Výživné na dieťa počas opakovaných ročníkov štúdia: Komplexný prehľad

Tento článok poskytuje komplexný prehľad problematiky výživného so zameraním na vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, ktoré opakovane študujú na vysokých školách. Detailne rozoberá rôzne aspekty zákona o rodine, súdnu prax a faktory, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie súdov v týchto prípadoch.

Úvod do vyživovacej povinnosti podľa Zákona o rodine

V slovenskom právnom systéme je vyživovacia povinnosť upravená zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine. Tento zákon definuje rôzne druhy vyživovacej povinnosti a stanovuje kritériá pre určenie rozsahu a trvania tejto povinnosti. Základným princípom je, že rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí, kým nie sú schopné samé sa živiť.

Za odôvodnené potreby oprávneného sa považujú nielen hmotné zabezpečenie jeho výživy, ale aj potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka, ako je ošatenie, bývanie, liečenie, výchovné pomôcky, kultúrne, športové potreby a pod.

Pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, zvažujú sa nielen jeho skutočné, resp. vykazované príjmy, ale aj stav, aký by mohol byť v prípade, že sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Nerozhoduje skutočný zárobok povinného, ak je preukázaná jeho spôsobilosť na výhodnejšie zamestnanie. Výživné sa nepriznáva vtedy, ak je to v rozpore s dobrými mravmi.

Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo skutočností, ktoré platia v čase rozhodovania, vrátane posudzovania schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Súdnym rozhodnutím možno priznať výživné len odo dňa začatia súdneho konania. Ak ide o výživné pre maloleté deti a sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, možno priznať výživné i za uplynulé obdobie, najdlhšie za tri roky späť od tohto dňa začatia konania o určenie výživného.

Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti

Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie súdu alebo dohodu o výživnom existuje v prípade zmeny pomerov na strane oprávneného i povinného. Môže pritom dôjsť nielen k zvýšeniu, ale aj k zníženiu rozsahu výživného, prípadne k jeho zrušeniu. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Započítanie vzájomných pohľadávok na výživné je prípustné len dohodou. Proti pohľadávkam na výživné, ktoré sa poskytuje maloletým deťom, nie je takéto započítanie prípustné. Ak je teda oprávnená osoba maloletá, nie je započítanie proti jej pohľadávke na výživné možné ani dohodou.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Schopnosť živiť sa znamená, že ide o trvalý stav. Rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, ktorá je od 1. júla 2005 vo výške 2 150 Sk mesačne. Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Výživné a opakované ročníky štúdia na vysokej škole

Kľúčovou otázkou je, ako opakované ročníky štúdia ovplyvňujú trvanie vyživovacej povinnosti. Zákon o rodine hovorí, že vyživovacia povinnosť trvá, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť. Súd posudzuje každý prípad individuálne, pričom zohľadňuje rôzne faktory.

Faktory ovplyvňujúce trvanie vyživovacej povinnosti pri opakovanom štúdiu

• Dôvody opakovania ročníka: Ak dieťa opakovalo ročník štúdia pre vážne zdravotné problémy alebo iné závažné dôvody, je pravdepodobnejšie, že súd predĺži trvanie vyživovacej povinnosti. Naopak, ak dieťa opakovalo ročník pre nedostatočné študijné výsledky spôsobené nezáujmom alebo nedbanlivosťou, súd môže rozhodnúť o ukončení vyživovacej povinnosti.
• Snaha dieťaťa o dokončenie štúdia: Ak dieťa aktívne pristupuje k štúdiu, usiluje sa o zlepšenie svojich výsledkov a preukazuje snahu o získanie zamestnania po ukončení štúdia, je pravdepodobnejšie, že súd predĺži trvanie vyživovacej povinnosti.
• Vek dieťaťa: Vo všeobecnosti platí, že s rastúcim vekom dieťaťa sa zvyšuje očakávanie, že sa bude schopné samo živiť. Ak dieťa opakovane študuje a dosiahne vek, kedy by malo byť už ekonomicky sebestačné, súd môže rozhodnúť o ukončení vyživovacej povinnosti.
• Finančná situácia rodičov: Súd pri rozhodovaní o trvaní vyživovacej povinnosti zohľadňuje aj finančnú situáciu rodičov. Ak rodič má vážne finančné problémy, súd môže rozhodnúť o znížení alebo ukončení vyživovacej povinnosti.
• Študijný odbor: Súd môže zohľadniť aj náročnosť študijného odboru. Ak dieťa študuje náročný odbor, ktorý si vyžaduje dlhší čas na prípravu a získanie zamestnania, súd môže predĺžiť trvanie vyživovacej povinnosti.
• Pracovné možnosti: Súd zohľadňuje aj aktuálnu situáciu na trhu práce a možnosti zamestnania pre absolventov daného študijného odboru.

