
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na rozvod elektrickej energie v dome, od schémy zapojenia až po komponenty a inštaláciu. Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad pre bežných používateľov aj pre odborníkov v oblasti elektroinštalácií.
Schéma rozvodu elektrickej energie v dome je komplexný systém, ktorý zabezpečuje bezpečné a efektívne napájanie všetkých elektrických zariadení. Správne navrhnutá a nainštalovaná elektroinštalácia je základom bezpečného a spoľahlivého fungovania domácnosti.
"Srdcom" elektroinštalácie v byte či v dome je bytová rozvodnica (rozvodná skrinka). Do nej sa umiestňujú prístroje pre jednotlivé elektroinštalačné okruhy (ističe, prúdové chrániče, zvodiče prepätia atď.). Tie sú uchytené na tzv. DIN lištu. Rozvodná skriňa sa obvykle umiestňuje pri vchodové dvere, mala by byť max. tak vysoko, aby ste na ňu dosiahli a v prípade potreby rýchlo vypli konkrétny istič. Pri jej výbere by ste mali myslieť na to, že v budúcnosti do nej možno budete chcieť pridať ďalšie prístroje.
Istenie stringov je občas opomínané, a to v súvislosti s tým, že skratový prúd Isc fotovoltaického panelu je len o 10 až 20% väčší ako jeho menovitý prevádzkový prúd. V prípade aplikácie s počtom stringov maximálne 3 nehrozí poškodenie panela poruchovým spätným prúdom vyvolaným skratom. Riziko tepelného preťaženia káblov vplyvom skratu je možné v tomto prípade riešiť ich vhodným predimenzovaním. Ističe chránia elektroinštaláciu pred nadprúdom a skratom, slúžia zároveň ako vypínače, ktorými môžete príslušný okruh odpojiť od napätia. Ak použijete jeden istič na všetky zásuvky, v prípade poruchy nebudete môcť používať ani 1 zásuvku, pokým poruchu neodstránite (to isté platí aj pre svetlá). Na ističoch sa teda neoplatí šetriť a vždy radšej rozdeľte byt, resp. dom na viacero okruhov max. Okrem ističov je v bytových a domových elektroinštaláciách podľa aktuálne platných STN (jún 2020) povinný aj prúdový chránič.
Okrem ističov je v bytových a domových elektroinštaláciách podľa aktuálne platných STN povinný aj prúdový chránič.
Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode
Ak chcete elektroinštaláciu a spotrebiče ochrániť ešte lepšie, môžete siahnuť aj po ďalších prvkoch, ako napr. zvodiče prepätia.
Na zásuvkové okruhy sa obvykle používajú káble CYKY, ktoré majú prierez vodiča 3 × 2,5 mm2 a 16 A istič. Nemusí to tak byť vždy a voľba kábla a istenia závisí od jeho dĺžky, spôsobu uloženia atď. O uvedených parametroch by mal rozhodnúť projektant, resp. elektrikár. Každý napevno pripojený spotrebič s výkonom nad 2 000 W musí mať svoj samostatný okruh s vlastným káblom a ističom. Takýmito spotrebičmi sú napr. sporáky, varné dosky, el. kotly, bojlery, ohrievače a pod. Na ich pripojenie by ste mali použiť kábel s lankovými vodičmi, ako napr. CYSY. Káble s pevnými vodičmi ako napr. CYKY sú na takéto použitie nevhodné. Na svetelné obvody sa používajú káble CYKY, ktoré majú prierez vodiča 3 × 1,5 mm2 istené 10 A ističom.
Na jeden okruh (istič) môžete pripojiť max. 10 zásuviek, pričom dvojzásuvka sa počíta ako jediná elektrická zásuvka. Dokopy teda môžete pripojiť 20 spotrebičov. Zásuvky sa zapájajú paralelne, tj. kábel ide od ističa v rozvodnej skrinke k 1. zásuvke, od 1. k 2. zásuvke, od 2. k 3. Veľké množstvo zásuviek budete potrebovať najmä v obývačke (TV, ozvučenie, sat. prijímač a ďalšie príslušenstvo) a v pracovni či v detských izbách (počítače, nabíjačky na smartfóny a iné zariadenia a pod). Optimálna výška zásuviek je cca 20 cm nad podlahou.
