Rozvod a Odluka: Dôvody a Dôsledky

Manželstvo je vnímané ako nerozlučiteľný zväzok a dôverné spoločenstvo celého života, založené na láske manželov. Avšak, existujú situácie, kedy sa manželstvo nenávratne rozpadne. V takýchto prípadoch prichádza do úvahy rozvod alebo odluka. Tento článok sa zameriava na dôvody, ktoré vedú k rozvodu a odluke, a na ich dôsledky z pohľadu civilného a kanonického práva.

Manželstvo ako nerozlučiteľný zväzok

Manželským súhlasom, ktorým sa manželia navzájom odovzdávajú a prijímajú, vzniká z Božieho rozhodnutia trvalá ustanovizeň. Platne uzavreté a zavŕšené manželstvo nemôže byť rozviazané nijakou ľudskou mocou a z nijakého dôvodu, iba smrťou. Manželia majú povinnosť a právo zachovať manželské spolunažívanie, ak ich neospravedlňuje zákonný dôvod.

Rozvod: Ťažké previnenie proti prirodzenému zákonu

Rozvod je ťažkým previnením proti prirodzenému zákonu. Nárokuje si zrušiť zmluvu, ktorú manželia slobodne uzavreli, že budú žiť spolu až do smrti. Rozvod potupuje zmluvu spásy, ktorej je sviatostné manželstvo znakom. Nemorálna povaha rozvodu vyplýva aj z neporiadku, ktorý vnáša do rodinnej bunky a do spoločnosti.

Môže sa stať, že jeden z manželov je nevinnou obeťou rozvodu vyhláseného civilným zákonom; takýto manželský partner sa neprehrešuje proti morálnemu príkazu. Odlúčení a civilne rozvedení, ktorí nevstúpili do nového zväzku, sa nachádzajú v ťažkej, ale nie iregulárnej manželskej situácii.

Manželská odluka: Oslobodenie od povinnosti spolunažívania

Manželstvo je obrazom lásky Krista a Cirkvi. Manželia sú povolaní prežívať toto tajomstvo v každodennosti svojho spolužitia. Avšak v dôsledku istých závažných okolností sa môže toto spolunažívanie stať nemožným. Vtedy prichádza na rad inštitút manželskej odluky (niekedy nazývanej aj rozluky). Pod pojmom odluka rozumieme oslobodenie od povinnosti manželského spolunažívania, ktorá plynie z uzatvorenia manželstva. V praxi to znamená, že manželia, hoci žijú oddelene, pred Cirkvou sú stále ako manžel a manželka, teda nemôžu uzavrieť nové manželstvo. Nejedná sa o akúsi formu „cirkevného rozvodu“ ani o ekvivalent civilného rozvodu.

Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode

Kánonické dôvody pre manželskú odluku

Dôvody, ktoré vedú k manželskej odluke, nazývame kánonickými dôvodmi. Medzi ne patrí:

Cudzoložstvo

Aby sme mohli hovoriť o cudzoložstve, je potrebné splniť viaceré podmienky: musí sa jednať o vedomý a dobrovoľný sexuálny akt (bez nátlaku, či násilia). Zároveň o tom musí mať nevinná stránka tzv. V duchu kresťanskej lásky je nevinná stránka nabádaná k tomu, aby veľkodušne odpustila previnilému manželskému partnerovi a neprerušila manželské spolunažívanie. Ak sa rozhodne pokračovať v manželskom spolunažívaní aj potom, čo sa dozvedela o cudzoložstve, považuje sa toto rozhodnutie za odpustenie (tzv. odpustenie mlčky). Druhou možnosťou je výslovné odpustenie manželovi. Naopak, toto právo nadobúda vtedy, ak z jej strany nedošlo k odpusteniu cudzoložstva (výslovne ani mlčky), ak sama nedala dôvod na cudzoložstvo (napr. nevľúdnosťou, neopodstatneným odopieraním sexuálneho spolužitia), či dokonca, ak s ním nesúhlasila, alebo sa ho sama nedopustila.