Súdna prax a rozhodovanie v konkrétnych prípadoch

Súdna prax v oblasti výživného je rozsiahla a rozhodnutia súdov sa môžu v jednotlivých prípadoch líšiť. Všeobecne však platí, že súdy pristupujú k posudzovaniu trvania vyživovacej povinnosti pri opakovanom štúdiu individuálne a zohľadňujú všetky relevantné okolnosti prípadu.

Príklad z praxe:

Dcéra chodí na vysokú školu - denné štúdium 3. ročník, ale neurobila jednu skúšku, tak ju zo školy “vyhodili”. Dcéra si podala žiadosť znova na vysokú školu, znova do 1. ročníka na denné štúdium, ale iba už jeden rok má zadarmo, zvyšné dva roky už si musí platiť za prekročenie štúdia. A ex jej platí výživné na účet. Otázka znie, dokedy jej musí platiť výživné?

Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok

Ex tvrdí, že bude platiť iba jeden rok výživné, lebo už prešvihla svoju možnosť a prekročením štúdia a už to neberie ako sústavná príprava na zamestnávanie.

V tomto prípade bude súd zvažovať, či opakované štúdium je dôsledkom objektívnych prekážok alebo subjektívneho zlyhania dieťaťa. Ak súd dospeje k záveru, že dieťa sa snaží o riadne ukončenie štúdia, je pravdepodobné, že vyživovaciu povinnosť predĺži. Zároveň zohľadní aj finančné možnosti oboch rodičov a náklady spojené so štúdiom.

Zmena rozhodnutia o výživnom a zánik vyživovacej povinnosti

Rozsudkom Okresného súdu v ………………………….. zo dňa …………….. č…………………. bola maloletá …………… Dôkaz: Rozsudok Okresného súdu v………………… sp. zn. Od roku …………………… náklady spojené s výchovou maloletej podstatne vzrástli. V čase pôvodného rozhodovania o výživnom maloletá ………….. chodila do 2. triedy základnej školy. Teraz navštevuje 1. ročník gymnázia v ……………………….. V čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom maloletej odporca pracoval vo firme ……………………………………….. s priemerným mesačným zárobkom 7 500 Sk a teraz tam dosahuje zárobok 15 000 Sk mesačne. Navrhovateľka pracovala v ………………. ………………….. ………………… ako ………………………… s priemerným mesačným zárobkom 6 500 Sk. Obidvaja rodičia máme vyživovaciu povinnosť iba k maloletej …………………….. Od poslednej úpravy výživného pre maloletú …………….. Súd mení rozsudok Okresného súdu v …………………………… zo dňa ……………. č. ………………………… v časti týkajúcej sa výšky výživného tak, že výživné pre maloletú ………………………………. V …………………..

Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením chránených údajov zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu vo výške 4 730 Sk. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Okrem toho súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti.

Zmena pomerov a úprava výživného

Právoplatné rozhodnutie súdu o výživnom nie je nemenné. Ak dôjde k zmene pomerov na strane dieťaťa alebo rodičov, súd môže rozhodnutie o výživnom zmeniť. Zmena pomerov môže spočívať napríklad v:

Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite

• Zvýšení alebo znížení príjmu rodičov.
• Zvýšení nákladov na výživu dieťaťa (napríklad v súvislosti so štúdiom).
• Zlepšení alebo zhoršení zdravotného stavu dieťaťa alebo rodičov.
• Narodení ďalšieho dieťaťa rodičovi.

V prípade zmeny pomerov je potrebné podať na súd návrh na zmenu rozhodnutia o výživnom. Súd potom posúdi všetky relevantné okolnosti a rozhodne o prípadnej úprave výživného.