Rozvodné krabice sa na prepojenie viacerých svietidiel nepoužívajú, namiesto nich sa káble prepájajú priamo v prístrojových krabiciach pod vypínačom, najčastejšie pomocou bezskrutkových svoriek (tzv. Wago svorka). Samozrejme, uvedené informácie platia pre svietidlá napájané 230 V napätím. Moderné bodové svietidlá alebo LED svietidlá môžu byť napájané aj 12 V napätím. Napätie vytvára transformátor alebo zdroj, ktorý sa umiestňuje do blízkosti svietidiel, v prípade stropných svietidiel najčastejšie do stropného podhľadu. Pre napájanie svietidiel z transformátora sa používajú káble na malé napätie - tzv. JYTY. Ak chcete ušetriť, LED svietidlá a žiarovky sú jasnou voľbou - taká 6 W LED žiarovka svieti rovnako ako klasická 60 W žiarovka, pričom spotrebuje zlomok elektrickej energie.
V niektorých priestoroch ako napr. kúpeľňa, kuchyňa, umývacie priestory, priestor okolo bazéna alebo exteriérové priestory, platia pre elektroinštaláciu prísnejšie pravidlá ako pre ostatné priestory domu, resp. bytu. Okolie umývadiel sa považuje za umývací priestor, kúpeľňa je zase rozdelená na niekoľko elektroinštalačných zón, do ktorých môžete umiestniť rôzne typy el. zariadení. Vypínače a zásuvky na 230 V musíte umiestniť aspoň 60 cm od vane. V kúpeľni by ste nemali zabudnúť ani na tzv. pospojovanie.
Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti
Na všeobecnej schéme je znázornený príklad prevedenia fotovoltaického zdroja pracujúceho paralelne s distribučnou sieťou. Zdrojom elektrickej energie je fotovoltaické pole, ktoré je pomocou vedení spojené s meničom. V prípade väčšieho počtu paralelne radených stringov je treba zaistiť ochranu fotovoltaických panelov proti spätným prúdom a nadprúdovou ochranu káblov fotovoltaického pole pri poruche. Súčasne je tu riešená ochrana proti prepätiu. Jedná sa o dlhšie vedení medzi fotovoltaickým polom a meničom, je vhodné použiť zvodiče prepätia ako pri meniči, tak v blízkosti fotovoltaických polí. K zaisteniu údržby meniča je nutné splniť požiadaviek na jeho možné odpojenie od AC i DC strany, preto sú pri meniči inštalované DC odpínač a AC odpínač. V prípade, že je funkčne zaietené, aby vypnutie (zapnutie) DC strany prebiehalo vždy bez záťaže, tzn. Za AC odpínačom je inštalovaný zvodič prepätia, ktorý je doporučený predvšetkým následuje dlhé vedenie. Ďalej môže byť zapojené miestne meranie elektrickej energie vyrobené fotovoltaickým zdrojom, ktoré je následne pripojené cez istiaci prístroj k rozvádzači. V prípade fotovoltaického zdroje veľkého výkonu sú do rozvádzača pripojené cez istiace prístroje jednotlivé paralelne vetvy fotovoltaického zdroja. Rozvádzač a následný elektrický rozvod je chránený zo strany pripojenia k distribučnej sieti zvodičom prepätia. V prípade väčšieho počtu paralelne radených stringov ve fotovoltaickom poli je nutné zaistiť ochranu fotovoltaických panelov proti spätným prúdom a nadprúdovou ochranu káblov.
