
Rozhodnutie zostať alebo odísť je voľba, pred ktorou stojí mnoho párov. Rozhodnutie sa navyše komplikuje, ak dvojica ešte vychováva spolu deti. Mnohí sa preto rozhodnú zaťať zuby a vydržať všetko, obetovať svoj život v mene detí. Na druhej strane sú rodičia, ktorí sa z rovnakých dôvodov, kvôli deťom, rozhodnú presne naopak - volia rozchod. Aký vplyv má rozvod na deti a ako minimalizovať jeho negatívne dopady?
Konflikty sú v medziľudských vzťahoch úplne bežnou záležitosťou. Výnimkou nie sú ani rodičia, ktorí sa navyše snažia udržať ich „v rámci normy“, najmä s ohľadom na svoje deti. Niekedy sa však situácia vyvinie tak, že manželstvo či partnerstvo už nedokáže plniť základnú úlohu rodiny a obaja dospelí čelia voľbe zostať spolu napriek rozporom, alebo sa vybrať každý inou cestou. Napriek sľubom pred oltárom, že manželia zostanú spolu v dobrom i zlom a budú spolu šťastne žiť, až kým ich smrť nerozdelí, vzťah môže skĺznuť do negatívnej roviny a byť naplnený konfliktami, žiaľom a bôľom. Ak je toto prípad, v ktorom hrajú svoju úlohu aj deti, nie je možné vyhrotenú situáciu pred nimi stále tajiť.
Vedci po mnoho rokov zhromažďovali dopady rozvodu na deti a zistili, že mnoho negatívnych javov vzniklo v dôsledku toho, čo sa pred samotným rozvodom doma odohrávalo. Deti trpia najmä vtedy, ak majú konflikty rodičov niekoľko spoločných znakov, napríklad sú časté, veľmi emocionálne, kedy rodičia kričia a navzájom sa pred deťmi obviňujú, nadávajú si a vytýkajú veci, keď sa hádka nevyrieši pred očami detí, keď sa ich priamo dotýka a pokiaľ je výsledkom tzv. Konflikty rodičov negatívne vplývajú na deti. Rodičia sa často riadia tým, že chcú pre deti to najlepšie a dokážu posunúť svoje hranice, len aby boli tí najmladší členovia domácnosti spokojní a šťastní. To častokrát znamená rozhodnutie zostať vo vzťahu, ktorý nie je šťastný, ani uspokojivý pre oboch partnerov. Rodina plná konfliktov však spôsobuje dieťaťu väčšiu ujmu a rany, než rozchod. V nešťastnom manželstve, kde je napätie a rozbroje štandardom, ujmu cítiť aj na vzťahu rodič - dieťa. Psychológovia tvrdia, že ak sa háda mama s otcom, tento konflikt sa prejaví, niekedy aj na ďalší deň, v zhoršenom vzťahu s deťmi. Dôvody síce nie sú úplne zrejmé, ale odborníci predpokladajú, že konflikt vyciciava energiu rodičov, čo vedie k neefektívnym výchovným metódam a nejednotnému spôsobu výchovy.
Konflikty medzi manželmi ďalej vedú k vnútorným problémom detí, ako sú napríklad úzkostné stavy, depresie, uzatváranie sa, ale aj vonkajším, v prejavoch agresivity, záchvatov zúrivosti, či neúčasti na dianí okolo nich. Podobne to vidieť aj v škole, deťom sa zhoršuje prospech, i správanie. Konflikty sú súčasťou života a rodina je na prvom mieste, kde sa dieťa učí, ako sa k nim postaviť a ako ich efektívne riešiť. Neriešené problémy vyvolávajú tlak a nie sú vhodným spôsobom, aký by sa mali deti naučiť. Čím menej dieťa vidí snahu rodičov o ich riešenie k spokojnosti oboch strán, tým horšie sa bude vedieť samé s nimi neskôr popasovať. Rovnako deti automaticky prevezmú vzorce a štandardy správania a v budúcnosti sa nevyhnú ťažkostiam vo vlastných vzťahoch.
