
V súčasnosti sa čoraz viac zdôrazňuje význam sociálneho pedagóga v školskom prostredí. Tento článok sa zameriava na postavenie a uplatnenie sociálneho pedagóga v kontexte súčasných požiadaviek, legislatívnych zmien a narastajúcich sociálno-patologických javov. Cieľom je poukázať na jeho nezastupiteľnú úlohu pri riešení sociálno-výchovných problémov, prevencii a podpore zdravého vývoja žiakov, rodičov a učiteľov.
Sociálna pedagogika má v Európe dlhú históriu, avšak na Slovensku sa začala rozvíjať až v 70. rokoch 20. storočia. Za priekopníka sa považuje profesor Ondrej Baláž z Ústavu experimentálnej pedagogiky SAV v Bratislave. Po roku 1989, v dôsledku spoločenských zmien a nárastu sociálno-patologických javov, nastal rozmach pomáhajúcich profesií, medzi ktoré sa zaradil aj sociálny pedagóg.
V rozvoji sociálnej pedagogiky pokračovali aj ďalší odborníci, ako Jolana Hroncová, I. Emmerová, M. Niklová, L. Kamarášová, M. Dulovics, Z. Bakošová a C. Határ, ktorí sa venovali jej teoreticko-empirickému rozvoju. V roku 2018 vznikla Asociácia sociálnych pedagógov, ktorá sídli na Katedre pedagogiky Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici.
Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch priniesol zmeny v legislatívnej úprave vo vzťahu k odborným zamestnancom, vrátane sociálneho pedagóga. Nová legislatíva posilňuje školy o kategóriu odborných zamestnancov, ako je kariérový poradca. V kategorizácii odborných zamestnancov je sociálny pedagóg na poslednom mieste, čo je vnímané ako negatívum.
Sociálny pedagóg v zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá do kategórie odborných zamestnancov. Sociálny pedagóg podľa §27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Podľa § 107, ods. 3 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní na základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg. Špeciálnymi sociálnymi zariadeniami výkonu profesie a praxe sociálneho pedagóga podľa §120 zák. č. Najfrekventovanejšími miestami výkonu profesie sociálneho pedagóga v rámci edukačného procesu a sociálnej práce predstavujú školy a školské zariadenia.
Sociálny pedagóg na výkon svojej profesie podľa vyhlášky č. 1/2020 Z. z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, musí absolvovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a to v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy, kde študij… 138ZÁKONz 10. mája 2019o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonovNárodná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:Čl. IPRVÁ ČASŤZÁKLADNÉ USTANOVENIA§ 1Predmet úpravyTento zákon upravuje práva a povinnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, ich pracovnú činnosť a profesijný rozvoj, pôsobnosť Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“), kontrolu v profesijnom rozvoji, správne delikty a Centrálny register pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a ďalších zamestnancov škôl a školských zariadení (ďalej len „centrálny register“).§ 2Pôsobnosť zákona(1) Tento zákon sa vzťahuje na pedagogického zamestnanca a odborného zamestnancaa) školy alebo školského zariadenia,b) zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,1) zariadenia sociálnych služieb2) a rehabilitačného strediska pre zrakovo postihnutých zriadeného Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „zariadenie sociálnej pomoci“),c) pracoviska praktického vyučovania,3)d) organizácie zriadenej ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov (ďalej len „organizácia zriadená ministerstvom školstva“),e) organizácie zriadenej iným ústredným orgánom štátnej správy na plnenie úloh v oblasti profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov alebof) katolíckeho pedagogického a katechetického centra zriadeného Konferenciou biskupov Slovenska.(2) Pedagogický zamestnanec je fyzická osoba, ktorá vykonáva pracovnú činnosť podľa § 6 ods. 1.(3) Odborný zamestnanec je fyzická osoba, ktorá vykonáva pracovnú činnosť podľa § 6 ods. 2.(4) Na pedagogického zamestnanca školy zriadenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) sa nevzťahujú § 16 a § 76 až 78; na pedagogického zamestnanca, ktorý je v služobnom pomere podľa osobitných predpisov,4) aj § 40 až 70 a § 79.(5) Na pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, ktorý vykonáva pracovnú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa nevzťahujú § 11 ods. 1 písm. a), § 28 až 39, § 40 až 70 a § 79.