Sú základným prvkom fotovoltaickej elektrárne, ktorý premieňa slnečnú energiu na elektrickú energiu. Každý panel má určitú účinnosť, čo znamená koľko percent z dopadnutej slnečnej energie premení na elektrickú energiu. V dnešnej dobe sa pohybuje účinnosť fotovoltaických panelov na úrovni 18-19%. Fotovoltaické panely vyrábajú jednosmerný prúd, ktorý je potrebné pre bežné využitie zmeniť na striedavý - toto sa deje v meniči (invertéri). V praxi sú panely často označované číslom za názvom, napríklad 325Wp (Wp = Watt peak), toto číslo znamená, koľko elektrickej energie (vyjadrenej vo Wattoch) dokáže daný panel maximálne vyprodukovať (peak) za ideálnych podmienok (teplota 25°C a bezoblačná atmosféra - tieto ideálne podmienky samozrejme v praxi málokedy nastanú). Napríklad v uvedenom príklade 325Wp vidíme, že daný panel vyrobí maximálne 325W za hodinu, čo predstavuje 0,325kWh.
Výrobcovia zvyčajne poskytujú záruku 25 rokov na výkon fotovoltaických panelov (obvykle majú okolo 90 % nominálneho výkonu po 12 rokoch a 80 % nominálneho výkonu po 25 rokoch). Bežná je aj záruka 10 rokov na vyhotovenie panelu (rám modulu, elektronické súčasti a kabeláž). Skutočná životnosť panelov sa obvykle pohybuje v rozmedzí 25-30 rokov.
Dnes už nie je zaujímavý výkonový rozdiel medzi tým, či používame monokryštalické alebo polykryštalické články. Rozoznáme ich obvykle podľa farby - monokryštalické solárne panely majú väčšinou tmavý odtieň idúci do čiernej farby, polykryštalické solárne panely majú väčšinou modrý odtieň. V minulosti boli drahšie (z dôvodu technológie výroby) monokryštalické články, avšak aj cenový rozdiel je dnes minimálny.
Pomalšie nabiehajú, avšak potom dodávajú mierne viac energie. Tieto panely sa hodia tam, kde je zaručená ideálna orientácia (presný juh, ničím netienený a sklon panelov 30-40°). Pri nižšej intenzite slnečného žiarenia podávajú mierne horší výkon ako polykryštalické solárne panely, pri ideálnej orientácii podávajú zasa mierne vyšší výkon.
Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní
Solárna elektráreň z týchto panelov má rovnomernejší výkon. Tieto panely sa hodia viac na miesta, kde je určitá odchýlka od ideálnej orientácie. Vo všeobecnosti polykryštalické panely majú mierne lepšiu účinnosť pri slnečnom žiarení pod rôznymi uhlami.
Nosná konštrukcia by mala byť čo najľahšia a zároveň čo najpevnejšia. Materiálovo je preto obvykle vyhotovená ako hliníková, kombinovaná s ušľachtilou oceľou, čím sa zabezpečí jej odolnosť voči korózii a zároveň potrebná pevnosť, aby odolala silným nárazom vetra. Nosná konštrukcia panelov sa líši podľa toho či, ich umiestňujeme na plochú alebo šikmú strechu.
Na plochej streche môžeme panely umiestniť tak, že na existujúcu strechu rozmiestnime betónové kocky, na ktoré uchytíme nosnú konštrukciu (obvykle trojuholníkového tvaru) a následne na ňu uchytíme panely. Výhodou tohto riešenia je, že sa dá použiť na akejkoľvek plochej streche, ktorej nevadí dodatočné zaťaženie panelmi a betónovými kockami. Druhou možnosťou je, pokiaľ na fotovoltaiku myslíme už vo fáze návrhu domu, že do stropnej železobetónovej dosky strechy sa navŕtajú závitové tyče, na ktoré sa priamo namontuje nosná konštrukcia panelov. Toto riešenie je pevnejšie ako vyššie spomínané a jeho výhodou je, že nepriťažuje strešnej konštrukcii. Nevýhodou je väčšie množstvo prestupov cez strešnú izoláciu, ktoré treba starostlivo spracovať, aby cez strechu nezatekalo. Výhodou plochej strechy je, že máme úplnú voľnosť v nastavení sklonu a orientácie panelov, sme obmedzený len jej veľkosťou, kde platí, že od okraja strechy by sme mali nechať približne 0,75m odstup. Na jeden panel o bežných rozmeroch 1,0x1,6m je potrebné uvažovať okolo 4m2 plochy strechy. Panely sa dajú montovať orientované na výšku aj po dĺžke.