Ak sa nevinná stránka rozhodne využiť právo na odluku a preruší manželské spolunažívanie, má povinnosť do šiestich mesiacov predložiť svoju žiadosť biskupovi.

Fyzické alebo duševné nebezpečenstvo

Druhou kategóriou kánonických dôvodov pre odlúčenie manželov je fyzické alebo duševné nebezpečenstvo, hroziace jednému z manželov, či deťom, alebo iné vážne znepríjemňovanie manželského spolužitia. Môže sa jednať o týranie, vzájomné hádky, ktoré vedú až k násiliu ale aj alkoholizmus spojený s násilím, či navádzanie na také správanie, ktoré protirečí náboženskému presvedčeniu druhého manžela (napr. navádzanie na kriminálnu činnosť, nútenie k praktizovaniu iného vierovyznania).

Tak ako v predošlom prípade, aj tu vzniká nevinnej stránke právo na odlúčenie, o ktoré môže požiadať biskupa prostredníctvom svojho farára. Ak by hrozilo nebezpečenstvo z oneskorenia, môže sa odlúčiť okamžite aj na základe vlastného rozhodnutia. Avšak aj naďalej je viazaná povinnosťou predložiť žiadosť o odlúčenie svojmu biskupovi do šiestich mesiacov.

Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti

Proces manželskej odluky

Proces manželskej odluky je možné riešiť administratívnou cestou (to znamená, že biskup vydá o veci dekrét), ďalej prostredníctvom ústneho sporového procesu a napokon cestou riadneho sporového procesu. Najčastejšie zvolenou a zároveň najrýchlejšou cestou je administratívny proces. Žiadateľ najskôr vyhľadá v mieste svojho trvalého alebo prechodného bydliska svojho farára, ktorý následne postúpi žiadosť biskupovi. Potom, čo biskup prijme túto žiadosť, predvolá si manželov na osobné stretnutie, kde ich vypočuje. Biskup celú vec posúdi a stanoví čas odlúčenia, pričom sa snaží priviesť manželov k odpusteniu. Ak sa táto snaha o zmierenie ukáže ako neúspešná, rozhodne, či má odlúčenie trvať aj naďalej. V prípade, že predĺženie odlúčenia schváli, považuje sa svojou povahou za trvalé.

V prípadoch fyzického alebo duševného nebezpečenstva môže biskup udeliť toto povolenie na určitú dobu alebo na neurčitú dobu, nikdy však natrvalo. Toto povolenie je vždy udelené iba prechodne. Po zaniknutí dôvodov, ktoré viedli k odluke, treba obnoviť manželské spolunažívanie s výnimkou prípadov, kedy cirkevná autorita stanovila inak. Často sa však stáva, že vzájomné vzťahy manželov sú natoľko rozvrátené, že obnovenie spolužitia je nemožné.

Zabezpečenie potrieb v situácii odluky

Pochopiteľne, aj v situácii odlúčenia manželov je nevyhnutné zaistiť ich prirodzené potreby, predovšetkým nevinnej stránky a takisto aj detí. Kánonické právo zdôrazňuje nutnosť primeraného materiálneho zabezpečenia a výchovy detí. Keďže je nemožné dosiahnuť tieto ciele prostredníctvom autority Cirkvi, treba celú vec postúpiť aj civilným súdom. Avšak niekedy je možné tieto ciele dosiahnuť iba cestou civilného rozvodu.

Žiadosť o rozvod pred civilným súdom by mala obsahovať vyhlásenie žiadateľa o tom, že nemá úmysel zrušiť manželský zväzok v rozpore s kánonickým právom, že chce zabezpečiť civilnoprávnu ochranu pre seba a svoje deti, a že nemá úmysel opätovne sa zosobášiť podľa civilného práva, ak ho na to civilný rozsudok bude oprávňovať. Aj Katechizmus katolíckej cirkvi konštatuje, že civilný rozvod sa stáva tolerovateľným (teda nie je morálnym previnením) v tom prípade, ak je jediným možným spôsobom ako možno zabezpečiť legitímne práva, akými sú starostlivosť o deti, či ochrana majetku.