(6) Tento zákon sa nevzťahuje na vysokoškolských učiteľov.5)§ 3Práva pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca(1) Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec má okrem práv ustanovených osobitnými právnymi predpismi pri výkone pracovnej činnosti právo naa) zabezpečenie podmienok potrebných na výkon pracovnej činnosti, najmä na ochranu pred prejavmi násilia zo strany detí, žiakov, poslucháčov, zákonných zástupcov alebo iných osôb, ktoré majú dieťa zverené do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, a zo strany ďalších fyzických osôb alebo právnických osôb,b) ochranu pred sociálno-patologickými prejavmi v správaní vedúcich pedagogických zamestnancov, vedúcich odborných zamestnancov, ďalších zamestnancov, zriaďovateľa,6) zákonných zástupcov, iných fyzických osôb alebo právnických osôb,c) ochranu pred neodborným zasahovaním do výkonu pracovnej činnosti,d) účasť na riadení školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci prostredníctvom osobného členstva alebo volených zástupcov v poradných, metodických a samosprávnych orgánoch,e) predkladanie návrhov na skvalitnenie výchovy a vzdelávania,f) výber a uplatňovanie pedagogických metód, foriem, didaktických prostriedkov výchovy a vzdelávania a na výber odborných metód,g) profesijný rozvoj,h) objektívne hodnotenie výkonu pracovnej činnosti.(2) Neodborným zasahovaním do výkonu pracovnej činnosti je zásah do výkonu pracovnej činnosti fyzickou osobou, ktorá nie je vedúcim zamestnancom pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca alebo nemá postavenie kontrolného orgánu.7)(3) Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec má v súvislosti s výkonom pracovnej činnosti postavenie chránenej osoby.8)§ 4Povinnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca(1) Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec je povinnýa) chrániť a rešpektovať práva dieťaťa, žiaka, poslucháča a jeho zákonného zástupcu,9)b) zachovávať mlčanlivosť a chrániť pred zneužitím osobné údaje, informácie o zdravotnom stave a výsledky odborných vyšetrení detí, žiakov a poslucháčov, s ktorými prišiel do styku,c) rešpektovať individuálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa, žiaka a poslucháča s ohľadom na jeho schopnosti, možnosti, sociálne a kultúrne zázemie a odporúčania odborných zamestnancov,d) zdržať sa konania, ktoré vedie k porušovaniu práv ostatných zamestnancov,e) správať sa v súlade s Etickým kódexom pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov (ďalej len „etický kódex“),f) podieľať sa na vypracúvaní a vedení pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie,g) usmerňovať a objektívne hodnotiť výchovu a vzdelávanie dieťaťa, žiaka a poslucháča,h) podieľať sa na tvorbe a uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu alebo výchovno-vzdelávacieho programu pre školské zariadenia (ďalej len „výchovný program“),i) udržiavať a rozvíjať svoje profesijné kompetencie,j) absolvovať aktualizačné vzdelávanie,k) vykonávať pracovnú činnosť prostriedkami, metódami, formami a postupmi, ktoré zodpovedajú súčasným vedeckým poznatkom, hodnotám a cieľom školského vzdelávacieho programu alebo výchovného programu,l) poskytovať dieťaťu, žiakovi a zákonnému zástupcovi poradenstvo a odbornú pomoc spojenú s výchovou a vzdelávaním,m) pravidelne informovať dieťa, žiaka a zákonného zástupcu o priebehu a výsledkoch výchovy a vzdelávania,n) vykonávať dozor v triedach počas externej časti maturitnej skúšky alebo testovania,o) vykonávať činnosť predsedu skúšobnej komisie alebo člena skúšobnej komisie pre štátne jazykové skúšky,p) vykonávať činnosť predsedu komisie alebo člena komisie pre komisionálne skúšky,q) vykonávať činnosť predsedu komisie alebo člena komisie pri ukončovaní výchovy a vzdelávania,r) vykonávať prípravu dieťaťa alebo žiaka na súťaž, ktorej organizačný poriadok schválilo ministerstvo školstva (ďalej len „schválená súťaž“), vykonávať dozor počas schválenej súťaže alebo vykonávať funkciu predsedu alebo člena odbornej komisie schválenej súťaže.