Pri šikmej streche sa obvykle panely montujú na horizontálne nosné profily, ktoré sú ukotvené do latovania pod strešnou krytinou. Pri plechovej krytine sa to obvykle rieši skrutkami, čím nám vznikne viacero prestupov cez strešnú krytinu. Pri šikmej streche je to však menej háklivé na správne vyhotovenie ako u plochých striech. Ďalším riešením pre betónové a keramické škridle je uchytenie do latovania cez konzoly, ktoré vychádzajú popod škridle a tým nevznikajú dodatočné prestupy. Pokiaľ konzoly nadvihujú jednotlivé škridle, odporúčame zbrúsiť spodnú stranu škridiel natoľko, aby boli v rovine so zvyškom strechy. Výhodou šikmej strechy je, že panely môžu byť na hustejšie a aj nosná konštrukcia býva lacnejšia a jednoduchšia. Nevýhodou šikmej strechy je, že jej sklon a orientácia nám väčšinou určí aj sklon a orientáciu fotovoltaických panelov. V prípade šikmej strechy môžeme na jeden panel o bežných rozmeroch 1,0x1,6m uvažovať okolo 1,6m2 plochy strechy.
Treba mať na pamäti, že umiestnením fotovoltaických panelov priťažíme streche. Samotné panely majú okolo 20kg na 1 kus. V prípade plochej strechy majú nosné trojuholníky hmotnosť okolo 10kg (1 pár pre 1 panel) a betónové kocky individuálne. V prípade šikmej strechy je nosná konštrukcia mierne ľahšia a odpadá aj variant s betónovými kockami. Pre jednoduchosť môžeme pri fotovoltaike uvažovať s priťažením strechy okolo 25kg/m2.
Elektrický prúd vyrábaný fotovoltaickými panelmi je jednosmerný. V rodinných domoch ale používame striedavý elektrický prúd (ten je potrebný na pohon zariadení s elektromotormi). Zmenu jednosmernej elektrickej energie vyrobenej fotovoltaickými panelmi na striedavú, zabezpečujú práve meniče. Menič je preto kľúčová súčasť fotovoltaickej elektrárne. Okrem premeny elektrickej energie, ponúkajú viaceré kvalitné meniče možnosť monitorovania výkonu v reálnom čase ako aj ovládanie fotovoltaickej elektrárne na diaľku cez mobilnú aplikáciu. Stačí ich pripojiť k internetu a nakonfigurovať. Niektorý výrobcovia ponúkajú zariadenia typu „všetko v jednom“, ktoré dokážu nielen meniť prúd na striedavý, ale obsahujú aj nabíjač batérie, solárny regulátor, farebný monitor, vzdialenú správu a podobne, čím sa zjednoduší celá inštalácia.
Každý menič má určitý výkon udávaný vo volt ampéroch (VA). Napríklad 5 000VA, tento údaj je teoretické maximum. V praxi vie menič dlhodobo dodávať približne o 20% menej, napríklad v našom príklade 4000W. Toto je dôležitý údaj, ktorý treba zohľadniť pri výbere meniča, pretože ak máme na streche 12 panelov o výkone 300Wp = 12x300 = teoreticky 3600W, potom menič s reálnym výkonom 4000W by mal mať dostatočný výkon k našim panelom.