Rozvodové konanie pred civilným súdom

Dôvody na rozvod manželstva sú upravené v ustanoveniach § 22 a nasl. Zákona o rodine. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 tohto zákona "súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia".

Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní

Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je v zásade okresný súd, v ktorom obvode ste ako manželia mali posledné spoločné bydlisko, za predpokladu že v tomto obvode ešte niektorý z manželov žije. Inak bude príslušný súd manžela proti ktorému návrh smeruje. Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje mal. dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp.

Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, že sa domáhate t.j. rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Z návrhu musí byť zrejmé, že manželstvo je trvale a vážne rozvrátené a preto ho navrhujete rozviesť. Tiež je potrebné navrhnúť súdu a) ktorému z rodičov navrhujete dieťa zveriť do osobnej starostlivosti, príp. do striedavej starostlivosti a b) navrhovanú výšku výživného. Návrh podrobne odôvodnite najmä pokiaľ ide o navrhovanú úpravu zverenia, výživy a styku. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozvratu manželstva buď uvediete len všeobecné dôvody alebo ich podrobne špecifikujete. To ktorý spôsob zvolíte záleží najmä na tom, či aj druhý manžel sa chce rozviesť. Ak áno, nie je dôvod zbytočne „prať špinavé prádlo“ a bude postačovať v návrhu uviesť citové odcudzenie a odkedy trvá. Pamätajte, všetko to špinavé prádlo len zhorší vaše vzťahy teda sa odrazí aj na kvalite života dieťaťa. Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa. Je nevyhnutné aby súd vedel z čoho žijete, t.j. rodný list mal. potvrdenie zamestnávateľa o príjme, daňové priznanie, príp. špecifikácia výdavkov navrhovateľa na jeho osobu, domácnosť, mal. Ešte predtým, než začne súd konať je potrebné zaplatiť súdny poplatok. Ak ste ho nezaplatili spolu s podaním návrhu súd Vás písomne vyzve na jeho zaplatenie.

Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru mal. dieťaťa, príp. sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom USPVAR. Nie je ojedinelým javom, že v konaní je ustanovený súdny znalec spravidla z odboru detskej psychológie, ktorému súd uloží zodpovedať niektoré otázky na základe ktorých odpovedí potom súd rozhodne o zverení. Keď má súd jasno vo veci zverenia vykoná dokazovanie k určeniu výživného, príp.

Súd musí v konaní súčasne rozhodnúť o štyroch veciach a to o a) o rozvrate manželstva, b) o zverení mal. dieťaťa, c) o výške výživného a d) o úprave styku rodiča s mal. dieťaťom.

Dôvody rozvratu manželstva

Dôvody rozvratu manželstva môžu byť rôzne a je na posúdení súdu, či tieto dôvody bude považovať za dostatočné. Dôvody rozvratu manželstva musia byť vážne a trvalé. Ak obaja manželia súhlasia s rozvodom manželstva tak nie je dôvod sa podrobne zaoberať príčinami rozvratu manželstva.

Zverenie maloletého dieťaťa

Podľa §24 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine: „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Otázka zverenia mal. dieťaťa je jednou z najťažších otázok, ktoré súd v konaní musí riešiť. Súd môže mal. dieťa zveriť jednému z rodičov, príp. môže mal. Záujem dieťaťa má široký rozmer, nielen právny. Nebudem vás zaťažovať zákonnou definíciou tohto pojmu pretože oveľa dôležitejší je rozmer, ktorý nemá s právom nič spoločné. Rodinný stereotyp resp. doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne predurčuje spravidla aj možnosti dieťaťa a jeho schopnosť sa prispôsobiť zmenám. Ak sa obaja rodičia primerane podieľali na bežnej starostlivosti o dieťa, venovali dieťaťu dostatok času, tak je dobrý predpoklad, že sa o dieťa dokážu postarať aj v striedavke, každý samostatne. Dieťa je vtedy prirodzene ukotvené na oboch rodičov a v starostlivosti jedného rodiča dokáže fungovať bez strádania druhého rodiča. Naopak, ak v rodine sú úlohy rodičov v starostlivosti o dieťa nerovnomerne rozložené tak dieťa je ukotvené viac na toho rodiča, ktorý sa o neho stará. Takéto deti, najmä v útlom veku, strádajú tohto rodiča aj v prípade ak sú v starostlivosti druhého rodiča. Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu v ktorom doteraz žilo.

