Rozvod Manželstva v Nemecku: Podmienky a Postup

Rozvod manželstva je komplexný proces, ktorý zahŕňa množstvo právnych a praktických aspektov. Budúci exmanželia často riešia otázky ako kedy súd manželstvo rozvedie, čo má obsahovať návrh na rozvod, ako sa upravia vzťahy k maloletým deťom, vrátenie pôvodného priezviska a ako sa uskutoční vyporiadanie majetku z manželstva. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o podmienkach a postupe rozvodu manželstva, s dôrazom na situácie, keď jeden alebo obaja manželia žijú v Nemecku alebo majú iný medzinárodný prvok.

Kedy Súd Rozvedie Manželstvo

Súd môže rozviesť manželstvo len na návrh jedného z manželov. V konaní o rozvode súd skúma, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd pri rozhodovaní prihliada na príčiny rozvratu, na záujem maloletého dieťaťa a na to, ako si manželia plnili povinnosti, ktoré v manželstve majú.

V konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Ak sa aj na ďalšom pojednávaní potvrdí, že je manželstvo rozvrátené, súd manželstvo rozvedie. Súd bude mať záujem vás ako účastníka konania osobne vypočuť. Ak by ste na pojednávanie poslali len svojho (právneho) zástupcu, rátajte s tým, že to súdu zrejme nebude stačiť a bude trvať na tom, aby ste sa na ďalšie pojednávanie dostavili osobne.

Ak bude mať súd za preukázané, že manželstvo je úplne rozvrátené a že náprava je nereálna, súd manželstvo rozvedie napriek nesúhlasu druhého z manželov. Nesúhlasiaci manžel môže dobu trvania rozvodového konania o niečo predĺžiť.

Podanie Návrhu na Rozvod

Návrh sa podáva na príslušnom súde, ktorým je súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike. K návrhu sa prikladá fotokópia sobášneho listu, rodných listov detí, doklad o poslednom spoločnom bydlisku manželov. Návrh musí byť podpísaný a datovaný. Návrh na rozvod manželstva je spoplatnený súdnym poplatkom.

Prečítajte si tiež: Poplatky za rozvod v Nemecku

Vrátenie Pôvodného Priezviska

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Úprava Vzťahov Rodičov k Maloletým Deťom

S rozvodom manželstva je veľmi úzko spätá aj otázka úpravy vzťahov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. S konaním o rozvod manželstva je teda priamo zo zákona spojené aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom ak z manželstva pochádza viac spoločných maloletých detí, toto rozhodnutie sa musí týkať všetkých týchto detí.

Možným spôsobom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k deťom na čas po rozvode je aj dohoda rodičov. V nej rodičia uvedú, ako si predstavujú porozvodové usporiadanie, vrátane starostlivosti o dieťa, správy jeho majetku, výšku výživného a tiež úpravu styku. Táto dohoda, ku ktorej dospejú rodičia samy alebo pomocou mediátora, môže nahradiť rozhodnutie súdu, ten ju však musí schváliť, inak je nevykonateľná. „Nevykonateľná dohoda“ znamená, že sa jej plnenia nie je možné domáhať na súde a táto je od druhého rodiča nevynutiteľná. Preto je potrebné, najmä z hľadiska právnej istoty, dbať na to, aby všetky dohody medzi rodičmi ohľadne výkonu ich rodičovských práv a povinností k deťom, na ktorých sa dohodli, boli schválené súdom.

Rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, často zneužíva svoju pozíciu tým, že robí problémy, popudzuje dieťa proti druhému rodičovi a bráni dieťaťu v styku s druhým rodičom, a to bez ohľadu na to, či existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo súdom schválená dohoda o úprave rodičovských práv a povinností alebo nie. Takýmto konaním sa znižuje podiel druhého rodiča na výchove dieťaťa. Druhý rodič, ktorému je styk s dieťaťom opakovane bezdôvodne a zámerne znemožňovaný, má samozrejme zákonné prostriedky na svoju obranu, avšak takýto proces môže byť často zdĺhavý a náročný na psychiku nielen rodičov, ale predovšetkým dieťaťa.

Ak vám bývalý partner zámerne a opakovane znemožňuje styk s dieťaťom vo vymedzenom čase, môžete podať návrh, aby súd zmenil rozhodnutie o osobnej starostlivosti a upravil výkon rodičovských práv a povinností inak.

Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode

Striedavá Starostlivosť

Od 1. júna 2010 vstúpila do účinnosti novela zákona o rodine, ktorá do nášho právneho poriadku zaviedla nový právny inštitút tzv. „striedavú starostlivosť rodičov o deti po rozvode“. Striedavá starostlivosť je osvedčenou formou porozvodovej starostlivosti o dieťa uplatňovaná napr. Nórsku, USA, v Nemecku a dokonca aj Českej republike, ktorá rešpektuje najmä právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, a to aj vtedy, ak sa rodičia nevedia medzi sebou o výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť.

