Dôsledky postúpenia pohľadávky v rozpore s dohodou s dlžníkom

Postúpenie pohľadávky je bežnou praxou v obchodnom svete, no nie vždy prebieha hladko. Ak je postúpenie pohľadávky v rozpore s dohodou medzi veriteľom a dlžníkom, môže to mať vážne dôsledky pre všetky zúčastnené strany. Tento článok sa zameriava na analýzu týchto dôsledkov z právneho a účtovného hľadiska.

Úvod do problematiky postúpenia pohľadávok

Postúpenie pohľadávky (cesia) je právny úkon, ktorým dochádza k zmene v osobe veriteľa. Pôvodný veriteľ (postupca) prevádza svoju pohľadávku na nového veriteľa (postupníka) bez toho, aby sa vyžadoval súhlas dlžníka. Tento proces je upravený v Občianskom zákonníku (§ 524 a nasl.). Cieľom tohto článku je rozobrať situáciu, keď dôjde k postúpeniu pohľadávky, hoci to odporuje predchádzajúcej dohode medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom.

Základné princípy postúpenia pohľadávky

Podľa Občianskeho zákonníka, postúpením pohľadávky prechádza pohľadávka na nového veriteľa v stave, v akom existovala v okamihu postúpenia, spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. To znamená, že postupník nadobúda právo vymáhať pohľadávku a uplatňovať všetky námietky, ktoré mal pôvodný veriteľ.

Podmienky platnosti postúpenia pohľadávky

Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky je nevyhnutné, aby bol predmet postúpenia spôsobilý. To znamená, že musí ísť o pohľadávku, ktorej plnenie nie je obmedzené len na osobu veriteľa a ktorej postúpenie neodporuje dohode veriteľa a dlžníka.

Oznámenie postúpenia dlžníkovi

Dôležitým aspektom postúpenia pohľadávky je oznámenie tejto skutočnosti dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie nie je dlžníkovi oznámené postupcom alebo postupník nepreukáže postúpenie dlžníkovi, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Po oznámení postúpenia je dlžník povinný plniť už len postupníkovi.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Postúpenie pohľadávky v rozpore s dohodou s dlžníkom

Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. Táto dohoda môže byť formulovaná ako všeobecný zákaz postúpenia alebo ako zákaz postúpenia určitým osobám.

Dôsledky porušenia dohody o nepostúpení

Ak veriteľ (postupca) nerešpektuje dohodu s dlžníkom a postúpi pohľadávku napriek zákazu, zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Ani dobrá viera postupníka, ktorý o zákaze nevedel, nemôže zabrániť tejto neplatnosti. Postupník tak stráca nárok na vymáhanie pohľadávky.

Práva a povinnosti zúčastnených strán

Postupca (pôvodný veriteľ): Stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Môže byť zodpovedný za škodu, ktorá vznikla postupníkovi v dôsledku neplatného postúpenia.

Postupník (nový veriteľ): Nenadobúda pohľadávku, ak je postúpenie v rozpore s dohodou s dlžníkom. Nemá právo vymáhať pohľadávku od dlžníka.

Dlžník: Nie je povinný plniť postupníkovi, ak postúpenie odporuje dohode. Môže plniť pôvodnému veriteľovi (postupcovi) a tým sa zbaví svojho záväzku.

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

Záložné právo na pohľadávky a dohoda o nepostúpení

V praxi sa často vyskytuje otázka, či je možné zriadiť záložné právo na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom. Niektoré banky odmietajú uznať záložné práva na pohľadávky z účtov, ktorých postúpenie je vylúčené všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP).

