Zamietnutie návrhu na vrátenie daru pri rozvode: Judikáty a ich interpretácia

Darovanie majetku, najmä v rodinných vzťahoch, je bežnou praxou. Avšak, v prípade rozvodu alebo iných zmien v rodinných vzťahoch, môže darca zvažovať vrátenie daru. Slovenský Občiansky zákonník v § 630 upravuje túto situáciu, pričom umožňuje darcovi domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Tento článok sa zaoberá judikátmi súdov v Slovenskej republike, ktoré sa týkajú zamietnutia návrhu na vrátenie daru pri rozvode, a analyzuje interpretáciu pojmu "hrubé porušenie dobrých mravov" v kontexte týchto rozhodnutí.

Právny rámec vrátenia daru

Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka upravuje osobitný spôsob zániku darovacieho vzťahu, ku ktorému dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo k členom jeho rodiny. Toto ustanovenie umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania, ktoré predstavujú súhrn určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie, ktoré hrubo porušuje tieto morálne pravidlá.

Občiansky zákonník pozná dva osobitné spôsoby zániku vzťahu z darovacej zmluvy (okrem všeobecných dôvodov zániku záväzkovoprávneho vzťahu podľa ust. § 559 a nasl.). Ide o jednostranný prejav vôle obdarovaného vrátiť predmet daru pre vady, na ktoré ho darcami neupozornil (§ 629) a o jednostranný právny úkon darcu, ktorým sa darca domáha vrátenia daru (§ 630).

Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatnil toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi.

Interpretácia "hrubého porušenia dobrých mravov" v judikatúre

Pojem "hrubé porušenie dobrých mravov" nie je v zákone definovaný, a preto sa jeho obsah a rozsah vykladá v súdnej praxi. Súdy pri posudzovaní, či došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov, zohľadňujú všetky okolnosti prípadu, vrátane intenzity a závažnosti správania obdarovaného, jeho trvania, prípadne aj vzájomného správania sa darcu a obdarovaného.

Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. § 18 a nasl., § 30 a nasl. Zákona o rodine) alebo zo zmluvného vzťahu (lex contractus), pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu. Negatívne správanie obdarovaného k darcovi alebo k jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie v rozpore s dobrými mravmi sa musí prejavovať objektívne.

Krajský súd v Nitre v rozhodnutí sp. zn. 5Co/66/2023 potvrdil, že už len samotné znemožnenie výkonu vecného bremena zakladá hrubé porušenie dobrých mravov, a to aj v prípade, že darca nie je úplne bez prostriedkov a môže bývať inde.

Princíp vzájomnosti správania strán

Pri posudzovaní otázky, či došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov zo strany obdarovaného, súdy zohľadňujú aj tzv. princíp vzájomnosti správania strán. Tento princíp v praxi znamená, že správanie darcu voči obdarovanému môže mať reflexívny vplyv na správanie obdarovaného - teda že obdarovaný konal určitým spôsobom v reakcii na konanie darcu. Takéto tvrdenie však nie je automatickou obranou obdarovaného. Obdarovaný musí preukázať, že jeho konanie nebolo svojvoľné alebo nevďačné, ale išlo o primeranú reakciu na predchádzajúce konanie darcu, ktoré by bolo objektívne spôsobilé vyvolať takúto odpoveď. Z judikatúry vyplýva, že princíp vzájomnosti nie je ospravedlnením konania, ktoré je samo osebe spoločensky neakceptovateľné.

Dôkazná núdza darcu

Jedným z najčastejších problémov v sporoch o vrátenie daru býva dôkazná núdza darcu. Tieto spory majú totiž silne subjektívny základ - ide o hodnotenie správania a jeho súladu s dobrými mravmi. Tu zohráva obrovskú úlohu kvalitná príprava sporu. Dôkazná situácia sa dá zlepšiť využitím výpovedí dôveryhodných svedkov a použitím listinných dôkazov.