(2) Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže pedagogického zamestnanca, odborného zamestnanca alebo fyzickú osobu, ktorá nevykonáva pracovnú činnosť a ide o skutočnosti, o ktorých sa dozvedela ako pedagogický zamestnanec alebo ako odborný zamestnanec pri výkone pracovnej činnosti, zbaviťa) zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka,b) žiak, ktorý dovŕšil 18 rokov veku,c) ministerstvo školstva na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov.§ 5Etický kódex(1) Etický kódex obsahuje základný rámec správania sa pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca.(2) Etický kódex vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle.(3) Zamestnávateľ môže rozpracovať etický kódex v pracovnom poriadku v súlade so zameraním školy alebo školského zariadenia.DRUHÁ ČASŤPRACOVNÁ ČINNOSŤ PEDAGOGICKÉHO ZAMESTNANCA A ODBORNÉHO ZAMESTNANCA§ 6(1) Pracovnou činnosťou pedagogického zamestnanca sa rozumejúa) priama výchovno-vzdelávacia činnosť, ktorou sa uskutočňuje školský vzdelávací program alebo výchovný program,b) činnosti, ktorými sa uskutočňuje program vzdelávania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov (ďalej len „program vzdelávania“),c) ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou, ktoré zamestnávateľ upraví v pracovnom poriadku,d) poskytovanie výchovy podľa osobitného predpisu,10)e) poradenstvo pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom a spolupráca so školami, školskými zariadeniami, zariadeniami sociálnej pomoci a pracoviskami praktického vyučovania pri profesijnom rozvoji,f) odborná pomoc spojená s výchovou a vzdelávaním,g) poradenstvo a odborná pomoc spojené s využívaním digitálnych technológií vo výchove a vzdelávaní,h) činnosti pri atestácii v atestačnej organizácii aleboi) výkon špecializovaných činností alebo výkon riadiacich činností v škole alebo v školskom zariadení.(2) Pracovnou činnosťou odborného zamestnanca sa rozumiea) výkon činnosti psychologickej, logopedickej, sociálno-pedagogickej, liečebno-pedagogickej alebo špeciálno-pedagogickej, reedukácia detí a žiakov a ostatné činnosti s tým súvisiace,b) poskytovanie kariérového poradenstva, sociálneho poradenstva a prevencie vo výchove a vzdelávaní a ostatné činnosti s tým súvisiace aleboc) výkon špecializovaných činností alebo výkon riadiacich činností v škole alebo v školskom zariadení.(3) Pracovnú činnosť podľa odsekov 1 a 2 vykonáva pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec len na základe pracovnoprávneho vzťahu, ak dohoda podľa § 9 ods. 5 neustanovuje inak.§ 7(1) Týždenný pracovný čas pedagogického zamestnanca tvorí čas, v ktorom pedagogický zamestnanec vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, a čas, v ktorom pedagogický zamestnanec vykonáva ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou. Riaditeľ školy a riaditeľ školského zariadenia (ďalej len „riaditeľ“) môže povoliť pedagogickému zamestnancovi vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou, špecializovanými činnosťami, činnosťami vedúceho pedagogického zamestnanca a profesijným rozvojom aj mimo pracoviska za podmienok upravených v pracovnom poriadku.(2) Rozsah priamej výchovno-vzdelávacej činnosti pedagogického zamestnanca (ďalej len „základný úväzok“) a podrobnosti s ním súvisiace ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.(3) Riaditeľ určí týždenný rozsah priamej výchovno-vzdelávacej činnosti (ďalej len „úväzok“) najviac na obdobie školského roka po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V školách a školských zariadeniach s celoročnou prevádzkou alebo nepretržitou prevádzkou riaditeľ určí úväzok najviac na kalendárny rok po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.(4) Za jednu hodinu práce nadčas11) sa považuje vykonaná hodina priamej výchovno-vzdelávacej činnosti, ktorá prevyšuje základný úväzoka) pedagogického zamestnanca, ak splnil svoj základný úväzok, alebob) vedúceho pedagogického zamestnanca, ktorý nie je štatutárnym orgánom, ak splnil svoj základný úväzok.§ 8(1) Riaditeľ môže pedagogickému zamestnancovi umožniť dopĺňanie si základného úväzku v rozsahu najviac sedem hodín týždenne pracovnou činnosťou v ďalšej kategórii alebo v ďalšej podkategórii; ak ide o strednú odbornú školu, ktorá poskytuje praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, v rozsahu najviac desať hodín týždenne.(2) Učiteľ si dopĺňa základný úväzok výkonom pracovnej činnosti vychovávateľa, majstra odbornej výchovy alebo pedagogického asistenta.