Bežne používané fotovoltaické meniče sú jednofázové (trojfázové sú v súčasnosti veľmi drahé). Jednofázový menič môžeme pripojiť len na jednu fázu, a tým pádom môžu elektrinu z fotovoltaických panelov využívať len spotrebiče pripojené na túto fázu. Z tohto dôvodu je potrebné si vopred rozmyslieť, aké spotrebiče chceme, aby využívali fotovoltaickú elektrinu a tieto pripojiť na tú fázu, na ktorú je pripojený menič. Neskoršie prepojenie fáz nemusí byť vždy možné! Bežne sa na fotovoltaiku napája ohrev teplej vody (elektrický bojler), osvetlenie, klimatizačné jednotky, zásuvkové obvody v dome a podobne. Ideálne je napojiť spotrebiče, ktoré majú stály odber počas dňa, keď svieti slnko.
Rozmery meničov sú individuálne, obvykle sa pohybujú okolo 45cm x 35cm x 25cm. Nie sú to teda veľké zariadenia. Montujú sa na stenu a aj z tohto dôvodu nezaberajú veľa miesta. Pre jednoduchosť môžeme povedať, že v rodinnom dome si stačí vyčleniť pôdorysné miesto pri stene o ploche 60x60cm, ideálne v blízkosti rozvodnej skrinky s ističmi.
Meniče majú aktívne chladenie, to znamená, že z času na čas (pri vyššom výkone a teplote) sa pustia ventilátory, ktoré vedia robiť pomerne dosť veľký hluk. Okrem toho samotný menič, už z princípu svojho fungovania vydáva mierny piskľavý/bzučiaci zvuk. Nie je to výrazný hluk, ale aj tak jednoznačne odporúčame umiestniť menič do technickej miestnosti, prípadne uzavrieť do nejakej vetranej skrinky.
Prebytočná vyrobená elektrická energia z fotovoltaických panelov môže byť uskladnená v solárnych batériách. Batérie sa dobijú v priebehu dňa z nespotrebovanej energie zo solárnych panelov a potom vo večerných hodinách nám dodávajú určitú energiu.
Batérie majú kapacitu udávanú v ampér hodinách (Ah) a pracovné napätie, pri ktorom fungujú udávané vo voltoch (V). Vhodnú veľkosť je potrebné zosúladiť s výkonom panelov, meničom a podľa toho ako využívame fotovoltaiku. Bežne sa kapacita pre rodinné domy pohybuje od 2kWh do 8 kWh. Napätie batérií býva zväčša 12V, 24V alebo 48V. Čím má batéria vyššie napätie, tým sú menšie straty na káblových vedeniach medzi meničom a batériou. Ak chceme odhadnúť, koľko elektrickej energie z batérie dostaneme, musíme vynásobiť pracovné napätie batérie s jej kapacitou. Napríklad, ak má batéria s typickým pracovným napätím 12V udávanú kapacitu 200Ah, takáto batéria nám dodá približne 12V x 200Ah = 2 400Wh = 2,4 kWh elektrickej energie. Tento výpočet je však len približný a nezohľadňuje viaceré faktory ako napríklad to, že pracovné napätie batérie sa mení v priebehu jej vybíjania a podobne.
Jedná sa o solárne akumulátory s tekutým elektrolytom (nie sú to však klasické štartovacie batérie). Kvapalinové akumulátory sú údržbové, to znamená, že vyžadujú pravidelnú kontrolu a dolievanie destilovanej vody. Okrem toho sa neodporúča vybíjať ich pod 50% kapacity, pretože sa tým výrazne znižuje ich životnosť (počet cyklov) - zhruba na polovicu. Konkrétny počet cyklov záleží od daného výrobcu, ale bežne sa pohybuje okolo 700-1200 cyklov. Ich nevýhoda plynie z nutnosti nabitie do plného stavu po každom aj čiastočnom vybití batérie. Ak sa tak nestane, znižuje sa životnosť batérie. Jedná sa o najlacnejší druh akumulátorov pre fotovoltaiku.