Príklady z judikatúry

Pre lepšie pochopenie toho, čo súdy považujú za hrubé porušenie dobrých mravov, uvádzame niekoľko príkladov z judikatúry:

Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok

• Krajský súd v Bratislave, sp. zn. 8Cdo/76/2023: Súd uviedol, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny.
• Krajský súd v Nitre, sp. zn. 5Co/66/2023: Súd rozhodol, že odopretie vstupu darcovi do nehnuteľnosti, v ktorej má zriadené právo doživotného užívania, a neumožnenie výkonu tohto práva, predstavuje hrubé porušenie dobrých mravov, a to aj v prípade, že darca nie je úplne bez prostriedkov a môže bývať inde.
• Krajský súd v Trnave: Uviedol, že hrubé porušenie dobrých mravov musí v konaní o vrátenie daru preukázať darca. Negatívne správanie obdarovaného k darcovi alebo k jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie v rozpore s dobrými mravmi sa musí prejavovať objektívne. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z tohto vyplývajúcu zmluvné strany na.

Zamietnutie návrhu na vrátenie daru: príklad z praxe

Žalobca sa v žalobe domáhal vrátenia darovaných nehnuteľností od svojho syna. Uviedol, že mu bol žalovaný ako syn, darovacou zmluvou daroval v žalobe bližšie špecifikované nehnuteľnosti. Zároveň bolo medzi stranami zmluvy dohodnuté, že žalovaný sa zaväzuje poskytnúť formou obligačného záväzku žalobcovi bezplatné doživotné užívacie právo uvedenej nehnuteľnosti. Približne v roku 2018 sa mal začať žalovaný voči žalobcovi správať neúctivo, nadávať mu pred tretími osobami, urážať ho a povyšovať sa. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný mu neposkytoval žiadnu pomoc, nezaujímal sa o nehnuteľnosť, nenavštevoval ho, nezaujímal sa o jeho zdravotný stav a nepozval ho ani na svadbu.

Súd prvej inštancie žalobu zamietol, a odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil. Súdy konštatovali, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť. Súd prvej inštancie vzájomný vzťah strán sporu vyhodnotil ako menej intenzívny z dôvodu, že žalovaný už niekoľko rokov nebýva v obci žalobcu a chodí tam len sporadicky. Napriek tomu vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd nepovažoval za až tak narušený, nakoľko žalobca v rovnaký deň ako požiadal žalovaného o vrátenie daru, súhlasil s preberaním pošty žalovaného. Správanie sa žalovaného voči žalobcovi spočívajúce v tom, že ho často nenavštevuje, nezveľaďuje nehnuteľnosť, ktorej je vlastníkom a v ktorej býva žalobca, nepozval ho na vlastnú svadbu a v dome mu nepoupratuje, okresný súd nevyhodnotil ako hrubé porušenie dobrých mravov, resp. porušenie dobrých mravov značnej intenzity, ktoré by malo za následok zánik darovacieho vzťahu medzi stranami sporu. Pokiaľ sa žalobca obáva toho, že žalovaný ho vyhodí z jeho nehnuteľnosti, okresný súd poukázal na skutočnosť, že súčasťou darovacej zmluvy bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi bezplatné doživotné užívacie právo k predmetnej nehnuteľnosti.

Odvolací súd ďalej uviedol, že nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky skutkovej podstaty § 630 Občianskeho zákonníka. Sám žalobca na pojednávaní potvrdil, že mu žalovaný priamo do očí nenadával, a že žalovaného o pomoc nikdy nežiadal. Keďže žalobca žalovaného o pomoc nikdy nežiadal (a ani to netvrdil), argumentácia žalobcu o tom, že mu žalovaný neposkytol pomoc, nie je namieste. Odvolací súd zároveň poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným nejde o vzťah rodiča a dieťaťa, resp. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na strane žalovaného došlo k takému správaniu, ktoré by súd mohol vyhodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, a na základe ktorých by mu vznikol nárok na vrátenie daru.

Ústavnoprávne aspekty

Ústavný súd sa zaoberal aj otázkami súvisiacimi s vrátením daru. Vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že netvorí povinnosť súdu vykonať dôkazy označené (resp. navrhované len jednou stranou), ak podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu nevedú (IV. ÚS 100/2014). Súdy nie sú povinné vykonať všetky dôkazy navrhované stranami, ak sú presvedčené, že je z dôkazného hľadiska plne postačujúci.

Ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv v súvislosti s konaním o vrátenie daru. Sťažovateľ tvrdil, že súdy neakceptovali jeho argumentáciu a nevykonali ním navrhované dôkazy, čím porušili jeho právo na spravodlivý proces. Ústavný súd však dospel k záveru, že súdy postupovali v súlade so zákonom a rešpektovali práva sťažovateľa.

Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite

tags: #rozsudok #súdu #zamietnutie #návrhu #na #vrátenie