Bezodplatné zmluvy v občianskom práve

Tento článok sa zameriava na problematiku bezodplatných zmlúv v občianskom práve Slovenskej republiky, pričom zohľadňuje historický vývoj, súčasnú právnu úpravu a perspektívy do budúcnosti. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, ktorá má významný vplyv na každodenný život občanov a fungovanie spoločnosti.

I. Vývoj občianskeho práva na Slovensku

Slovenská republika vznikla rozdelením bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Po vzniku Slovenskej republiky bolo potrebné upraviť právne predpisy, vrátane záväzkovoprávnych predpisov. Pôvodný Občiansky zákonník pochádzal z roku 1964 a niesol so sebou pečať vtedajšej doby. Tento zákonník upravoval občianskoprávne vzťahy na báze uspokojovania tzv. spoločenských potrieb a ignoroval existenciu súkromného vlastníctva.

Vzhľadom na tieto nedostatky sa uprednostnila rozsiahla novelizácia Občianskeho zákonníka pred prijatím úplne nového zákonníka západného typu. Cieľom bolo odstrániť ustanovenia diskriminačnej povahy v oblasti vlastníckeho práva a postaviť do stredobodu záujmu novej úpravy všetky subjekty občianskeho práva, t.j. štát, právnické osoby a občanov.

II. Súčasná právna úprava

V súčasnosti je Občiansky zákonník základným právnym predpisom upravujúcim súkromnoprávne vzťahy na Slovensku. Tento zákonník upravuje dva základné okruhy vzťahov: osobný a majetkový. Súčasná právna úprava však už nevyhovuje potrebám modernej spoločnosti a je potrebné ju zosúladiť s právnou úpravou Európskej únie.

V súvislosti s úpravou zmluvného práva sa uvažuje o dvoch alternatívach: zakotvenie celého záväzkového práva v Občianskom zákonníku alebo ponechanie niektorých zmlúv v Obchodnom zákonníku. Väčšina odborníkov sa prikláňa k prvému riešeniu, t.j. zakotveniu celého zmluvného práva do jedného kódexu, nakoľko jednotná úprava záväzkového práva je vyhovujúca.

Prečítajte si tiež: Bezodplatný majetok a DPH

Vzťah Občianskeho zákonníka a Zákonníka práce je odlišný. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. To znamená, že Občiansky zákonník možno primerane použiť len na ustanovenia prvej časti Zákonníka práce, avšak len ak Zákonník práce neobsahuje odlišnú právnu úpravu.

III. Európske právo a medzinárodné zmluvy

Pri tvorbe nového Občianskeho zákonníka je potrebné zohľadňovať Európske súkromné právo a požiadavky zakotvené v acquis communitaire. Slovenská republika má snahu dostať sa perspektívne do Európskej únie, a preto je nevyhnutné prispôsobiť právny systém požiadavkám integrácie do vnútorného trhu únie.

Okrem práva Európskej únie je potrebné zohľadňovať aj medzinárodné zmluvy a dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná. Medzi najvýznamnejšie patria Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

IV. Nová kodifikácia Občianskeho zákonníka

Príprava novej kodifikácie Občianskeho zákonníka je rozsiahly a náročný proces, ktorý si vyžaduje dôkladnú analýzu súčasnej právnej úpravy a zohľadnenie potrieb modernej spoločnosti. Cieľom je vytvoriť moderný, zrozumiteľný a stabilný zákonník, ktorý bude vyhovovať potrebám občanov a podnikateľov.

A. Zásady a ciele novej úpravy

Pri tvorbe nového Občianskeho zákonníka je potrebné vychádzať z nasledujúcich zásad a cieľov:

Prečítajte si tiež: Všetko o DPH pri bezplatnom dodaní

1. Ochrana základných ľudských práv a slobôd: Nový Občiansky zákonník musí rešpektovať ustanovenia o základných ľudských právach a slobodách zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a Listine základných práv a slobôd.
2. Rovnoprávnosť subjektov: Nová úprava musí zabezpečiť rovnoprávnosť všetkých subjektov občianskeho práva, t.j. fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
3. Zásada zmluvnej slobody: Účastníci občianskoprávnych vzťahov majú mať možnosť slobodne si upraviť svoje vzťahy podľa vlastných predstáv a potrieb, pričom zákon by mal poskytovať len rámcovú úpravu.
4. Ochrana slabšej strany: Občiansky zákonník musí zabezpečiť ochranu slabšieho účastníka občianskoprávneho vzťahu, napr. spotrebiteľa alebo zamestnanca.
5. Zrozumiteľnosť a prehľadnosť: Nový Občiansky zákonník musí byť napísaný jasným a zrozumiteľným jazykom, aby bol prístupný širokej verejnosti.