Jedná sa o solárne akumulátory s elektrolytom viazaným na kremičitý gél. Majú dlhšiu životnosť a vydržia väčší počet cyklov ako klasické akumulátory s tekutým elektrolytom. Konkrétny počet cyklov záleží od daného výrobcu, ale bežne sa pohybuje okolo 1200-1500 cyklov. Výhodou gélových akumulátorov je, že môžu byť vybíjané aj v stave len čiastočného nabitia.
Jedná sa o solárne akumulátory gélové, ktoré majú elektrolyt viazaný v separátoroch s obsahom sklenených vlákien. Odporúčajú sa pre aplikácie kde sa očakáva občasné vybitie do 100%, alebo časté vybíjanie na 60-80% a zároveň užívateľ nechce/nemôže zvoliť drahšie Li-Iontové alebo LiFePo batérie. Životnosť a cyklickosť je podobná ako u bežných kvapalinových akumulátorov.
Lítium-železo-fosfátové batérie nemusia byť plne dobíjané, postačuje čiastočné dobíjanie, čo je ich hlavná výhoda oproti oloveným batériám. Zároveň ich kapacita a životnosť nie je tak závislá na teplotách. Majú vysokú cyklickú životnosť. Môžu sa vybíjať aj na 20% jej celkovej kapacity (80% vybitia) bez toho, aby to malo výraznejší vplyv na jej životnosť. Bežne zvládnu 5 000 cyklov. Okrem toho sú schopné dávať relatívne veľké množstvo energie, bez toho by to batériu poškodilo čo je výhodné pri nárazovom odbere väčšieho množstva energie. Majú vysokú hustotu energie, čo znamená, že na kilogram ich hmotnosti pripadá relatívne väčšie množstvo energie ako u vyššie popísaných batérií. Spolu s Li-Ion sú to momentálne najlepšie typy batérie k fotovoltaickému systému.
Sú veľmi podobné vyššie popísaným LiFePo4 batériám.
Je to dôležitý údaj, ktorý nám hovorí o tom, koľko percent z kapacity batérie môžeme reálne využiť. Napríklad ak výrobca uvádza hĺbku vybitia batérie 80%, znamená to, že 80% z jej kapacity vieme reálne využiť. Hĺbka vybitia je rôzna pre rôzny typy batérie ako sme písali vyššie.
Batérie vo fotovoltaických systémoch sú zaťažované cyklicky (jeden cyklus je jedno nabitie a vybitie). Výrobcovia bežne udávajú počet cyklov ako životnosť batérie. Z nich sa dá pomerne presne odhadnúť doba životnosti v rokoch. Napríklad ak denne batériu priemerne raz za deň nabijeme a vybijeme potom nám batéria s udávanými 5 000 cyklami teoreticky vydrží 5 000/1 cyklus za deň/365 dní v roku = 13 rokov. Pre optimálnu životnosť batérie je dôležitá aj teplota okolitého vzduchu, ktorá by mala byť ideálne okolo 20°C. Pri takýchto teplotách je miera samovybíjania pomerne nízka (2%). Pri teplote -10°C klesá približne o 20-25%.
Čo sa týka batérie, tá by mala byť ideálne čo najbližšie k meniču, aby nedochádzalo na káblovom vedení k väčším stratám. Bežne sa umiestňuje pod menič na podlahu. Veľkosť batérie je rôzna podľa jej typu a kapacity, takže sa nedá univerzálne odhadnúť. Bežne sa preto počíta na straty okolo 20% z vyrobenej elektriny.
Z hľadiska konkrétneho umiestnenia fotovoltaickej elektrárne v rámci Slovenska môžeme konštatovať, že najviac slnečného žiarenia dopadá počas celého roka na juhu Slovenska, najmenej Orave a Kysuciach. Rozdiel medzi najchladnejšími a najteplejšími regiónmi v dopadajúcom množstve slnečnej energie je iba približne 15%. Z tohto dôvodu má zmysel fotovoltaická elektráreň aj v chladnejším oblastiach Slovenska. Pre jednoduchý prepočet môžeme uvažovať, že v podmienkach SR sa dá vyrobiť na 1kWp inštalovaného výkonu 1000kWh za rok. Otázne je samozrejme, či danú energiu dokážeme priebežne využiť, prípadne koľko z nej odložiť do batérie na neskoršie využitie.
