Rozsudok súdu, odstúpenie od zmluvy a plnomocenstvo: komplexný pohľad

Tento článok sa zaoberá problematikou súdnych rozsudkov, odstúpenia od zmluvy a plnomocenstva v slovenskom právnom kontexte. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený prehľad o týchto právnych inštitútoch, ich vzájomných súvislostiach a praktických dopadoch.

Rozhodcovské konanie a jeho pravidlá

Rozhodcovské konanie je alternatívny spôsob riešenia sporov, ktorý sa čoraz viac využíva v obchodných vzťahoch. Na Slovensku pôsobí Rozhodcovský súd Slovenskej advokátskej komory, ktorý je zriadený Slovenskou advokátskou komorou ako samosprávnou stavovskou organizáciou a právnickou osobou zriadenou zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii.

Štatút a rokovací poriadok Rozhodcovského súdu

Vnútorné fungovanie a vecnú pôsobnosť Rozhodcovského súdu upravuje štatút, ktorý vydáva Slovenská advokátska komora. Postup konania pred Rozhodcovským súdom, vrátane ustanovenia a odvolania rozhodcov, upravuje rokovací poriadok, ktorý taktiež vydáva Komora. Rokovací poriadok obsahuje aj pravidlá o trovách, odmenách, pravidlá zmierovacieho konania a doplňujúce pravidlá pre korporátnu arbitráž.

Rozhodcovské pravidlá a ich aplikácia

Rozhodcovské konanie sa riadi rokovacím poriadkom, štatútom, pravidlami určenými rozhodcovským senátom a pravidlami dohodnutými medzi stranami konania. Vo veciach neupravených týmito pravidlami sa rozhodcovské konanie riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Na dohodu strán, ktorá nie je zlučiteľná s rokovacím poriadkom, štatútom alebo zákonom o rozhodcovskom konaní, sa v konaní pred Rozhodcovským súdom neprihliada.

Voľba Rozhodcovského súdu, miesto a jazyk konania

Rozhodcovské pravidlá sa aplikujú na spory, ktoré sa strany v rozhodcovskej zmluve alebo rozhodcovskej doložke dohodli riešiť v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava, Slovenská republika, ak sa strany nedohodli inak. Konanie pred Rozhodcovským súdom je v slovenskom jazyku, ak sa strany nedohodli na používaní iného jazyka alebo jazykov. Strany si môžu okrem slovenského jazyka zvoliť aj český, anglický alebo nemecký jazyk.

Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti

Rozhodné právo a počet vyhotovení podaní

Pri rozhodovaní aplikuje Rozhodcovský súd hmotné právo zvolené stranami. Ak takej dohody niet, rozhodcovský senát aplikuje právo, ktoré určí podľa kolíznych noriem slovenského práva. Rozhodcovský súd aplikuje vždy procesné právo Slovenskej republiky. Všetky podania v rozhodcovskom konaní sa musia podať v toľkých vyhotoveniach, aby každá strana, každý rozhodca a tajomník mohli dostať jedno vyhotovenie.

Plnomocenstvo v rozhodcovskom konaní

Rozhodcovský súd má právo v ktoromkoľvek štádiu konania požadovať predloženie plnomocenstva alebo iného dokladu preukazujúceho právo osoby konať alebo vystupovať v rozhodcovskom konaní v mene strany.

Žaloba, žalobná odpoveď a vzájomná žaloba

Náležitosti žaloby a účinky jej podania

Rozhodcovské konanie sa začína dňom, keď bola Rozhodcovskému súdu doručená žaloba. Žaloba musí obsahovať aspoň označenie strán, opis rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, odkaz na právne predpisy, návrh vo veci samej, hodnotu sporu, kópiu rozhodcovskej zmluvy, meno rozhodcu (ak má spor rozhodovať trojčlenný rozhodcovský senát) a podpis žalobcu alebo jeho zástupcu. Podanie žaloby na Rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky ako keby bola žaloba podaná na inak príslušný všeobecný súd.

Postup pri odstraňovaní vád podania a odoslanie žaloby

Ak žaloba neobsahuje predpísané náležitosti alebo nie je podaná v predpísanom počte vyhotovení, tajomník vyzve žalobcu na jej doplnenie v lehote nie kratšej ako 14 dní. Ak žaloba obsahuje všetky predpísané náležitosti a Rozhodcovský súd prijme spor na rozhodovanie, tajomník odošle žalobu žalovanému bez zbytočného odkladu spolu so štatútom, rokovacím poriadkom a zoznamom rozhodcov.

Žalobná odpoveď a jej náležitosti

Tajomník pri odoslaní žaloby žalovaného vyzve, aby sa k nej vyjadril v lehote 30 dní. Na žiadosť žalovaného podanú pred uplynutím tejto lehoty ju môže tajomník primerane predĺžiť. Žalobná odpoveď musí obsahovať aspoň označenie strán, vyjadrenie žalovaného k rozhodujúcim skutočnostiam, dôkazom a právnym predpisom uvedeným v žalobe, opis rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, odkaz na právne predpisy, návrh vo veci samej, meno rozhodcu (ak má spor rozhodovať trojčlenný rozhodcovský senát) a podpis žalovaného alebo jeho zástupcu.

Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok

Neplnenie povinností strany sporu a vzájomná žaloba

Ak žalovaný nepodá žalobnú odpoveď alebo ak sa ktorákoľvek strana konania odmieta na konaní zúčastniť, Rozhodcovský súd môže pokračovať v rozhodcovskom konaní a rozhodovať na základe podaní a dôkazov, ktoré mu boli predložené. Spolu so žalobnou odpoveďou môže žalovaný podať vzájomnú žalobu, v ktorej si uplatní svoje práva proti žalobcovi.

Zmena a doplnenie žaloby a spojenie konaní

Strany konania môžu svoje nároky v priebehu rozhodcovského konania meniť a dopĺňať, ibaže rozhodcovský senát považuje takúto zmenu alebo doplnenie za neprípustnú. Rozhodcovský súd môže spojiť viacero rozhodcovských konaní prebiehajúcich pred Rozhodcovským súdom do jedného konania.

Rozhodovanie o prijatí žaloby a o právomoci

Prijatie žaloby a posúdenie právomoci

Ak Rozhodcovský súd prijme žalobu na konanie, tajomník ju odošle žalovanému. Ak Rozhodcovský súd odmietne žalobu prijať, tajomník o tom informuje žalobcu. Oznámenie o prijatí sporu na rozhodcovské konanie nemá vplyv na právo rozhodcovského senátu samostatne posúdiť právomoc Rozhodcovského súdu.

Časové obmedzenie námietok nedostatku právomoci

Časové obmedzenie námietok nedostatku právomoci sa riadi § 21 ods. 2 a 3 Zákona o rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovia

Práva a povinnosti rozhodcu

Práva a povinnosti rozhodcov sú stanovené v Zákone o rozhodcovskom konaní, Štatúte a Rokovacom poriadku a môžu tiež vyplynúť z dohody strán a rozhodcu. Rozhodca sa zaväzuje vykonávať funkciu rozhodcu nezávisle, nestranne a s odbornou starostlivosťou tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu, aby nedochádzalo k porušovaniu ich práv a právom chránených záujmov, a aby sa práva na ich úkor nezneužívali; rozhodca je tiež povinný pri výkone svojej funkcie konať a rozhodovať bez zbytočných prieťahov.

Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite

Nominácia a ustanovenie rozhodcu stranou

Strana konania môže nominovať za rozhodcu osobu zapísanú v Zozname rozhodcov alebo inú osobu, ak táto osoba spĺňa všeobecné a osobitné podmienky na Zápis. Osoba nominovaná stranou za rozhodcu sa považuje za ustanoveného rozhodcu až po jej potvrdení Predsedom alebo Predsedníctvom.

Ustanovenie rozhodcu Predsedníctvom a prijatie funkcie rozhodcu

Predsedníctvo môže za rozhodcu ustanoviť len rozhodcu zapísaného v Zozname rozhodcov. Pred ustanovením rozhodcu Predsedníctvom dá tajomník stranám možnosť vyjadriť sa k osobe predbežne vybranej Predsedníctvom ako možnému rozhodcovi a predloží stranám Vyhlásenie o nezávislosti a nestrannosti takejto osoby. Prijatím funkcie rozhodcu sa rozhodca zaväzuje plniť si práva a povinnosti vyplývajúce z Rokovacieho poriadku, Štatútu, ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní vo veciach neupravených Rokovacím poriadkom a Štatútom.

Pokračujúca povinnosť nezávislosti a nestrannosti a námietka predpojatosti

Po tom, ako bol rozhodca ustanovený, je povinný bezodkladne stranám sporu, ostatným rozhodcom a tajomníkovi oznámiť okolnosti, ktoré vznikli počas trvania rozhodcovského konania, a ktoré by mohli mať vplyv na vyhlásenia, ktoré urobil vo Vyhlásení o nezávislosti a nestrannosti. Po tom, ako bol rozhodca ustanovený, môže ktorákoľvek strana proti nemu podať námietku predpojatosti výlučne z dôvodu, ktorý sa dozvedela potom, ako bol rozhodca ustanovený.

Vzdanie sa funkcie, odvolanie a zánik funkcie rozhodcu

Rozhodca sa môže vzdať funkcie rozhodcu len zo závažných dôvodov. Vzdanie sa funkcie musí byť písomné a adresované tajomníkovi. Predsedníctvo môže rozhodcu alebo rozhodcov odvolať z funkcie za určitých okolností. Funkcia rozhodcu zaniká dňom vydania rozhodnutia o akceptácii vzdania sa funkcie rozhodcu, doručenia odvolania z funkcie rozhodcu rozhodcovi, alebo ak rozhodca prestane plniť všeobecné požiadavky na Zápis.

Náhradný rozhodca a odmena a náhrada nákladov rozhodcu

Ak rozhodcovi zanikla funkcia, právo nominovať náhradného rozhodcu patrí tej strane, stranám alebo rozhodcom, ktorí tohto rozhodcu nominovali pôvodne. Rozhodca má nárok na odmenu a náhradu nákladov podľa Pravidiel o trovách a Pravidiel o odmenách.