Zánik vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zaniká, ak:

• Dieťa je schopné sa samé živiť.
• Dieťa zomrie.
• Rodič zomrie.

Schopnosť dieťaťa samé sa živiť je posudzovaná individuálne. Znamená to, že dieťa má stály príjem, ktorý mu umožňuje pokryť všetky svoje životné potreby. Do úvahy sa berie aj zdravotný stav dieťaťa a jeho možnosti na trhu práce.

Náhradné výživné a pomoc od štátu

Za účelom pomoci oprávnenému dieťaťu v prípadoch, keď si povinná osoba neplní svoju vyživovaciu povinnosť, bol prijatý zákon č. 452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom. Náhradné výživné je suma poskytnutá štátom namiesto povinnej osoby na zabezpečenie výživy oprávneného dieťaťa, ktorému bolo priznané výživné právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou. Povinnou osobou je rodič dieťaťa alebo iná fyzická osoba, ktorej bola právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou uložená povinnosť platiť výživné dieťaťu. O náhradné výživné žiada ten, komu má povinná osoba podľa právoplatného rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody platiť výživné pre dieťa, najčastejšie rodič dieťaťa, ktorému je dieťa zverené do výchovy alebo samotné plnoleté nezaopatrené dieťa, prípadne iná fyzická osoba alebo právnická osoba zabezpečujúca náhradnú starostlivosť o dieťa.

Náhradné výživné sa poskytne, len ak príjem žiadateľa a fyzických osôb, ktorých príjmy sú posudzované spoločne podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, nie je vyšší ako 2,2-násobok sumy životného minima žiadateľa a súm životného minima fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne. Náhradné výživné sa poskytuje žiadateľovi vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo vo výške súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, t. j. Poskytnutím náhradného výživného nárok oprávnenej osoby na výživné prechádza na štát. Povinná osoba zaplatí štátu okrem výšky náhradného výživného aj penále vo výške 25 % poskytnutého náhradného výživného.

Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom a ostatným príbuzným

Deti, ktoré majú príjem z vlastnej práce, sú povinné prispievať na náklady spoločnej domácnosti. Nezáleží pritom, či dieťa je plnoleté alebo nie. Ak rodič potrebuje materiálnu pomoc, je dieťa, ktoré je schopné samé sa živiť, povinné zabezpečiť mu primeranú výživu. Nejde len o stravu a bývanie, ale aj o ďalšie osobné potreby vrátane určitých kultúrnych, spoločenských potrieb primeraných veku. Najčastejšie prípady odkázanosti rodičov na podporu zo strany svojich detí vznikajú najmä v súvislosti so zhoršeným zdravím, keď rodičia nie sú schopní zabezpečiť zvýšené životné náklady zo svojich príjmov, resp.

Každé dieťa schopné samo sa živiť sa podieľa na vyživovacej povinnosti voči rodičom v takom rozsahu, v akom pomere k ostatným deťom sú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Túto povinnosť majú aj v prípade, že nežijú s rodičmi v spoločnej domácnosti. Rodinné vzťahy sa neobmedzujú len na rodičov a deti, ale zahŕňajú aj vzdialenejších príbuzných, a to potomkov a predkov v priamom rade. Netýka sa to príbuzných v pobočnom rade, t. j. Kritériom pre určenie práva na výživné medzi ostatnými príbuznými je „nevyhnutná potreba“, na rozdiel od práva rodičov na zabezpečenie „výživy primeranej“ výžive povinných detí. Vyživovacia povinnosť potomkov predchádza vyživovacej povinnosti predkov a vyživovacia povinnosť bližších príbuzných predchádza vyživovaciu povinnosť vzdialenejších príbuzných.

