Rozvod Medzinárodného Manželstva: Podmienky a Právne Aspekty

Narastajúca mobilita obyvateľstva prináša so sebou čoraz viac manželstiev s cudzím prvkom. Táto skutočnosť vyžaduje podrobné preskúmanie právnych aspektov rozvodu takýchto manželstiev, ktoré sú často komplikovanejšie ako rozvody vnútroštátne.

Právny Rámec Rozvodu Medzinárodného Manželstva

Problematiku rozvodov s medzinárodným prvkom upravuje množstvo prameňov práva, ktorých počet sa v posledných desaťročiach výrazne zvýšil. Dôvodom je prebiehajúca európska unifikácia rodinného práva.

Európska legislatíva

Od 1. marca 2005 je pre Slovenskú republiku záväzné nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, známe aj ako nariadenie Brusel IIa. Toto nariadenie je záväzné pre všetky členské štáty EÚ okrem Dánska. Vecne sa týka otázok rozvodu, rozluky a anulovania manželstva, avšak nevzťahuje sa na majetkové vzťahy medzi manželmi a ich vyporiadanie po rozvode.

V prípade, že ide o manželstvo s cudzím prvkom, je nevyhnutné aplikovať nariadenie Brusel IIa a na jeho základe určiť, ktorý súd má právomoc rozhodovať o rozvode cezhraničného manželstva. Dôležité je, že podľa tohto nariadenia nie je možné založiť právomoc súdu na konanie o vyporiadanie BSM (bezpodielového spoluvlastníctva manželov).

Právnu úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi po rozvode na európskej úrovni obsahuje nariadenie Rady (EÚ) č. 2016/1103.

Prečítajte si tiež: Advokáti pre Rozvod Medzinárodného Manželstva

Na úrovni Európskej únie rieši túto otázku Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) (Nariadenie). Toto nariadenie obsahuje pravidlá právomoci pri rozvode, rozluke a anulovaní manželstva, venuje sa však aj sporom o rodičovských právach a povinnostiach s medzinárodným prvkom. Okrem toho stanovuje pravidlá na uznávanie a výkon rozhodnutí, verejných listín a dohôd v členských štátoch.

Vnútroštátna legislatíva

Vo veciach, ktoré nie sú upravené európskymi nariadeniami (alebo medzinárodnými dohovormi), sa aplikuje vnútroštátna právna norma, konkrétne zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZMPS”). Je však nutné poznamenať, že v tomto zákone absentuje osobitná norma právomoci pre majetkové vzťahy medzi manželmi.

Súčasné medzinárodné právo súkromné (aj rodinné) je významne ovplyvňované európskym právom. Slovenský ZMPS sa postupom času stáva len akýmsi „zvyškom” v jednotlivých oblastiach svojej úpravy.

Kolízne normy

Unifikácia kolíznych noriem, na základe ktorých by bolo možné určiť rozhodné právo pre rozvod manželstva, nebola na európskej úrovni dosiahnutá. V rámci tzv. posilnenej spolupráce bolo vydané nariadenie Rady (EÚ) č.

Určenie Právomoci Súdu

Pri rozvode manželstva s cudzím prvkom je kľúčové určiť, ktorý súd má právomoc vo veci konať. Právomoc slovenských súdov je daná, ak:

Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode

• aspoň jeden z manželov má obvyklý pobyt na Slovensku,
• obaja manželia sú slovenskými občanmi,
• posledné spoločné obvyklé bydlisko manželov bolo na Slovensku a jeden z nich tam stále býva.

Dôležité je rozlišovať medzi trvalým a obvyklým pobytom. Rozhodujúci je obvyklý pobyt, teda miesto, kde osoba reálne žije a má centrum svojich životných záujmov. Ak ani jeden z manželov nemá obvyklý pobyt na Slovensku a manžel nie je slovenským občanom, slovenské súdy spravidla nie sú príslušné.

Uznávanie Rozhodnutí o Rozvode

Tak ako pri cezhraničnom uzavretí manželstva, aj pri rozvode dochádza v takomto prípade k stretu viacerých právnych poriadkov. Veľmi dôležité je však posúdiť, o aké právne poriadky ide, keďže vzhľadom na tento faktor sa postup pri uznávaní rozhodnutia o rozvode môže líšiť.

Rozvod v Členskom Štáte EÚ

Po vydaní rozhodnutia o rozvode v jednom členskom štáte Európskej únie vyvstáva otázka uznania takéhoto rozhodnutia v inom členskom štáte. V Slovenskej republike, ako aj v iných členských štátoch, platí, že podľa Nariadenia sa právoplatné rozhodnutia v manželských veciach vydané v členskom štáte Európskej únie uznávajú automaticky, teda nie je potrebné iniciovať žiadne ďalšie konanie. Nariadenie takisto stanovuje, že sa nevyžaduje osobitné konanie pri aktualizácii záznamov členského štátu o osobnom stave na základe rozhodnutia o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva, ktoré bolo vydané v inom členskom štáte a proti ktorému už podľa právneho poriadku tohto členského štátu nie je možné podať ďalší opravný prostriedok.