(3) Vychovávateľ si dopĺňa základný úväzok vyučovaním výchovných predmetov alebo výkonom pracovnej činnosti pedagogického asistenta.(4) Majster odbornej výchovy si dopĺňa základný úväzok vyučovaním profesijných predmetov v príslušnom odbore vzdelávania alebo v príbuznom odbore vzdelávania, v ktorom získal výučný list, alebo výkonom pracovnej činnosti pedagogického asistenta.(5) Pedagogický asistent si dopĺňa základný úväzok výkonom pracovnej činnosti učiteľa, vychovávateľa alebo majstra odbornej výchovy, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti učiteľa, vychovávateľa alebo majstra odbornej výchovy.Predpoklady na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca§ 9(1) Predpoklady na výkon pracovnej činnosti súa) kvalifikačné predpoklady,b) bezúhonnosť,c) zdravotná spôsobilosť,d) ovládanie štátneho jazyka.(2) Predpokladom na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo predmetu náboženská výchova je aj poverenie podľa vnútorných predpisov príslušnej registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.(3) Predpokladom na vyučovanie predmetu v jazyku národnostnej menšiny v škole s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a na výkon pracovnej činnosti v školskom zariadení s výchovným jazykom národnostnej menšiny alebo v zariadení sociálnej pomoci s výchovným jazykom národnostnej menšiny je aj ovládanie jazyka príslušnej národnostnej menšiny; to neplatí, ak ide o vyučovanie slovenského jazyka v škole s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.(4) Predpoklady na výkon pracovnej činnosti musí pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu pracovnej činnosti.(5) Splnenie predpokladov na výkon pracovnej činnosti sa nevyžaduje, ak ide o výkon pracovnej činnosti cudzincom na základe dohody so zastupiteľským úradom iného štátu alebo s orgánom iného štátu a určí tak príslušná dohoda.§ 10Kvalifikačné predpoklady(1) Kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii a podkategórii pedagogického zamestnanca a na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii odborného zamestnanca sú vzdelanie a dĺžka výkonu pracovnej činnosti, ak sa vyžaduje.(2) Ak ide o pedagogického zamestnanca školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, školského zariadenia, ktoré poskytuje výchovu a vzdelávanie pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, alebo triedy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, vyžaduje sa získanie vzdelania v odbore vzdelávania zameranom na špeciálnu pedagogiku alebo v študijnom programe zameranom na špeciálnu pedagogiku v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy alebo absolvovanie kvalifikačného vzdelávania podľa § 43 ods. 1 písm. g); to sa nevzťahuje na učiteľa, ktorý v triede pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť v rozsahu najviac desať hodín týždenne.(3) Ak ide o pedagogického zamestnanca zariadenia sociálnej pomoci, ktorý poskytuje výchovu v špecializovanej samostatnej skupine pre deti s poruchami správania a v špecializovanej samostatnej skupine pre deti, ktoré vyžadujú zvýšenú starostlivosť z dôvodu, že boli týrané, sexuálne zneužívané alebo boli na nich páchané trestné činy ohrozujúce ich priaznivý psychický vývin, fyzický vývin alebo sociálny vývin, vyžaduje sa získanie vzdelania va) odbore vzdelávania zameranom na špeciálnu pedagogiku, ak ide o pedagogického zamestnanca s úplným stredným odborným vzdelaním alebo vyšším odborným vzdelaním,b) študijnom programe zameranom na špeciálnu pedagogiku alebo sociálnu pedagogiku v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy alebo v študijnom programe zameranom na liečebnú pedagogiku v študijnom odbore logopédia a liečebná pedagogika, ak ide o pedagogického zamestnanca s vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa alebo s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, aleboc) absolvovanie kvalifikačného vzdelávania podľa § 43 ods. 1 písm. g).(4) Ak ide o učiteľa materskej školy, ktorý nezískal vysokoškolské vzdelanie, vyžaduje sa okrem splnenia kvalifikačných predpokladov podľa odseku 1 aj absolvovanie inovačného vzdelávania v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania v rozsahu 50 až 100 hodín; učiteľ materskej školy ho absolvuje do siedmich rokov od začiatku výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca. Inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky … 7. 12.