Argumenty pre platnosť záložného práva

  1. Ochrana záložného veriteľa: Záložný veriteľ by mal byť chránený pred dohodami, o ktorých nemusel mať vedomosť. Záložný veriteľ nemá možnosť overiť si, či medzi záložcom a jeho dlžníkom neexistuje dohoda zakazujúca postúpenie pohľadávok.
  2. Lex specialis: § 151d ods. 6 OZ (úprava dohôd zakazujúcich zriadiť záložné právo) je lex specialis vo vzťahu k § 525 ods. 2 OZ (dohoda o zákaze postúpenia pohľadávky). Dohoda o zákaze postúpenia je platná, ale jej účinky sú obmedzené ochranou záložného veriteľa.
  3. Problematika budúcich pohľadávok: Ak dôjde k dohode o zákaze postúpenia pohľadávky až po zriadení záložného práva na budúce pohľadávky, mohol by záložca zmariť vznik záložného práva.

Argumenty proti platnosti záložného práva

Ak VOP zakazujú postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ, predmet eventuálneho zálohu sa stáva neprevoditeľný a tým aj nespôsobilý byť predmetom záložného práva.

Riešenie sporu

Vzhľadom na protichodné argumenty je potrebné posudzovať každý prípad individuálne. Pri zriaďovaní záložného práva na pohľadávky by mal záložný veriteľ dôkladne preveriť, či neexistuje dohoda o zákaze postúpenia.

Účtovné aspekty postúpenia pohľadávky

Postúpenie pohľadávky má vplyv aj na účtovníctvo zúčastnených strán.

Účtovanie u postupcu

Postúpenie pohľadávky sa u postupcu účtuje ako vyradenie pohľadávky z účtovníctva. V peňažnom denníku sa účtuje príjem za postúpenie pohľadávky uhradený postupníkom.

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

Účtovanie u postupníka

Postupník účtuje nadobudnutie pohľadávky ako majetok. Obstarávacia cena pohľadávky sa oceňuje pri odplatnom nadobudnutí.

Rozdiely v ocenení pohľadávok

Rozdiely v ocenení pohľadávok obstaraných odplatne (postúpením), a to rozdiely medzi menovitou hodnotou pohľadávky a jej ocenením obstarávacou cenou, sa sledujú na podsúvahových účtoch.

Postúpenie pohľadávky a daň z pridanej hodnoty (DPH)

Pri postúpení pohľadávky z postupcu na postupníka neprechádza naňho aj právo na odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane má postupca, ktorý prijal tovar alebo službu a použil ju na účely svojho podnikania.

Príklady z praxe

Príklad 1: Platiteľ dane „A“ dodal tovar odberateľovi „B“. Odberateľ za tovar nezaplatil, a preto platiteľ pohľadávku postúpil postupníkovi C. Príjem, ktorý dostal platiteľ A za postúpenie pohľadávky, nie je predmetom dane.

Príklad 2: Platiteľ dane „A“ postúpil pohľadávku za 400 tis. Sk postupníkovi „C“. Postupník „C“ následne vymohol z pohľadávky 450 tis. Sk, t. j. výnos z tejto transakcie predstavuje u postupníka „C“ 50 tis. Sk. V danom prípade neuskutočnil platiteľ dane zdaniteľný obchod.

Započítanie pohľadávok

Všeobecnú právnu úpravu započítania pohľadávok obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 580 a § 581. Započítanie pohľadávok je právna skutočnosť, ktorá spôsobuje zánik vzájomných práv a povinností, teda zánik vzájomného záväzku.

Podmienky započítania

  • Vzájomné pohľadávky
  • Rovnakého druhu
  • Započítateľné
  • Spôsobilé na započítanie

Na započítanie nie sú spôsobilé také pohľadávky, pri ktorých účastníci dohodou zakázali započítanie alebo ide o také pohľadávky, pri ktorých je započítanie vylúčené priamo v zákone.

Započítanie v obchodných záväzkových vzťahoch

Podľa § 358 Obchodného zákonníka sú na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Ak sa účastníci dohodnú, smú si v súlade s § 364 ObchZ započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

Postúpenie pohľadávky v konkurze

Podľa § 55 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, zmluvné dojednania zakazujúce úpadcovi postúpenie jeho pohľadávok sú počas konkurzu neúčinné a správca, ako aj veriteľ môžu tieto pohľadávky postúpiť na iné osoby.

tags: #postupenie #pohľadávky #v #rozpore #s #dohodou