
Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie priniesol občanom nové možnosti a výzvy v oblasti medzinárodných vzťahov, vrátane manželstiev s cudzincami. Rozvod takýchto manželstiev, označovaný ako rozvod s cudzím prvkom, si vyžaduje osobitnú pozornosť a znalosť medzinárodného práva súkromného a procesného. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právnych aspektoch rozvodu medzinárodného manželstva na Slovensku, s dôrazom na určenie právomoci súdov, rozhodné právo a ďalšie relevantné otázky.
Určenie súdu, ktorý je kompetentný rozhodnúť o rozvode, je kľúčovým krokom v celom procese. V prípade rozvodu s cudzincom je potrebné rozlišovať, či ide o rozvod v rámci Európskej únie (EÚ) alebo mimo nej.
Pre rozvody s cudzincami v rámci EÚ platia pravidlá stanovené NARIADENÍM RADY (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019, známym aj ako Brusel II b. Toto nariadenie upravuje právomoc a uznávanie a výkon rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ako aj medzinárodné únosy detí.
Podľa čl. III tohto nariadenia majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území:
Inými slovami, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok, súd daného štátu má právomoc konať a návrh na rozvod môže byť podaný na súd tejto krajiny. Dôležitý je najmä obvyklý pobyt manžela, nie nevyhnutne jeho občianstvo.
Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode
V prípade rozvodu s cudzincom mimo EÚ, napríklad s občanom USA, je situácia zložitejšia. Najskôr sa skúma, či existuje medzi Slovenskom a daným štátom medzinárodná dohoda, ktorá by upravovala pravidlá pri rozvodoch. Ak takáto dohoda neexistuje, postupuje sa podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
Podľa § 38 tohto zákona je právomoc slovenských súdov daná, ak:
Ak sú v manželstve deti, situácia sa komplikuje. Aj v tomto prípade sa skúma, či sa na rozvod vzťahuje Nariadenie EÚ Brusel II b, alebo ide o rozvod s cudzincom mimo EÚ, kde sa potom skúma existencia medzinárodnej dohody, prípadne pravidlá upravené zákonom č. 97/1963 Zb.
Ak ide o rozvod manželstva, z ktorého pochádzajú deti a ide o rozvod v rámci EÚ, postupuje sa podľa čl. 7 nariadenia Brusel II b, podľa ktorého majú súdy členského štátu právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Existujú však aj výnimky z tohto pravidla, napríklad ak sa rodičia dohodnú na právomoci vo vzťahu k maloletému dieťaťu.
V prípade rozvodu manželstva s deťmi mimo EÚ sa aplikuje pravidlo, kde sa skúma existencia medzinárodnej zmluvy medzi SR a iným štátom a pokiaľ takáto dohoda neexistuje, v podmienkach SR postupujeme podľa zákona č. 97/1963 Zb.
Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti
Podľa § 39 ods. 1 a 4 tohto zákona platí, že právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, jeho obvyklý pobyt nemožno určiť alebo je občanom Slovenskej republiky. Slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo ak aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.
Na samotné konanie o rozvode sa v Slovenskej republike neuplatňuje nariadenie Rím III, keďže Slovensko sa nezúčastňuje tzv. posilnenej spolupráce. V prípade manželov s rôznou štátnou príslušnosťou sa podľa § 21 ods. 1 ZMPS vždy ako rozhodné právo uplatní slovenské právo, bez ohľadu na to, či je niektorý z manželov slovenským občanom. To znamená, že ak má slovenský súd právomoc, aplikuje slovenský režim BSM, aj keď manželstvo bolo uzavreté v štáte s odlišným zákonným majetkovým režimom.
Slovenské súdy vyžadujú slovenský sobášny list k tomu, aby mohli konať o rozvode manželstva. Aj keď existujú aj názory, že slovenský sobášny list nie je potrebný, v konaní sa môže zbytočne predĺžiť kvôli polemike so súdom, či je, alebo nie je potrebný slovenský sobášny list. Preto sa odporúča si ho zabezpečiť.
Ak slovenský súd rozhodne o vyporiadaní BSM, ktoré zahŕňa nehnuteľnosti v zahraničí, môže nastať problém s uznaním tohto rozhodnutia v zahraničí. Ak by sa mal vyporiadať BSM na Slovensku, ale väčšina majetku je v zahraničí, môže to viesť k situácii, kde Slovenský súd rozhodne iba o nepatrnom majetku nachádzajúcom sa na území Slovenskej republiky (napríklad nehnuteľnosti, ktoré sú na Slovensku), ale majetok v zahraničí nebude súdom v SR priamo ovplyvnený.
Zákon nevyžaduje povinné zastúpenie advokátom. Ak však chcete mať istotu, že váš návrh na rozvod bude obsahovať všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, že v návrhu bude vysvetlená aj právomoc a príslušnosť súdu, ak chcete, aby konanie prebiehalo plynulo a bez chýb a pokiaľ nechcete konanie zbytočne predlžovať, potom sa odporúča zvoliť si advokáta. Ideálne je, ak sú zastúpení obaja manželia a ak sú na rozvode dohodnutí. Vtedy viete zvýšiť šancu, že manželstvo sa rozvedie rýchlejšie. Aj v prípade, ak druhý manžel nekomunikuje, vám advokát môže pomôcť minimálne spísaním kvalifikovaného návrhu a vysvetlením celého postupu tak, aby ste neurobili žiadnu chybu.
Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní
Pre pomoc s návrhom na rozvod s cudzincom, alebo zastúpenie na súde, môžete kontaktovať:
Tieto advokátske kancelárie poskytujú právne služby a poradenstvo v slovenskom, českom, anglickom a poľskom jazyku.
tags: #rozvod #medzinárodného #manželstva #Slovensko #advokáti #kontakty