sa často vyskytuje otázka, či je možné zriadiť záložné právo na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom. Niektoré banky odmietajú uznať záložné práva na pohľadávky z účtov, ktorých postúpenie je vylúčené všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP).
Ak VOP zakazujú postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ, predmet eventuálneho zálohu sa stáva neprevoditeľný a tým aj nespôsobilý byť predmetom záložného práva.
Vzhľadom na protichodné argumenty je potrebné posudzovať každý prípad individuálne. Pri zriaďovaní záložného práva na pohľadávky by mal záložný veriteľ dôkladne preveriť, či neexistuje dohoda o zákaze postúpenia.
Postúpenie pohľadávky má vplyv aj na účtovníctvo zúčastnených strán.
Postúpenie pohľadávky sa u postupcu účtuje ako vyradenie pohľadávky z účtovníctva. V peňažnom denníku sa účtuje príjem za postúpenie pohľadávky uhradený postupníkom.
Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri
Postupník účtuje nadobudnutie pohľadávky ako majetok. Obstarávacia cena pohľadávky sa oceňuje pri odplatnom nadobudnutí.
Rozdiely v ocenení pohľadávok obstaraných odplatne (postúpením), a to rozdiely medzi menovitou hodnotou pohľadávky a jej ocenením obstarávacou cenou, sa sledujú na podsúvahových účtoch.
Pri postúpení pohľadávky z postupcu na postupníka neprechádza naňho aj právo na odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane má postupca, ktorý prijal tovar alebo službu a použil ju na účely svojho podnikania.
Príklad 1: Platiteľ dane „A“ dodal tovar odberateľovi „B“. Odberateľ za tovar nezaplatil, a preto platiteľ pohľadávku postúpil postupníkovi C. Príjem, ktorý dostal platiteľ A za postúpenie pohľadávky, nie je predmetom dane.
Príklad 2: Platiteľ dane „A“ postúpil pohľadávku za 400 tis. Sk postupníkovi „C“. Postupník „C“ následne vymohol z pohľadávky 450 tis. Sk, t. j. výnos z tejto transakcie predstavuje u postupníka „C“ 50 tis. Sk. V danom prípade neuskutočnil platiteľ dane zdaniteľný obchod.
Všeobecnú právnu úpravu započítania pohľadávok obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 580 a § 581. Započítanie pohľadávok je právna skutočnosť, ktorá spôsobuje zánik vzájomných práv a povinností, teda zánik vzájomného záväzku.
Na započítanie nie sú spôsobilé také pohľadávky, pri ktorých účastníci dohodou zakázali započítanie alebo ide o také pohľadávky, pri ktorých je započítanie vylúčené priamo v zákone.
Podľa § 358 Obchodného zákonníka sú na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Ak sa účastníci dohodnú, smú si v súlade s § 364 ObchZ započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.
Podľa § 55 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, zmluvné dojednania zakazujúce úpadcovi postúpenie jeho pohľadávok sú počas konkurzu neúčinné a správca, ako aj veriteľ môžu tieto pohľadávky postúpiť na iné osoby.
tags: #postupenie #pohľadávky #v #rozpore #s #dohodou