Výživné

Podľa §62 ods. 2 posledná veta Zákona o rodine: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Výživné možno definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb mal. dieťaťa. Aké sú základné princípy určovania výšky výživného? Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak mám rodiča ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne tak ten bude platiť niekoľko násobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák a to bez ohľadu na výšku výdavkov. Tu vzniká jednoduchá otázka. Ako určíme výšku tohto podielu dieťaťa na životnej úrovni rodiča? Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia preto, zastávam názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.

Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzam, výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. Ktoré výdavky súd uzná a ktoré nie? V zásade platí, že súd uzná tie čo sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Ak sa rozvádzate alebo rozchádzate tak musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, pretože Vám vzniká nová a nie malá výdavková položka - výživné.

Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach tak pasívach, t.j.

Schopnosti a možnosti rodičov. Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné lebo nemá príjem? Nie. Súd prostredníctvom UPSVAR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.

Úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom

Podľa §24 ods. 1 posledná veta Zákona o rodine: „Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Styk sa spravidla upravuje tomu rodičovi, ktorý nemá dieťa zverené do opatery a slúži na zabezpečenie rozvoja vzťahu dieťaťa k tomuto rodičovi. Kedy ide o styk a kedy o zverenie? Možno konštatovať, že o styk pôjde vtedy, kedy jeho rozsah je v porovnaní s rozsahom starostlivosti druhého rodiča zjavne menší. Lepšie sa tento rozdiel nedá definovať.

V rámci rozhodnutia súdu o styku prichádzajú do úvahy dve možnosti. Buď styk fixne upraviť v súdnom rozhodnutí alebo ho neupraviť vôbec. Fixná úprava styku znamená, že súd vo výroku rozsudku uvedie presný čas začiatku a konca styku, tak aby takáto úprava bola vykonateľná. Upravuje sa bežný styk počas kalendárneho roka a styk počas prázdnin. Výhodou tejto úpravy je, že ak druhý rodič bráni v styku je možné domáhať sa výkonu rozsudku súdnou cestou. Flexibilná úprava styku znamená, že súd vo výroku rozsudku styk vôbec neupraví a tento ponechá na budúcej dohode rodičov. Nevýhoda bude, že ak druhý rodič bráni v styku nie je možné domáhať sa výkonu rozsudku ale najprv musí byť styk upravený fixne súdnym rozhodnutím.

Praktické rady po rozvode

• Komunikácia rodičov je nevyhnutným predpokladom normálneho fungovania po rozchode či rozvode. Ak nekomunikujete tak si to skôr či neskôr odnesie Vaše dieťa, ktoré sa spravidla stáva nechceným „sprostredkovateľom“ informácii medzi rodičmi.
• Odovzdávanie a preberanie dieťaťa. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum.
• Dodržte splatnosť výživného. Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ rodiča. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku druhému rodičovi. Znamená to, že do dňa splatnosti musí druhý rodič mať výživné v jeho dispozícii. Preto odporúčame splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby druhému rodičovi výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti. Pokiaľ musíte výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, tak odporúčam ešte väčší časový odstup, ponechajte časovú rezervu na prevzatie výživného.
• Nad rámec výživného nemusíte prispievať. Taký je aspoň právny výklad zákona o rodine. Treba si však uvedomiť dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa budete držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispejete tak môžete očakávať dve veci. Prvá, že druhý rodič bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného a druhá, že súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného, vychádzajúc z toho, že okrem výživného druhý rodič nič iné nedostane. Poznajúc tieto dve veci preto odporúčam určitú mieru flexibility ktorá bude postavená na princípe výnimočnosti kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje.
• Plnoletosťou dieťaťa nezaniká povinnosť platiť výživné podľa súdneho rozhodnutia, ktoré vzniklo v čase kedy bolo dieťa maloleté. Plnoletosťou zaniká právo rodiča, ktorému bolo dieťa zverené, zastupovať dieťa a analogicky zaniká aj právo preberať splátky výživného. Toto právo má už priamo plnoleté dieťa.

