
Článok sa zaoberá zložitou problematikou rozvodu občana Tuniska a Slovenky, najmä ak majú deti. Poskytuje prehľad právnych aspektov, postupov a možných komplikácií, ktoré môžu v takejto situácii nastať.
V súčasnosti, v dobe globalizácie a migrácie, pribúda manželstiev medzi občanmi rôznych štátov a kultúr. Tieto manželstvá, hoci prinášajú obohatenie a nové perspektívy, môžu v prípade rozpadu priniesť aj špecifické právne a praktické problémy. Rozvod s cudzincom, najmä ak ide o občana štátu mimo Európskej únie (EÚ), môže byť komplikovanejší ako rozvod medzi dvoma slovenskými občanmi. Je preto dôležité poznať slovenské právne predpisy a medzinárodné dohody, ktoré sa na takéto situácie vzťahujú.
Postup pred uzavretím manželstva štátneho občana Slovenskej republiky s cudzincom upravuje zákon č. 154/1994 Z. z. V prípade, že sa sobáš koná na Slovensku, je potrebné dodržiavať slovenské právne predpisy. Ak sa manželstvo uzatvára v zahraničí, je nevyhnutné ho následne uznať na Slovensku.
Zákon o rodine (č. 36/2005 Z. z.) umožňuje matričnému úradu upustiť od predloženia niektorých dokladov, ak je ich získanie spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Žiadosť o upustenie od predloženia dokladov musí byť písomná, osobne podaná snúbencom, podpísaná a podrobne odôvodnená.
Miestna príslušnosť matričného úradu sa určuje podľa miesta trvalého pobytu jedného zo snúbencov. Za uzavretie manželstva s cudzincom, ktorý nie je občanom EÚ, sa platí poplatok 100 eur. Tento poplatok sa vyberie len od jedného zo snúbencov a vyberá ho matričný úrad, ktorý vykonáva zápis uzavretia manželstva do matriky.
Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode
V súvislosti s uzavretím manželstva s cudzincom z tretej krajiny (mimo EÚ) matričný úrad informuje aj miestne príslušné oddelenie cudzineckej polície. Cudzinec sa pri uzatváraní manželstva musí na území SR zdržiavať legálne.
Rozvod s cudzincom je z právneho hľadiska komplikovanejší ako rozvod medzi dvoma slovenskými občanmi. Je potrebné určiť, ktorý súd má právomoc o rozvode konať a podľa akého práva sa bude rozvod riadiť.
Ak ide o rozvod s cudzincom, ktorý je občanom členského štátu EÚ, uplatňuje sa NARIADENIE RADY (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (Brusel II b). Toto nariadenie určuje, že právomoc majú súdy členského štátu, na ktorého území majú manželia obvyklý pobyt, mali naposledy obvyklý pobyt (ak tam jeden z manželov stále býva), má odporca obvyklý pobyt, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt za určitých podmienok (napr. ak tam býval najmenej jeden rok pred podaním návrhu).
V prípade rozvodu s cudzincom, ktorý nie je občanom členského štátu EÚ (napr. občan Tuniska), sa postupuje podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Podľa tohto zákona má slovenský súd právomoc konať, ak je aspoň jeden z manželov slovenským občanom. Ak žiadny z manželov nie je slovenským občanom, právomoc slovenského súdu je daná, ak má aspoň jeden z manželov na Slovensku pobyt a rozhodnutie súdu sa môže uznať v domovských štátoch oboch manželov, alebo ak má aspoň jeden z manželov v Slovenskej republike pobyt dlhší čas.
Nie je vylúčené, aby súdne konanie o rozvod manželstva prebehlo bez osobnej účasti jedného z manželov na pojednávaní. Ak je manželstvo bezdetné a druhá strana s rozvodom súhlasí, pričom sa z účasti na pojednávaní riadne ospravedlní, nemal by byť problém pojednávať v neprítomnosti jedného z manželov. Ak nie je známy pobyt manžela, je možné požiadať súd, aby mu ustanovil opatrovníka, ktorý ho bude zastupovať.
Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti
Ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, konanie o rozvod manželstva je spojené s konaním o úpravu práv a povinností k maloletým deťom. V tomto prípade je potrebné určiť, ktorý súd má právomoc rozhodovať o starostlivosti o deti.
V prípade rozvodu manželstva s deťmi v rámci EÚ sa postupuje podľa čl. 7 Nariadenia Brusel II b, podľa ktorého majú súdy členského štátu právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte.
Ak ide o rozvod manželstva s deťmi mimo EÚ, aplikuje sa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Podľa tohto zákona má slovenský súd právomoc vo veciach starostlivosti o maloletých, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, jeho obvyklý pobyt nemožno určiť alebo je občanom Slovenskej republiky.
Ak sa Slovenka rozvádza s občanom Tuniska a majú spolu dieťa, ktoré má obvyklý pobyt na Slovensku, slovenský súd bude mať právomoc rozhodovať o rozvode aj o starostlivosti o dieťa. Súd bude pri rozhodovaní o starostlivosti o dieťa prihliadať na najlepší záujem dieťaťa.
V prípade, ak má manžel - cudzinec udelený trvalý pobyt na 5 rokov na účel zlúčenia rodiny, nakoľko sa oženil so Slovenkou, rozvodom dôjde k strate účelu, na ktorý mu bol trvalý pobyt udelený. Cudzinecká polícia môže začať konanie o zrušenie trvalého pobytu. Riešením by bolo, ak by si manžel - cudzinec do rozvodu vybavil pobyt na iný účel, napríklad na účel zamestnania.
Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní
Počas trvania manželstva existuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), pokiaľ nebolo zúžené, zrušené alebo rozšírené dohodou alebo rozhodnutím súdu. Pri rozvode je potrebné BSM vyporiadať.
Súd môže BSM zrušiť na návrh jedného z manželov, ak by ďalšie trvanie odporovalo dobrým mravom, napríklad ak jeden z manželov nehospodárne míňa peniaze. Možnosťou je aj zúžiť rozsah BSM formou notárskej zápisnice o veciach, ktoré by inak do BSM patrili.
Nehnuteľnosť, ktorú jeden z manželov nadobudol pred uzavretím manželstva, nepatrí do BSM. Rovnako hypotekárny úver, ktorý si jeden z manželov vzal pred manželstvom, je jeho osobným záväzkom. Ak sa však hypotéka spláca počas manželstva zo spoločných prostriedkov, vzniká tzv. investícia zo spoločného majetku do výlučného majetku jedného z manželov. V prípade rozvodu by preto mala manželka nárok na vyrovnanie tejto investície, teda na polovicu z hodnoty spoločných prostriedkov použitých na splácanie hypotéky počas trvania manželstva.
Samotné čestné vyhlásenie u notára, že manželia majú oddelené financie, nemá právny účinok na zmenu alebo zánik BSM. Ak chcú mať manželia oddelené majetky, je potrebné uzavrieť dohodu o zúžení alebo zrušení BSM, ktorá musí byť spísaná vo forme notárskej zápisnice alebo schválená súdom.
Ak manželia nechcú rozvod, ale chcú upraviť majetkové vzťahy, môžu zvážiť dohodu o zúžení alebo podať návrh na súd o zrušenie BSM. Ak jeden z manželov dlhodobo neprispieva na domácnosť, druhý manžel sa môže obrátiť na súd so žalobou o určenie príspevku na výživu rodiny.
Zmiešané manželstvá prinášajú do vzťahu aj kultúrne rozdiely, ktoré môžu v prípade problémov viesť k nedorozumeniam a konfliktom. Je dôležité, aby obaja partneri boli ochotní robiť kompromisy a rešpektovať kultúru toho druhého.
Mnohé ženy po uzatvorení manželstva s moslimom konvertujú na islam. Dôvodom je prirodzený vplyv manžela, ako aj fakt, že islam je v zmiešanom manželstve často dominujúcim faktorom. Hoci konverzia nie je pre manželku moslima nevyhnutná, viaceré z nich priznali, že prijatie islamu im do veľkej miery uľahčuje vzťahy s manželovou rodinou.
Väčšina žien v zmiešaných manželstvách priznáva, že zo strany svojej rodiny sa najmä na začiatku svojho vzťahu stretli skôr s obavami a nepochopením. Po bližšom spoznaní partnera sa však vzťahy upravili.