B. Obsahové zameranie novej úpravy

Nová kodifikácia Občianskeho zákonníka by sa mala zamerať na nasledujúce oblasti:

1. Všeobecná časť: Táto časť by mala obsahovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch, subjektoch občianskeho práva, právnych úkonoch, premlčaní a preklúzii.
2. Vecné práva: Táto časť by mala upravovať vlastnícke právo, držbu, vecné bremená a záložné právo.
3. Záväzkové právo: Táto časť by mala upravovať vznik, zmenu a zánik záväzkov, všeobecné ustanovenia o zmluvách a jednotlivé typy zmlúv.
4. Dedičské právo: Táto časť by mala upravovať dedenie zo zákona a zo závetu, dedičské konanie a zodpovednosť za dlhy poručiteľa.

C. Konkrétne zmeny v novej úprave

V rámci novej kodifikácie Občianskeho zákonníka sa uvažuje o nasledujúcich konkrétnych zmenách:

1. Úprava právnických osôb: Nový Občiansky zákonník by mal obsahovať všeobecnú úpravu právnických osôb, pričom podrobnejšia úprava jednotlivých druhov právnických osôb by mala byť obsiahnutá v osobitných zákonoch.
2. Zodpovednosť za škodu: V novej úprave by mala byť jednotne upravená zodpovednosť za škodu spôsobenú vadným výrobkom (product liability) a mala by byť upravená aj zodpovednosť za škodu spôsobenú atómovou prevádzkou.
3. Ochrana spotrebiteľa: Nový Občiansky zákonník by mal obsahovať osobitné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, ktoré by zohľadňovali požiadavky práva Európskej únie.
4. Bezdôvodné obohatenie: Malo by byť upravené v § 222 Zákonníka práce. Inštitút bezdôvodného obohatenia má zároveň aj subsidiárny charakter, čo znamená, že nárok zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie môže byť uplatnený, pokiaľ povinnosť vydať prijaté plnenie neupravuje iný právny titul.

V. Dôsledky nezverejnenia zmluvy

Zákonodarca pamätal tiež na situáciu, že verejná správa nezabezpečí zverejnenie zmluvy (či už na webovom sídle, alebo v Centrálnom registri zmlúv). Na dohode zmluvných strán je však ponechaná možnosť dohodnúť si neskorší termín nadobudnutia účinkov zmluvy, ako ho určil zákonodarca. Ak sa pre tento krok rozhodnete, je iba na vašej dohode s verejnou správou, aký termín si zvolíte. Publikácia zmluvy však musí nasledovať aj v tomto prípade.Jedna z dvoch možností, kedy sa zmluva nezverejňuje, resp. jej účinky nastanú aj bez potreby ju zverejniť, je v prípadoch mimoriadnej udalosti (živelná pohroma, zemetrasenie atď.), kedy musí napríklad obec zabezpečiť dodávku určitej služby (pitná voda).Na publikáciu zmluvy je určený časový úsek troch mesiacov a pokiaľ to do stanoveného termínu nestihnete (nech je dôvod akýkoľvek), platí domnienka, že k uzatvoreniu zmluvy neprišlo.

VI. Darovanie majetku a dedičské konanie

Pri dedení zo zákona sa podľa § 484 Občianskeho zákonníka dedičovi započítava do jeho podielu to, čo bezplatne nadobudol za života od poručiteľa, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Toto započítanie (kolácia) sa prejaví na dedičskom podiele obdarovaného zmenšením jeho dedičského podielu oproti podielu, na ktorý by mal nárok, keby obdarovaný nebol. Cieľom tohto inštitútu - kolácie je zabránenie zvýhodneniu toho z dedičov, ktorý od poručiteľa nadobudol majetok bezodplatne za svojho života.Občiansky zákonník neustanovuje, čo sú to obvyklé dary, právna teória za ne považuje, ako sme uviedli vyššie také dary, ktoré svojou hodnotou a povahou a tiež motiváciou sú bežné a primerané okolnostiam a vychádzajú najmä zo spoločenských konvencií (dary k narodeninám, Vianociam a pod.) Tieto bežné dary sa teda do dedičských podielov nikdy nezapočítavajú. Ostatné dary (napr. Pri dedení zo závetu je ale situácia odlišná a započítanie darov je možné len v dvoch prípadoch. Prvým je, ak poručiteľ dal v závete výslovne príkaz na to, aby sa pri dedení započítalo do dedičských podielov dedičov to, čo im za života bezplatne daroval.Ako vyplýva z uvedenej zákonnej úpravy, darovanie môže, tak pri dedení zo zákona ako aj pri dedení zo závetu skomplikovať konanie o dedičstve, a to z viacerých dôvodov - napr. potreba dokazovania darov (najmä pri ústnych darovacích zmlúv), potreba zisťovať hodnotu darov - a to napríklad aj prostredníctvom znaleckých posudkov a pod.

Prečítajte si tiež: Tipy na bezplatné požičanie auta

tags: #bezodplatné #zmluvy #v #občianskom #práve