Rozvod v Štáte Mimo EÚ

Pri uznaní rozhodnutia o rozvode zo štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, sa podľa Nariadenia nepostupuje. V prvom rade je potrebné zistiť, či má Slovenská republika s dotknutým štátom uzavretú bilaterálnu zmluvu o úprave uznávania rozhodnutí o rozvode manželstva, prípadne či Slovenská republika a dotknutá krajina nie sú zmluvnými stranami multilaterálnej zmluvy týkajúcej sa tejto problematiky. V prípade existencie takejto zmluvy by mala prednosť pred normami slovenského medzinárodného práva súkromného, tak ako to predpokladá § 2 zákona č. 97/1963 Zb. zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ZMPSP).

Na to, aby bolo rozhodnutie o rozvode uznané aj na Slovensku, bude potrebné prejsť osobitným konaním o uznaní rozhodnutia, na rozdiel od rozvodu v členskom štáte Európskej únie. Podľa ZMPSP totiž platí, že rozhodnutia orgánov cudzieho štátu sú v Slovenskej republike účinné len v prípade, že boli uznané slovenskými orgánmi. Na konanie o uznaní takéhoto rozhodnutia bude príslušný Krajský súd v Bratislave.

Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti

Náležitosti návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia

Pri podávaní návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia je potrebné dodržať náležitosti a zahrnúť povinné prílohy, uvedené v § 68c ZMPSP. Z návrhu musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, pričom musí byť označené dátumom a podpísané. Ďalej sa musí v návrhu nachádzať označenie cudzieho rozhodnutia, názov orgánu, ktorý ho vydal, dátum právoplatnosti cudzieho rozhodnutia alebo údaj o jeho vykonateľnosti a zoznam listín, ktoré sa k návrhu pripájajú. Návrh musí byť podaný v potrebnom počte rovnopisov s prílohami a treba myslieť na to, že jeden rovnopis má zostať na súde a každý účastník konania má dostať jeden rovnopis.

K návrhu sa pripája cudzie rozhodnutie v origináli alebo jeho úradne osvedčená kópia, potvrdenie cudzieho orgánu ktorý rozhodnutie vydal o právoplatnosti alebo vykonateľnosti či o nemožnosti napadnúť rozhodnutie opravnými prostriedkami a úradne osvedčené preklady listín do slovenského jazyka. Nakoniec je potrebné priložiť aj listinné dôkazy o neexistencii prekážky v § 64 písm. c) ZMPSP.

Pojednávanie v konaní o návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia súd nemusí nariaďovať, pokiaľ do 15 dní od doručenia návrhu nepodá žiaden z účastníkov námietku proti uznaniu cudzieho rozhodnutia. Súd je oprávnený rozhodnúť iba o uznaní či neuznaní cudzieho rozhodnutia, no nemá právomoc preskúmavať rozhodnutie vo veci samej. Pri rozhodovaní súd vysloví že neuznáva cudzie rozhodnite za predpokladu nesplnenia podmienok jeho uznania. Pokiaľ by však dôvodom na neuznanie bol rozpor s verejným poriadkom, súd uzná rozhodnutie len v tej časti, ktorá rozpor nezakladá.

Rozvod s Cudzincom a Rodičovské Práva

V prípadoch, keď má manželstvo s cudzím prvkom maloleté deti, je potrebné riešiť nielen rozvod, ale aj otázku výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, vrátane určenia miesta jeho obvyklého pobytu. Ak rodičia pochádzajú z rôznych krajín EÚ a dieťa má dvojité občianstvo, rozhoduje sa podľa nariadenia Brusel IIb (Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111).

Kľúčovým pojmom je „obvyklý pobyt dieťaťa“ - teda kde dieťa reálne žije a má centrum svojich životných záujmov. Ak dieťa žije striedavo v oboch štátoch, súd bude skúmať, kde má silnejšie väzby (napr. kde trávi viac času, kde má rodinu, lekára, prípadne neskôr škôlku). O tom, kde bude dieťa po rozvode žiť, rozhoduje súd v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

Striedavá starostlivosť na veľkú vzdialenosť je v praxi veľmi problematická a súdy ju zvyčajne nariaďujú len výnimočne, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa a rodičia dokážu spolu komunikovať.

Majetkové Vzťahy Manželov s Rôznou Štátnou Príslušnosťou

V prípade manželov s rôznou štátnou príslušnosťou sa podľa § 21 ods. 1 ZMPS vždy ako rozhodné právo uplatní slovenské právo, bez ohľadu na to, či je niektorý z manželov slovenským občanom. To znamená, že ak má slovenský súd právomoc, aplikuje slovenský režim BSM, aj keď manželstvo bolo uzavreté v štáte s odlišným zákonným majetkovým režimom.

Ak slovenský súd rozhodne o vyporiadaní BSM, ktoré zahŕňa nehnuteľnosti v zahraničí, môže nastať problém s uznaním tohto rozhodnutia v zahraničí. Ak by sa mal vyporiadať BSM na Slovensku, ale väčšina majetku je v zahraničí, môže to viesť k situácii, kde Slovenský súd rozhodne iba o nepatrnom majetku nachádzajúcom sa na území Slovenskej republiky (napríklad nehnuteľnosti, ktoré sú na Slovensku), ale majetok v zahraničí nebude súdom v SR priamo ovplyvnený.

tags: #rozvod #medzinárodného #manželstva #podmienky