Na osobnosť sociálneho pedagóga sú kladené rôznorodé požiadavky. Ide o odborníka, ktorý na profesionálnej úrovni rieši, intervenuje a predchádza rozmanitému systému sociálno-výchovných problémov, porúch správania, či sociálnopatologických javov. To si vyžaduje nielen erudovanosť, resp. odbornú pripravenosť sociálneho pedagóga, ale kladie akcent aj na jeho osobnostné vlastnosti. Teoretické predpoklady zahŕňajú odborné vzdelanie v oblasti sociálnej patológie.
Emocionálna stabilita je charakterizovaná schopnosťou sebaovládania, adekvátnymi reakciami na podnety, schopnosťou prijímať kritiku, ako aj empatiou a schopnosťou počúvať. Osobnosť sociálneho pedagóga si vyžaduje znalosť určitých pravidiel, ale i prirodzený takt, etický záujem, zodpovednosť voči ľuďom, rešpektovanie dôvernosti, profesionálnu objektivitu, úprimnosť a ľudskosť. Dôležité sú nielen odborné vedomosti a praktické skúsenosti, ale i osobné vlastnosti. Sociálny pedagóg musí byť na túto prácu dostatočne pripravený, pretože cieľom jeho práce je pomôcť deťom, dospelým, a naučiť ich, aby sa dokázali o seba postarať.
Definície profesie sociálneho pedagóga u domácich a zahraničných autorov v sebe vo veľkej miere zahŕňajú aj osobnostné charakteristiky a špecifiká, ktorými by mal sociálny pedagóg disponovať a ktoré sa transformujú do sociálno-pedagogickej práce s klientom. B. Kraus vníma sociálneho pedagóga ako odborníka pripraveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým kde prostredie jednotlivca či skupín pôsobí deštruktívnym, či nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Absolventi po absolvovaní vysokoškolského štúdia v odbore sociálna pedagogika dokážu vykonávať odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi. Týka sa to aj žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených, ich rodičov, resp. zákonných zástupcov, taktiež aj pedagogických zamestnancov škôl a ďalších školských zariadení. Absolventi sociálnej pedagogiky dokážu podporovať prosociálne a etické správanie, plniť úlohy sociálnej výchovy, stanoviť sociálno - pedagogickú diagnostiku, viesť sociálno - pedagogické poradenstvo, stanoviť úlohy v rámci prevencie sociálno - patologických javov, ako aj reedukáciu nežiadúceho správania. Mali by disponovať s poznatkami z oblasti teoretických komponentov sociálnej pedagogiky, rozumieť teóriam edukácie, princípom a podstatným súvislostiam. Súčasťou toho majú byť dobré znalosti z ekonomického, politického a kultúrneho kontextu rozvoja osobnosti edukáciou. Príprava sociálnych pedagógov spočíva aj v orientovaní sa v školských zákonoch a dokumentoch.
Sociálny pedagóg nachádza uplatnenie v školách, školských zariadeniach, štátnej správe a v oblasti sociálnych služieb. Jeho činnosť je zameraná na prevenciu, poradenstvo, profylaxiu a intervenciu pre žiakov, rodičov a učiteľov. V školách narastá výchovne problémové správanie u detí a mládeže a sociálny pedagóg musí v tomto smere riešiť, resp.
Medzi najfrekventovanejšie miesta výkonu profesie sociálneho pedagóga v rámci edukačného procesu a sociálnej práce predstavujú školy a školské zariadenia. Škola, ako druhý najvýznamnejší socializačný činiteľ v živote dieťaťa, by mala predstavovať bezpečné prostredie s pozitívnou klímou, ktoré vo výraznej miere podporuje ochranu žiakov pred ohrozením a zároveň ich vedie k pozitívnym hodnotám, spoločensky prospešným a očakávaným formám správania. Postavenie školy predovšetkým v oblasti primárnej prevencie zohráva nesmierne dôležitú úlohu, čo je podmienené aj nárastom deviantného správania detí a dospievajúcich.