Na to, aby mala fotovoltaická elektráreň čo najväčší výkon je potrebné zabezpečiť čo najvhodnejšiu orientáciu panelov. Ideálna orientácia panelov je presne na juh pod sklonom 30-40°, pričom by nemali byť tienené žiadnymi predmetmi počas celého dňa. Je dobré vedieť, že aj keď panely nemôžu mať ideálnu orientáciu priamo na juh, ale sú umiestnené priamo na východ alebo západ, ich účinnosť je nižšia len približne o 14%. To isté platí aj pri rozdieloch v sklone, pokiaľ máme o 15 stupňov menší sklon ako 30°, alebo väčší ako 40°, výkon panelov býva menší len o pár percent (okolo 5-6%). Väčší rozdiel urobí to, či ich máme mierne zašpinené alebo úplne čisté.
Pri oblačnosti klesá výnos približne na 50% a pri husto zatiahnutej oblohe až na 10% maximálnych hodnôt. V zimných mesiacoch sa vyrobí zhruba len 20% elektriny v porovnaní s letnými mesiacmi. Pokiaľ na panely nasneží súvislá pár centimetrová vrstva snehu, ich výkon sa znižuje bežne na 5-10%. Sneh sa obvykle na klzkom povrchu panelov dlho neudrží, takže pokiaľ nie sú panely umiestnené v oblasti s veľkými snehovými zrážkami, toto by nemalo predstavovať problém.
Pri novej elektroinštalácii je postup ukladania káblov viac-menej jasný - vo väčšine prípadov sa využívajú drážky v murive. Drážkovanie a vysekávanie však so sebou prináša obrovské množstvo prachu a neporiadku, čomu sa pri rekonštrukcii v byte pravdepodobne budete chcieť vyvarovať.
Nech už sa rozhodnete pre ktorýkoľvek postup, káble veďte vždy vodorovne alebo zvislo, nikdy nie šikmo. Ak budete chcieť do steny vŕtať, šikmo umiestnený kábel nebudete vedieť presne lokalizovať. Dajte si pozor aj na použitú kabeláž, nie každý kábel je vhodný na inštaláciu pod omietku, resp. do dutých sadrokartónových priečok. Max.
Keďže elektroinštalácia je tzv. vyhradené technické zariadenie, musí byť odborne preskúšaná a musí prejsť odbornou prehliadkou (revíziou). Revíziu vykonáva kvalifikovaný revízny technik s osvedčením podľa §24 vyhl. MPSVaR č. 508/2009 Z.z. Táto vyhláška predpisuje aj intervaly následných pravidelných revízií. Pre murované obytné objekty je to každých 5 rokov, pre obytné objekty zhotovené z materiálov so stupňom horľavosti C, D, E a F1 (napr. drevostavby) každé 3 roky. Aj keď aktuálnosť revízií vám pravdepodobne nebude nikto kontrolovať, problémy môžu nastať v prípade požiaru či úrazu el. prúdom. Vtedy sa vystavujete ekonomickým i trestnoprávnym dôsledkom (nepreplatenie poistného plnenia, vymáhanie náhrady škody zo strany poškodených, trestné stíhanie).
Hoci by ste zásahy do elektroinštalácie mali nechať na odborníkov, nájsť šikovného a poctivého remeselníka, ktorý vám navyše dobre poradí, nie je vôbec jednoduché. Tento článok slúži iba ako informatívny. Návrh, realizáciu či opravu elektroinštalácie vždy zverte kvalifikovaným elektrikárom, resp. projektantom. V opačnom prípade sa vystavujete ekonomickým i trestnoprávnym dôsledkom v prípade požiaru alebo úrazu el. prúdom.