Rozhodcovský senát

Počet členov senátu

V rozhodcovskom konaní koná jednočlenný alebo trojčlenný rozhodcovský senát. Strany sa môžu dohodnúť, či ich spor bude predložený jednočlennému …

Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony

Spôsobilosť na právne úkony a jej obmedzenie

Spôsobilosť na právne úkony vyjadruje oprávnenie jej nositeľa vlastným konaním robiť právne úkony. S účinnosťou od 01.07.2016 v súvislosti s prijatím nových procesných predpisov už nie je možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony, iba spôsobilosť na právne úkony obmedziť. Postup, akým možno obmedziť spôsobilosť na právne úkony upravuje zákon č. č. 161/2015 Z. z. podanie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony

Konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v zákone č. 161/2016 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Rozhodovanie v tejto otázke patrí výlučne do právomoci súdu. V konaní o obmedzenie (pozbavenie) spôsobilosti na právne úkony sa uplatňuje osobitná úprava dokazovania, pokiaľ ide o dôkazné prostriedky, t.j. dôkaz výsluchom vyšetrovaného (§ 243 CMP) a znalecký dôkaz o duševnom stave vyšetrovaného (§ 244 CMP).

Znalecké dokazovanie a výsluch osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná

Pri tvorbe podkladu pre rozhodnutie má zásadný význam znalecké dokazovanie. Súd musí obligatórne ustanoviť a vyslúchnuť znalca. Súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť.

Účastníci konania a ich postavenie

Účastníkmi konania v konaniach o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná. Blízka osoba alebo osoba, ktorá osvedčí právny záujem môže požiadať súd, aby ju pribral ako účastníka do konania.

Vecná a miestna príslušnosť súdu

Vecne príslušným súdom je na konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony vždy okresný súd. Návrh sa podáva na okresnom súde, ktorý je v obvode bydliska osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná.

Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v praxi

V praxi sa stretávame s potrebou obmedzenia spôsobilosti rodinných príslušníkov, ktorí trpia duševnou poruchou alebo nadmerne požívajú alkoholické nápoje, prípadne iné omamné prostriedky. Aj schizofrenika je možné obmedziť v spôsobilosti na právne úkony.

Opatrovník a jeho ustanovenie

S konaním o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené aj konanie o ustanovení opatrovníka. Za opatrovníka môže byť ustanovená osoba v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov.

Plnomocenstvo

Plnomocenstvo v dedičskom konaní

Pri dedičskom konaní je možné, aby dedič splnomocnil inú osobu, aby ho zastupovala. Splnomocnenie nemusí byť vždy s úradne overeným podpisom, ak to nevyžaduje notár alebo súd.

Plnomocenstvo na predaj nehnuteľnosti

Ak chcete bývalého priateľa splnomocniť na predaj bytu na Slovensku, bude potrebovať od vás písomné splnomocnenie, pričom váš podpis na splnomocnení bude musieť byť úradne overený.

Overenie podpisu na plnomocenstve

Pri splnomocnení na prevod nehnuteľnosti je dôležité, aby podpis na splnomocnení bol úradne overený. Nie je však potrebné, aby splnomocnená osoba bola fyzicky prítomná u notára počas overovania.

Plnomocenstvo na preberanie poštových zásielok

Podpis na splnomocnení na preberanie poštových zásielok potrebuje byť úradne overený.

Plnomocenstvo na zastupovanie v dedičskom konaní

Na zastupovanie v dedičskom konaní môžete splnomocniť aj vašu tetu. Nie je zákona povinné, aby ste notárovi predložili úradne overené splnomocnenie.

Plnomocenstvo na úkony týkajúce sa živnosti

Na základe aktuálnej právnej úpravy v Slovenskej republike je plná moc určená na zastupovanie pri právnych úkonoch ohľadom živnosti povinne požadovaná s úradne overeným podpisom.

Odstúpenie od zmluvy

Podmienky odstúpenia od zmluvy

Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorým sa zrušuje zmluva od momentu jej uzavretia. Podmienky odstúpenia od zmluvy sú upravené v Občianskom zákonníku a v iných právnych predpisoch.

Dôvody odstúpenia od zmluvy

Dôvody odstúpenia od zmluvy môžu byť rôzne, napríklad podstatné porušenie zmluvy, vada veci, omeškanie s plnením a pod.

Rozsudok súdu

Zrušenie rozhodcovského rozsudku

Rozhodcovský rozsudok je možné zrušiť žalobou podanou na všeobecný súd v prípadoch, ak rozhodca vydal rozsudok napriek námietke predpojatosti, ak sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, alebo ak boli pri akomkoľvek úkone v rozhodcovskom konaní porušené akékoľvek všeobecne záväzné právne predpisy.

Žaloba o neplatnosť výpovede

Žaloba o neplatnosť výpovede sa podáva na súde, ak zamestnanec nesúhlasí s výpoveďou, ktorú mu dal zamestnávateľ.

tags: #rozsudok #súd #odstúpenie #od #zmluvy #plnomocenstvo