Úlohou vysokoškolských študijných programov sociálnej pedagogiky je príprava poslucháčov, budúcich sociálnych pedagógov na diagnostikovanie a analyzovanie problémov v edukačnom procese, vedenie efektívneho pedagogického poradenstva predovšetkým pre žiakov 1. 2. a 3. stupňa. Odbornú činnosť vykonávajú v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva. V súčasnosti s rozvojom spoločnosti dochádza k novým výskytom neželateľných sociálno - patologických javov, ako aj historicky opakujúcimi sa javmi.
Sociálny pedagóg v prvom rade pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý vie bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám, ktoré spôsobuje výskyt sociálno- výchovných problémov. V súčasnosti sa so zvyšujúcimi problémami žiakov by dokázal veľmi efektívne pomôcť v prípade akútnych aj chronických potrieb. Sociálny pedagóg ideálne spolupracuje s viacerými odbornými zamestnancami, s ktorými na školách dokážu vytvoriť tím, ktorý je tak schopný rýchlo reagovať na novovznikajúce problémy.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Sociálny pedagóg vytvára a rozvíja podmienky pre zdravý a plnohodnotný vývoj jednotlivcov, aby im bolo umožnené fungovať v sociálnom prostredí a docieliť sociálnu rovnováhu. V školskom systéme je práca sociálneho pedagóga zameraná na podporu a prácu so skupinou. Jeho činnosť sa sústredí nielen na pomoc žiakom, ale aj učiteľom a rodičom. Sociálny pracovník v pozícii sociálneho pedagóga spadá do sociálnej pedagogiky. Ide o špeciálnu pedagogickú disciplínu, ktorá v kontinuite s ďalšími vednými disciplínami participuje pri riešení sociálno-pedagogických problémov vyskytujúcich sa v škole. Cieľom činnosti sociálneho pedagóga je prevencia, riešenie a eliminácia vyskytujúcich sa sociálno-pedagogických problémov na školách, v triedach a u jednotlivých žiakov.
Hroncová a Emmerová rozlišujú dve prevencie pred vyskytujúcimi sa sociálno-psychologickými problémami. Sekundárna prevencia je zameraná na ohrozené skupiny obyvateľstva, netýka sa už všetkých. Primárna prevencia sa zameriava na celú populáciu, ktorá nie je zdravotne, sociálne ani inak riziková či narušená.
Pôsobenie sociálneho pedagóga pokračuje aj v oblasti prevencie sociálnopatologických javov v inštitucionálnom prostredí. „Ďalším cieľom je výchova k svojpomoci, obnovenie normality človeka, intervencia do socializačných procesov detí a mládeže, ale aj dospelých, pričom ťažisko jej kompetencií spočíva v prevencii a preventívnych činností.
Sociálny pedagóg je podnetom pre rozvoj sociálnej pedagogiky. V súčinnosti s viacerými sociálnymi pedagógmi, ako aj s ich zvyšovaním počtu môže rozvíjať vedné odbory pedagogiky a sociálnej práce. Vďaka legislatívnym zmenám v rokoch 2008 a 2009 v školstve patrí sociálny pedagóg k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie a jednou z mnohých činností a úloh, ktoré sociálny pedagóg vykonáva sú aj odborné činnosti v rámci prevencie sociálnopatologických javov. Z hľadiska profesionalizácie prevencie ide o významný pozitívny posun, ktorý vytvára priestor pre výkon kvalitnej a efektívnej prevencie sociálnej patológie v školskom prostredí, pretože práve sociálny pedagóg disponuje celým radom kľúčových profesijných kompetencií ku ktorým patrí aj kompetencia sociálno-výchovnej prevencie, intervencie, profylaxie a terapie.
Sociálneho pedagóga môžeme chápať ako odborníka (profesionála) vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým, kde prostredie jednotlivec či skupina pôsobí deštruktívnym alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb. Činnosť práce sociálneho pedagóga zaraďujeme medzi pomáhajúce profesie. Jeho profesionálna stránka sa rokmi formovala po teoretickej, ale aj po praktickej stránke v závislosti od vývoja spoločnosti. V súčasnej dobe začína byť profesia sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach čoraz viac žiadaná a potrebná. Svoje uplatnenie si nájdu v školských podporných tímoch, kde majú svoje nezastupiteľné miesto v poradenstve a v prevencii. Nepochybne má veľký význam pre pozitívne fungujúcu spoločnosť.
tags: #sociálny #pedagóg #profesijné #možnosti #uplatnenie