Rozvedení katolíci a pristupovanie k sviatostiam

Mnohí katolíci, ktorým stroskotalo manželstvo a zároveň nemajú nový vzťah, chcú pristupovať k sviatostiam. Cirkev im spoveď a sväté prijímanie umožňuje, avšak na rozdiel od mnohých iných krajín na Slovensku sa na to vyžaduje udelenie dišpenzu od biskupa.

Podľa cirkevného práva môže o separáciu požiadať tá manželská stránka, ktorá je „obeťou“ zlého konania druhej manželskej stránky.

Podľa farára a saleziána Mariána Husára sa týmto postupom vyjadruje, že cirkev sa zaujíma o človeka, ktorému sa rozpadlo manželstvo, a dáva takto najavo, že pri ňom stojí.

Pre mnohých je problém odpustenie. Niektorí nemohli podať túto žiadosť po rozvode, pretože v závere žiadosti je veta o tom, že máme byť otvorení prijatiu manželského partnera. Mnohí po ťažkých zraneniach nemôžu partnerovi odpustiť, a tak nemôžu pristupovať k sviatostiam.

Alternatívy k rozvodu a obnova manželstva

Príbeh rodiny je poznačený krízami každého druhu, ktoré sú aj súčasťou jej dramatickej krásy. Sv. Každý veriaci i neveriaci niekedy úplne nechápe, čo sa práve deje v jeho manželstve. Vidí len problémy a obrovskú priepasť medzi ním a partnerom. Na radosti a starosti v manželstve sú vždy dvaja. Keď príde kríza, tá by sa mala taktiež deliť. Cirkev sa v prvom rade pokúša o to, aby sviatostné manželstvo ostalo ucelené. Rozvod je tá úplne posledná možnosť, na ktorú by manželia mali myslieť. V Cirkvi existujú aj iné alternatívy, o ktorých sa často nehovorí. Koľkokrát sa stalo, že manželia z takmer beznádejnej situácie na záchranu manželstva vyťažili čo najviac a dnes svoje manželstvo žijú oveľa lepšie, kvalitnejšie.

Čo ak všetky problémy, ktoré sa nakopili, majú predsa len nejaký hlbší zmysel, ktorý v danej situácii nedokážeme pochopiť? Problémy sú tu však na to, aby sa riešili, aby sme sa z nich poučili a aby nás obohatili, posilnili, posunuli vpred. Vedecké výskumy dokazujú, že páry, ktoré si prešli nešťastným obdobím, sa môžu znova tešiť na šťastné časy. Riešiť problémy sa oplatí. Tu nejde len o prekonanie ťažkej životnej prekážky, ale v prvom rade o to, aby sme mohli opäť získať duchovnú slobodu, nebyť spútaní hriechom (hnevu, nenávisti, strachu, depresie, smútku, nelásky…) a neostali zranení. Riešiť ich sa dá aj s pomocou odborníkov.

Nikdy nevieme, kam nás zdanlivo neprekonateľná kríza môže posunúť a ako nás môže obohatiť. Niekedy stačí naozaj málo. Nie je hanba priznať si chybu, zlyhanie. Tie sú na to, aby sme mohli rásť v spoločenstve lásky. Existujú kresťanské spoločenstvá, ktoré sú veľmi nápomocné manželom, ktorí zápasia s krízou. Sami nimi prešli, preto dokážu tieto pocity zdieľať.

tags: #rozvod #a #odluka #dôvody