Deti, ktoré pochádzajú z rodiny plnej konfliktov, si so sebou nesú negatívne skúsenosti z partnerského vzťahu a ich získané poznatky nesiahajú na takú úroveň, aby dokázali úspešne položiť základy vlastného šťastného vzťahu. Vedecká obec sa zhoduje v tom, že deti, ktorých rodičia sa rozviedli po dlho trvajúcom problematickom vzťahu, čelia vyššiemu riziku vlastného rozvodu. Vedci tiež dokázali, že ak rodičia zotrvávajú v nešťastnom vzťahu, kompromisy, ktoré musia prijať ovplyvňujú negatívne sociálnu a emocionálnu pohodu detí, ohrozujú ich pocit bezpečia v domácom prostredí. Negatívny vplyv kopiacich sa problémov doma vedie u detí aj k fyzickým prejavom, zvyšuje sa im hladina stresového hormónu kortizolu, čo ovplyvňuje vývoj ich organizmu v odpovediach na záťaž a negatívne vplýva na mentálny i intelektuálny vývoj. Vedci zistili, že nezáleží na tom, či je konflikt verbálny alebo neverbálny.
Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode
Ak sa naučíte nesúhlasiť a vyjadriť to spôsobom, ktorý neubližuje partnerovi, naučíte deti zásadnú vec, s ktorou ich život bude pozitívnejší. Základom je, aby ste spolu nebojovali špinavým spôsobom. Žiadne nadávky, krik, osobné urážky, ponižovanie, tichá domácnosť. Ak to nedokážete, preneste aspoň svoj boj mimo detských očí. Pokúste sa oddeliť vzájomný stret dospelých od detí. Konflikt si vyžiada svoju daň u každého človeka. Síce energiu spotrebujete na náročnú situáciu, ale skúste zostať vo vzťahu k deťom konzistentní, trpezliví a citliví. Urobte všetko čo sa dá, aby deti cítili, že stále ste s nimi, máte pre nich pochopenie, trpezlivosť a dostatok energie. Deti totiž majú tendencie sa obviňovať za negatíva, ktoré sa okolo nich v rodine dejú. Uistite ich, že dospelí síce majú občas medzi sebou konflikty, ale s deťmi to nijako nesúvisí. Deti sú vždy milované a s láskou sa o ne staráte, povedzte im, že ony nikdy nie sú, ani nebudú dôvodom vašich súbojov. Vyriešte svoj problém a dajte deťom vedieť, že ste rozpor prekonali. Ony dokážu odhadnúť, či je to naozaj, alebo ich zavádzate. Vedci tvrdia, že negatívny dopad rodičovských konfliktov na deti je silnejší, ak veria, že stále pretrváva. Ukážte im, že ste sa dohodli a odpustili si.
Nikto nedokáže rozhodnúť, či je lepšie zostať spolu alebo sa rozísť, len tí dvaja, ktorí spolu kedysi vzťah vytvorili. Ak je riešením zostať spolu, vtedy je potrebné minimalizovať trecie plochy, najmä pred očami detí. Neustále napätie a hádky sú ešte horšie než rozvod. Prejaviť rešpekt voči svojmu vzťahu neznamená zostať spolu. Ak ste bojovali o vzťah a napriek tomu sa stále rozpadáva, rešpekt je ukončiť to, než odsúdiť ho na pomalé umieranie. Takéto rozhodnutie môžu spraviť len tí dvaja, ktorých sa to bytostne dotýka a okolie by to malo so všetkou úctou rešpektovať a nehodnotiť ich kroky. Je rozdiel medzi vzdaním sa v boji s vedomím, kedy treba odísť. Ak zvolíte rozvod, neznamená to, že ste zlyhali, že váš vzťah nebol v istých momentoch dôležitý či krásny. Znamená to, že sa naplnil a obom už nemá čo ponúknuť.
V každom veku rozpad rodiny zasiahne do života dieťaťa a ovplyvní ho v tej vývinovej fáze, v ktorej sa práve nachádza. U maličkých detí pocit bazálnej istoty, separačnej istoty či úzkosti, u škôlkarov odvahu a iniciatívu, u školákov vytrvalosť, u adolescentov sebaobraz a partnerské istoty.