Príklad z praxe:

Manželia Eva a Ján mali dvoch synov, Emila a Jozefa. Rodičia Evy sa volajú Mária a Peter. Sú babkou a dedkom Emila a Jozefa. Dedko Peter už nežije a príjem babky Márie je taký nízky, že nie je schopná uhradiť náklady svojej domácnosti. Potrebuje preto pomoc od svojich príbuzných. Podľa zákona o rodine je ako prvá povinná plniť vyživovaciu povinnosť jej dcéra Eva. Keďže táto už nežije, vzniká povinnosť prispievať na nevyhnutné potreby babky Márie jej rodičom, Ivanovi a Marte, ktorí sú na rovnakom stupni, ako je už nebohá Eva. Obaja sú však už starí a ich dôchodky stačia už len na pokrytie ich vlastných životných nákladov. Vyživovacia povinnosť preto prechádza na vzdialenejších príbuzných, a tými sú vnuci babky Márie: Emil a Jozef. Každý z nich by mal mať vyživovaciu povinnosť voči babke Márii v zásade rovnakú, avšak Emil je podstatne úspešnejší a solventnejší, takže jeho vyživovacia povinnosť je o 20 % väčšia ako jeho brata Jozefa, t. j. Emil má prispievať babke na nevyhnutné potreby vo výške 60 % a Jozef vo výške 40 %. Obaja sa s babkou dohodli, že výška nevyhnutných potrieb je 5 000 Sk mesačne.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a rozvedenými manželmi

Podľa zákona o rodine má byť životná úroveň oboch manželov počas trvania ich manželstva v zásade rovnaká. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah pre tohto manžela. Kým počas manželstva je vzájomná vyživovacia povinnosť v takom rozsahu, aby zabezpečovala obom manželom rovnakú životnú úroveň, po rozvode manželstva v prípade splnenia zákonných podmienok môže vzniknúť niektorému z manželov povinnosť prispievať bývalému manželovi na primeranú výživu. Podmienkou je, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a že neprešlo viac ako päť rokov od rozvodu. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.

Príklad z praxe:

Dva roky rozvedená pani Alžbeta začala poberať invalidný dôchodok. Podmienkou poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela je, že ten, kto o príspevok žiada, nie je schopný sám si zaobstarávať primeranú výživu a zároveň druhý je schopný a má možnosti poskytovať tento príspevok. Na rozdiel od zásady, že hmotná a kultúrna úroveň oboch manželov počas trvania manželstva má byť rovnaká, požiadavka rovnosti v tomto prípade neprichádza do úvahy. Tu už zákon používa iné meradlo, a to zabezpečenie primeranej výživy rozvedeného manžela, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Skutočnosť, že rozvedený manžel poberá invalidný dôchodok a druhý manžel pracuje a slušne zarába, nie je sama osebe dôvodom pre určenie povinnosti prispievať invalidnému manželovi na výživu. Musí byť preukázané, že oprávnený nie je schopný pri vynaložení maximálneho úsilia zabezpečiť si prostriedky na výživu a jeho majetkové pomery to tiež neumožňujú, zatiaľ čo bývalý manžel je schopný a má možnosti a jeho majetkové pomery sú také, že môže prispievať druhému na výživu. Súd zváži všetky okolnosti, aby rozhodnutie o určení povinnosti platiť príspevok na výživu rozvedenému manželovi nebolo nemorálne.

Príspevok na výživu nevydatej matke

Príspevok na výživu nevydatej matke je povinný poskytovať otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá. Príspevkom sa prispieva na úhradu primeraných nákladov na jej výživu a na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Príklad z praxe:

S odporcom som udržiavala vzťah dva roky. Zo styku s ním sa mi 3. 10. 2005 narodila dcéra ………………………………… . Otcovstvo k maloletej bolo určené 28. 10. 2005 súhlasným vyhlásením rodičov pred ……………………………. úradom v …………………………….. V súčasnom období som na materskej dovolenke a poberám dávky v materstve. Odporca okrem výživného na dieťa v sume 600 Sk mesačne mi ničím neprispieva na úhradu mojej výživy a na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Moje príjmy mi pritom nestačia pokryť výdavky spojené s primeranou výživou. Moje náklady spojené s tehotenstvom spočívali v zakúpení ošatenia a zdravotných topánok, ako aj zaobstarávaní obohatenej stravy o vitamíny a živiny. Odporca pracuje v ……………………………………… ako …………………… s mesačným zárobkom ………………… Sk. Odporca je povinný prispievať navrhovateľke na výživu od 1. 10. 2005 do 30. 9. 2007 mesačne sumou 1 000 Sk, splatnou vždy do 10.

tags: #rozsudok #výživné #opakované #ročníky #štúdia