Súd je pri rozhodovaní alebo schvaľovaní dohody rodičov o výkone rodičovských práv a povinností zo zákona povinný rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Striedavá starostlivosť vlastne znamená, že maloleté dieťa sa zverí striedavo raz jednému a raz druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie opakovane, pričom súd zároveň vymedzí práva a povinnosti rodičov uplatňujúce sa počas týchto období. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, súd musí skúmať, či bude osobná striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa a či budú týmto spôsobom lepšie zabezpečené jeho potreby.

Rozvod Slovákov v Zahraničí

V dnešnej dobe odchod Slovákov do zahraničia neustále narastá. Pri uzatváraní manželstva nikto nemyslí nato, že dané manželstvo môže raz skončiť rozvodom. Ak ide o rozvod manželstva Slovákov, ktorí žijú na území Slovenska bez prítomnosti akéhokoľvek cudzieho prvku, tak je postup rozvodu manželstva relatívne jednoduchý. Na daný rozvod manželstva sa bude aplikovať najmä Civilný mimosporový poriadok a Zákon o rodine.

Pokiaľ ide o rozvod manželstva, v ktorom sa nachádza cudzí prvok, napríklad ide o prípad dvoch Slovákov žijúcich v zahraničí, situácia je zložitejšia a výsledok ovplyvňuje mnoho faktorov. Odpoveď na danú otázku dávajú tzv. kolízne normy. V našom právnom poriadku je to Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Tento zákon však prenecháva aplikačnú prednosť európskemu právu.

Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti

Ako príklad si môžeme predstaviť situáciu slovenského manželského páru, ktorí uzavreli manželstvo na Slovensku, no celý manželský život prežili v Holandsku. Manželskému páru sa narodili dve maloleté deti na území Holandska. Celá rodina žije na území Holandska a maloleté deti tam navštevujú školu, avšak všetci sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky. Manželka sa z dôvodu vážnych neprekonateľných problémov rozhodla podať návrh na rozvod tohto manželstva a vrátiť sa domov do svojej rodnej krajiny.

V súvislosti s tým, že rodina má slovenské štátne občianstvo, no roky žije v Holandsku, ako prvé je potrebné určiť, ktorý štát je oprávnený rozhodnúť. Odpoveď na danú otázku je potrebné vyhľadať v Nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (Brusel IIa), nakoľko Slovensko i Holandsko sú členskými štátmi Európskej únie. Na základe ustanovení tohto Nariadenia manželka zistí, že vo veci rozvodu je oprávnený konať i súd Slovenskej republiky, a to z dôvodu, že obaja manželia pochádzajú zo Slovenskej republiky resp. sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky.

Komplikácia však nastane v časti návrhu, ktorá sa bude týkať úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré je s konaním o rozvod manželstva spojené. V danej veci Nariadenie kladie veľký dôraz najmä na obvyklý pobyt dieťaťa, čo by pri našom modelovom prípade znamenalo právomoc holandských súdov, nakoľko maloleté deti žijú na území tejto krajiny. Pokiaľ by manželia chceli, aby o rozvode i o úprave rodičovských práv a povinností rozhodoval ten istý súd, nie je táto možnosť úplne nemožná. Nariadenie totiž pripúšťa, aby o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu v prípade rozvodu manželstva mohol mať právomoc konať súd Slovenskej republiky.

Právomoc Súdov a Rozhodné Právo

Právomoc súdov sa určuje podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 (Brusel IIa), pričom je potrebné, aby ste na Slovensku bývali aspoň 6 mesiacov nepretržite pred podaním návrhu na rozvod manželstva. Inak by sa mohlo stať, že právomoc rozhodovať o rozvode manželstva budú mať súdy v Nemecku. Ani zastupovanie advokátom na Slovensku v tomto prípade nezakladá právomoc slovenských súdov.

V prípade cezhraničných manželstiev sa aplikuje NARIADENIE RADY (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 tzv. Brusel IIbis, ktoré v čl. 3 ods. 1 určuje, že súdy ktorého štátu majú právomoc konať o rozvode, rozluke a a anulovaní manželstva. Ako prvé kritérium je uvedený ten štát Európskej únie, na území ktorého majú manželia obvyklý pobyt.

Zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa. Rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007, určuje podľa tohto protokolu.

Na rozhodnutie o osobných a majetkových vzťahoch manželov je daná právomoc súdu zmluvného štátu, ktorého právny poriadok sa použije. Osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú príslušníkmi.

Špecifické Situácie a Rady

• Rozvod zo zahraničia: Ak žijete v zahraničí a vaša manželka žije a pracuje na Slovensku, môžete požiadať o rozvod zo zahraničia. Najjednoduchšie by bolo, aby ste si zvolili právneho zástupcu advokáta, ktorý by Vás v konaní zastupoval.
• Rozvod v Nemecku: Ak ste s manželom obaja slovenskí štátni príslušníci a žijete v Nemecku, rozviesť Vás môže aj slovenský súd. Návrh na rozvod môžete podať na súde príslušnom podľa Vášho posledného spoločného bydliska za predpokladu, že v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z vás.
• Rozvod s deťmi: Ak máte deti, konanie o rozvod manželstva je spojené s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Súd musí zo zákona pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom zisťovať tzv. skutočný stav veci a prihliadnuť najmä na najlepší záujem maloletého dieťaťa.

tags: #rozvod #manželstva #v #Nemecku #podmienky