Už vo veku troch až štyroch rokov deti vnímajú atmosféru v rodine. Povedať, že jeden z rodičov už bude bývať inde, ukázať dieťaťu miesto, opakovane ho navštíviť, dodá dieťaťu istotu, že vie, čo sa bude diať. Deti sa často boja o rodičov viac než o seba. Ak teda vedia, že rodič to zvládne a je s tým v poriadku, bude v poriadku aj dieťa. Rodič by určite nemal dieťa zaťažiť svojimi pocitmi smútku, neistoty či sklamania. Mal by si uvedomiť, že ak je to ťažké pre neho, ktorý už je dospelý a zrelý, tak dieťa s neukončeným vývinom osobnosti nemá kapacity na unesenie takejto záťaže. Môže sa radšej vyrozprávať či poplakať si pri kamarátoch, iných dospelých, či vyhľadať profesionálnu pomoc. Dôležitým je ubezpečenie o ďalšom kontakte, o vzájomných citoch s dieťaťom. Pre rodiča, ktorý je s dieťaťom menej často je veľmi dôležité vedieť, že nie častosť kontaktu, ale jeho kvalita je zárukou dobrého vzťahu s dieťaťom.
Edward Teyber, profesor psychológie a riaditeľ psychologickej kliniky na Kalifornskej štátnej univerzite, vychádzajúc zo svojej celoživotnej praxe, tvrdí, že deti skutočne potrebujú po rozvode matku i otca, aj keď mylná kultúrna norma o nadradenosti matky tomu bráni. Teyber (2007) uvádza, že množstvo dospelých mužov sa nikdy nestretlo so základnými otcovskými zručnosťami, a preto teraz ani sami nevedia svojim deťom toto poskytnúť. Rozvedeným otcom je treba umožniť a pomôcť, aby sa mohli vo výchove ďalej angažovať.
Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti
Ak rodičia zvládnu rozchod bez osobných útokov, dohodnú sa na kontakte s deťmi, komunikujú korektne a dodržujú vzájomné dohody, sú deti schopné prejsť rozvodom bez negatívnych dôsledkov, s tým, že si udržia oboch rodičov pre vlastnú potrebu a udržia si aj ich pocit hodnoty. Dôležité je, aby rodičia dodržiavali vzťahové dohody, primeranú úctu, boli nastavení skôr k porozumeniu než ku kritike a poskytovali dieťaťu dostatok priestoru na vzájomný vzťah.
Mirka kontaktovala odborníka, aby sa uistila, či a aký majú neustále hádky s jej manželom dopad na ich Lauru. Laura má 5 rokov. Situácia sa zhoršila a Mirka navrhla manželovi Peťovi rozvod. Laura vycítila, že situácia hustne. Obom rodičom je jasné, že na Lauru je toho veľa a Peťovi tiež leží na srdci, aby mala Laura pomoc. Preto dal súhlas na terapeutickú prácu s ňou. Laura začala chodiť do herne, do Hrovej terapie. Laura sa po niekoľkých hodinách vnorila do liečivej hry, v ktorej mocne symbolizovala svoj vnútorný svet. Domček ktorý bol zničený a rodina v ňom rozmetaná na všetky kúty našej terapeutickej herne. Dieťatko, bábika stratená sama v lese. Vylieval sa aj hnev na rodičov, ale ukázala sa aj ozdravná sila jej detskej duše, ktorá si vyskladala domček a rodinu do krásneho stavu. Po niekoľkých hodinách sa cítila v herni natoľko v bezpečí, že cez hru mohla dať von, čo by v tomto veku nevedela pomenovať. Odchádzala často aj vyčerpaná, no s evidentnou úľavou. Dnes, po 17-tom stretnutí sú emócie slabšie, témy jej hry sa však stále opakujú. Na pravidelných stretnutiach s Mirkou sa hovorilo o tom, ako sa Laura správa doma a podporovala som Mirku, aby v tomto ťažkom období dokázala Lauru podporiť. Kontaktoval ma aj Peťo. Je vďačná, že sa mi dal toľko dôvery, aby mi porozprával o tom, že nezvláda, že ho Mirka opustila a že sa snaží ju získať späť a sám vie, že sa neovládne vždy tak, aby do svojho zúfalstva nezaťahoval Lauru. Našla som mu terapeuta a so mnou sa príde občas poradiť ohľadom vzťahu s dcérkou. Andrej ich sprevádzal najcitlivejším obdobím krátko po rozchode, aby ich zranenia nezačali zákopovú vojnu “kto z koho” a dokázali lepšie zvládnuť zraniteľné miesta a vybudovať nový vzťah. Navždy ich totiž bude spájať spoločná minulosť a rodičovstvo. Laurinka nateraz zostáva v Terapii hrou, obaja rodičia aj ja to vyhodnocujeme ako dobré miesto.
Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní