
Duševné vlastníctvo je oblasť práva, ktorá chráni výsledky tvorivej duševnej činnosti. Autor, výkonný umelec, tvorca, pôvodca vynálezu, dizajnu atď. profituje zo svojho diela či výtvoru. K porušeniu práva duševného vlastníctva najčastejšie dochádza v prípadoch, keď niekto použije tento majetok nehmotnej povahy bez súhlasu autora, tvorcu, či majiteľa duševného vlastníctva. V podmienkach Slovenskej republiky sú práva duševného vlastníctva chránené špecifickými inštitútmi zakotvenými priamo v legislatíve upravujúcej konkrétny druh práva.
Práva duševného vlastníctva sú v Slovenskej republike chránené prostredníctvom rôznych právnych predpisov. Medzi najdôležitejšie patria:
Tieto právne predpisy upravujú ochranu rôznych druhov duševného vlastníctva, ako sú autorské práva, práva výkonných umelcov, patenty, ochranné známky a dizajny.
Umiestňovanie tovaru porušujúceho právo duševného vlastníctva na trh Únie predstavuje pre držiteľov práv významné škody. Príkladom je štúdia Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (ďalej len „EUIPO“), podľa ktorej len falzifikáty v oblasti módneho priemyslu predstavujú pre výrobcov, maloobchodných predajcov a distribútorov straty vo výške 26 miliárd eur ročne, stratu na príjmoch štátnych rozpočtov členských štátov EÚ vo výške 8 miliárd eur ročne a v neposlednom rade stratu vo výške 363 000 pracovných miest v odevníckom priemysle. Ochrana duševného vlastníctva má zásadný význam pre podporu inovácií, hospodárskeho rastu a kultúrneho rozvoja.
Colné orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní práv duševného vlastníctva, najmä pri pohybe tovaru cez colnú hranicu. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 a zákon č. 486/2013 Z. z. upravujú postup colných orgánov pri zadržiavaní tovaru podozrivého z porušovania práv duševného vlastníctva.
Prečítajte si tiež: Zamestnávanie osôb s postihnutím
NoPDV obsahuje ustanovenia uplatniteľné pri presadzovaní práv duševného vlastníctva pri pohybe tovaru cez colnú hranicu. Možno ich charakterizovať ako „opatrenia pri tovare pod colným dohľadom“. Domáci trh nepatrí do výlučnej kompetencie EÚ a preto presadzovanie práv v situácii bez cezhraničného aspektu nie je na EÚ úrovni upravené.
Tovar sa nachádza pod colným dohľadom v súlade s § 13 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z.. Domácim trhom je, aj napriek existencii vnútorného trhu EÚ a voľnému pohybu tovaru v rámci colného územia EÚ, len trh ohraničený štátnou hranicou SR. Aj územná pôsobnosť ZoPDV je limitovaná územím SR. Berúc do úvahy skutočnosť, že aj tovar pod colným dohľadom sa môže nachádzať na území SR, zákonodarca v definícii ustanovil, že o opatrenie na domácom trhu môže ísť len v prípade, že tovar nie je pod colným dohľadom.
ZoPDV v zásade obsahuje dve hlavné oblasti úpravy. Zakotvuje procesnoprávnu úpravu pre postup colných orgánov na domácom trhu a čiastočnú úpravu pre postup colných orgánov pri tovare pod colným dohľadom. Okrem toho, ZoPDV obsahuje aj úplnú úpravu zodpovednostných vzťahov vzniknutých v rámci aplikácie ZoPDV a NoPDV. Časť týkajúca sa opatrení pri tovare pod colným dohľadom predstavuje slovenskú vnútroštátnu implementáciu NoPDV. Nariadenie je právny akt EÚ, ktorého atribútom je záväznosť vo všetkých jeho častiach a vo všetkých členských štátoch EÚ a priama aplikovateľnosť. Napriek tomu možno vnútroštátnym predpisom upraviť tie vzťahy, ktoré nariadením nie sú upravené alebo tie, ktoré je potrebné doplniť alebo precizovať. To je aj prípad ZoPDV. Na prvý pohľad sú implementačné ustanovenia ZoPDV len ťažko čitateľné, nakoľko sami o sebe nemajú normatívny význam.
Výpočet práv duševného vlastníctva chránených na domácom trhu je, s prihliadnutím na odlišnú terminológiu, v zásade identický (porovnaj prílohu č. 1 vyhlášky k ZoPDV, stĺpec č. V oboch prípadoch však konštatujeme, že drvivá väčšina opatrení colných orgánov sa zameriava na presadzovanie práv z ochrannej známky a z dizajnu. Ostatné práva duševného vlastníctva, hoci sú rovnako spôsobilé byť predmetom ochrany, predstavujú len zanedbateľné množstvo v slovenskom aj celoeurópskom meradle.
Oba vyššie uvedené právne predpisy pracujú s pojmami oprávnená osoba, držiteľ rozhodnutia a držiteľ tovaru.
Prečítajte si tiež: Stratégie pre duševné zdravie
je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je v súlade so ZoPDV alebo NoPDV spôsobilá požívať právnu ochranu. Tento pojem sa používa pri opatreniach na domácom trhu, aj pri tovare pod colným dohľadom. Právna ochrana zo strany colných orgánov sa priznáva oprávnenej osobe - držiteľovi práva duševného vlastníctva v čase, keď tovar vstúpil na colné územie EÚ (alebo v inej situácii, v ktorej je tovar pod colným dohľadom) alebo ak sa nachádza na domácom trhu, a ak zároveň možno predpokladať, že tovar je možné kvalifikovať ako tovar porušujúci právo duševného vlastníctva tejto oprávnenej osoby.
je osoba, v prospech ktorej bol vydaný individuálny právny akt colného orgánu, ktorým sa umožňuje prijímať opatrenia proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri tovare. Rozdiel medzi oprávnenou osobou a držiteľom rozhodnutia spočíva v procesnom postavení subjektu a v štádiu konania podľa NoPDV alebo ZoPDV. Jednoducho povedané, oprávnená osoba sa ako potenciálny držiteľ rozhodnutia jeho vydaním stáva držiteľom rozhodnutia. Ak ide o opatrenie na domácom trhu, oprávnená osoba nadobúda status držiteľa rozhodnutia schválením žiadosti o prijatie opatrenia - táto žiadosť sa momentom vyznačenia schválenia žiadosti stáva vykonateľným rozhodnutím v súlade s § 4 ZoPDV. Pri tovare pod colným dohľadom je určujúcim vydanie rozhodnutia o schválení vnútroštátnej žiadosti alebo žiadosti na úrovni Únie podľa čl.
je definovaný dvojako. Na účely opatrenia pri tovare pod colným dohľadom môže ísť o osobu (fyzickú alebo právnickú), ktorá má vlastnícke právo k tovaru podozrivému z porušovania práva duševného vlastníctva alebo ktorá má podobné právo disponovať s tovarom, alebo ktorá má nad takým tovarom fyzickú kontrolu. Definícia je koncipovaná široko, a preto za držiteľa tovaru možno považovať napríklad aj prepravcu tovaru. Prepravca má fyzickú kontrolu nad tovarom a vo všeobecnosti sa predpokladá, že je to on, kto predloží tovar colným orgánom (k predloženiu tovaru pozri čl. 139 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10. 10. 2013) v platnom znení). Exaktnejšiu definíciu zákon ustanovuje v prípade opatrení pri porušovaní práv duševného vlastníctva na domácom trhu. Držiteľom tovaru je tu osoba (fyzická alebo právnická), ktorá vlastní, vyrába, ponúka, predáva, skladuje, prepravuje alebo prechováva predmetný tovar, t. j. osoba, ktorú viaže konkrétny a priamy vzťah k tovaru podozrivého z porušovania práva duševného vlastníctva, resp.
Ak chce držiteľ práva duševného vlastníctva dosiahnuť, aby colné orgány prijali opatrenia na ochranu jeho práv, musí podať žiadosť o prijatie opatrenia. Žiadosť sa podáva na Finančné riaditeľstvo SR.
Žiadosť o prijatie opatrenia pod colným dohľadom sa podáva:
Prečítajte si tiež: Pomoc pre duševne chorých
Žiadateľovi sa neúčtuje poplatok na úhradu administratívnych nákladov spojených so spracovaním žiadosti (čl. 8 nariadenia (EÚ) č. 608/2013 [nové okno]). Finančné riaditeľstvo SR do tridsiatich pracovných dní od doručenia žiadosti oznámi žiadateľovi svoje rozhodnutie o schválení alebo zamietnutí žiadosti (čl. 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 608/2013 [nové okno]). Finančné riaditeľstvo SR pri schvaľovaní žiadosti určí lehotu, počas ktorej majú colné orgány SR prijať opatrenie. Táto lehota začína plynúť dňom, ktorým nadobúda účinnosť rozhodnutie o schválení žiadosti a jej trvanie neprekročí jeden rok odo dňa nasledujúceho po dátume prijatia (čl. 11 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 608/2013 [nové okno]). Po uplynutí lehoty, počas ktorej majú colné orgány SR prijať opatrenie, môže Finančné riaditeľstvo SR, ktoré prijalo prvotné rozhodnutie, na žiadosť držiteľa rozhodnutia túto lehotu predĺžiť (čl. 12 nariadenia (EÚ) č. 608/2013 [nové okno]). Vzor žiadosti o predĺženie lehoty opatrenia podľa čl. 12 nariadenia (EÚ) č. 608/2013 [nové okno]je uvedený v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1352/2013 [nové okno]. Držiteľ rozhodnutia je povinný bezodkladne oznámiť Finančnému riaditeľstvu SR ktorúkoľvek zo skutočností uvedených v čl. 15 nariadenia (EÚ) č.
Žiadosť o prijatie opatrenia na domácom trhu sa podáva:
Ak žiadosť o prijatie opatrenia na domácom trhu spĺňa všetky náležitosti, Finančné riaditeľstvo SR vyznačí schválenie žiadosti na oboch vyhotoveniach žiadosti o prijatie opatrenia na domácom trhu. Schválená žiadosť o prijatie opatrenia na domácom trhu sa považuje za vykonateľné rozhodnutie (§ 4 ods. 1 zákona č. 486/2013 [nové okno]). Colné úrady prijímajú opatrenia na domácom trhu počas dvoch rokov odo dňa vydania rozhodnutia. Na základe žiadosti držiteľa rozhodnutia možno túto dobu predĺžiť o ďalšie dva roky, a to aj opakovane (§ 4 ods. 2 zákona č. 486/2013 [nové okno]). Žiadosť o predĺženie doby uplatňovania rozhodnutia sa podáva na tlačive, ktorého vzor je ustanovený v prílohe č. 2 k vyhláške č. 490/2013 Z. z. [nové okno] Finančné riaditeľstvo vydá rozhodnutie do 30 pracovných dní odo dňa podania žiadosti o prijatie opatrenia na domácom trhu (§ 4 ods. 7 zákona č.
Dňa 12. septembra 2024 bolo zverejnené vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2024/2399, ktoré upravuje používanie formulárov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi. Toto nariadenie nadobudlo účinnosť 3. Od tohto dátumu je potrebné podávať všetky žiadosti o prijatie opatrenia, zmeny alebo predĺženia výlučne elektronicky cez portál IP Enforcement Portal (IPEP) [nové okno]. Používatelia môžu žiadosti podpísať buď digitálne, alebo fyzicky. Od 13. decembra 2021 bude možné všetky „Žiadosti o prijatie opatrenia pod colným dohľadom“ (Application for action) (ďalej len „AFA“) podávať a spravovať elektronicky. AFA môžete podávať a spravovať cez IP Enforcement Portal (ďalej len „IPEP“). Od 15.
Duševné vlastníctvo podlieha právnej ochrane. Ide o majetok nehmotnej povahy, ktorý je výsledkom tvorivého myslenia alebo tvorivej duševnej činnosti. Medzi základné druhy duševného vlastníctva patria:
Častým prípadom porušovania práv duševného vlastníctva je falšovaný a pirátsky tovar, ktorého rozsah sa neustále zvyšuje. Priamo ovplyvňuje hospodárske a sociálne vzťahy a predstavuje hrozbu nielen pre národné ekonomiky a medzinárodné trhové prostredie, ale aj pre zdravie a bezpečnosť ľudí, nakoľko sa stále viac orientuje na výrobky dennej spotreby (potraviny, lieky, hračky, kozmetika a pod.). Výroba falzifikátov tiež spôsobuje deformáciu trhového prostredia, keďže ohrozuje konkurenciu zaplavením trhu lacným tovarom a poškodzovaním domácich výrobcov. Okrem toho je rozšíreným problémom porušovanie autorského práva, predovšetkým na internete (napr. sprístupňovanie hudby, filmov, kníh a pod.).
Koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu zabezpečuje Medzirezortná komisia pre koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu. Členmi sú zástupcovia jednotlivých ministerstiev, generálnej prokuratúry SR a Slovenskej obchodnej inšpekcie.
Autorský zákon demonštratívne (príkladmo) v § 3 ods. 2 vypočítava, aké výtvory môžu byť predmetom autorského práva.
Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého alebo vedeckého diela, ak spĺňa pojmové znaky diela. Autorské právo nechráni myšlienku či nápad, ktoré viedli k vzniku diela, ale len samotné dielo. Autorský zákon v § 5 vymenúva, čo sa nepovažuje za predmet autorského práva.
Autorské právo sa neudeľuje v žiadnom osobitnom konaní, neregistruje sa. Platná slovenská právna úprava teda neobsahuje ustanovenia o vydávaní dokladov, potvrdení, či osvedčení, ktoré by dokazovali, resp. potvrdzovali autorstvo fyzickej osoby k určitému dielu, ani neurčuje orgán, ktorý by bol touto činnosťou poverený. Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami.
Určité osobitosti možno nájsť pri audiovizuálnom diele, počítačovom programe a databáze. Zjednodušene povedané, ide napr. o film, či už bude úplne pôvodný (diela sú vytvorené priamo pre audiovizuálne dielo napr. vlastná hudba, vlastný scenár) alebo zložený z iných, už existujúcich, diel, ktoré boli vytvorené nezávisle od vzniku audiovizuálneho diela (napr. zaradenie populárneho hudobného diela do filmu, spracovanie knihy na scenár k filmu). Autor audiovizuálneho diela si musí vyžiadať súhlas na použitie tohto iného, už existujúceho, diela od jeho autora a až potom ho môže použiť vo svojom audiovizuálnom diele. Toto iné, už existujúce, dielo (napr.
Na tvorbe audiovizuálneho diela sa podieľa zvyčajne viacero fyzických osôb, ktoré sú spoluautormi audiovizuálneho diela. Autorom audiovizuálneho diela je predovšetkým osoba zapísaná v Medzinárodnom zozname audiovizuálnych diel. Ďalšími autormi sú režisér, autor scenára, autor dialógov a autor hudby, ktorá bola vytvorená osobitne pre toto dielo. Osoby, ktoré sú autormi audiovizuálneho diela, treba odlišovať od osoby, ktorá k audiovizuálnemu dielu vykonáva práva. Výkon práv k audiovizuálnemu dielu je totiž prenesený z tvorcov (autorov) na výrobcu originálu (producenta) audiovizuálneho diela. Z toho vyplýva, že majetkové práva autorov k audiovizuálnemu dielu vykonáva výrobca originálu audiovizuálneho diela (producent), ak od autorov audiovizuálneho diela získal písomný súhlas na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela a dohodol sa s nimi na odmene jednotlivo pre každý spôsob použitia audiovizuálneho diela.
Počítačový program je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme, použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení (napr. Príkazy a inštrukcie môžu byť vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Definícia počítačového programu zahŕňa aj programy, ktoré sú včlenené do technického vybavenia počítača (hardvéru). Počítačový program je špecifický v tom, že nemusí spĺňať všetky pojmové znaky diela. Na to, aby bol počítačový program autorskoprávne chránený, stačí, ak spĺňa podmienku tvorivosti, teda je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Žiadne iné kritériá na určenie autorskoprávnej ochrany počítačového programu sa neuplatnia. Autor počítačového programu udeľuje na jeho použitie súhlas prostredníctvom uzavretia licenčnej zmluvy. Počítačové programy majú jednak osobitnú úpravu výnimiek a obmedzení (§ 89), a jednak sa na ne môžu aplikovať niektoré ďalšie všeobecné výnimky a obmedzenia majetkových práv (napr.
Autorské právo „patrí" predovšetkým autorovi diela (môže však „patriť" aj dedičovi (pretože majetkové práva sú predmetom dedičstva). Vykonávať autorské práva (majetkové a niektoré osobnostné) môže napr. Autorom diela je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila (§ 13). Pri určení autora sa vychádza z predpokladu autorstva, podľa ktorého fyzická osoba, ktorej meno, priezvisko alebo meno a priezvisko (ďalej len „meno") je uvedené na diele alebo vo vzťahu k dielu obvyklým spôsobom ako označenie autora, sa považuje za autora diela, ak nie je preukázaný opak. To platí aj vtedy, keď je dielo označené pseudonymom, ak nie sú nijaké pochybnosti o totožnosti autora. Pri tvorbe jediného diela môže vzniknúť spoluautorstvo (§ 15) dvoch alebo viacerých osôb (pokiaľ nie je možné od seba odlíšiť tvorivé vklady jednotlivých autorov a použiť ich ako samostatné diela).
Pri zamestnaneckom diele je autorom zamestnanec, teda osoba pracujúca pre určitého zamestnávateľa. Zamestnanecké dielo je také dielo, ktoré vzniklo z dôvodu, že zamestnanec si jeho vytvorením plní povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu (napr. služobného alebo štátnozamestnaneckého vzťahu) - napr. v pracovnej zmluve má zamestnanec v rámci popisu práce uvedenú literárnu alebo publikačnú činnosť. Zamestnaneckým dielom sa rozumie aj dielo, ktoré vytvoril autor, aby si splnil povinnosti vyplývajúce mu z členstva v orgánoch právnickej osoby. Právnická osoba, členom orgánu ktorej je autor, sa potom chápe ako zamestnávateľ. Hoci v pozícii autora je pri zamestnaneckom diele zamestnanec, autorský zákon priznáva výkon majetkových práv autora zamestnávateľovi, pokiaľ sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom - autorom inak. Zamestnanec - autor nesmie zamestnávateľa obmedzovať tým, že by súčasne popri zamestnávateľovi dielo sám používal alebo udeľoval súhlas na použitie svojho zamestnaneckého diela inej osobe, čiže je povinný zdržať sa výkonu akýchkoľvek majetkových práv k svojmu zamestnaneckému dielu. Zamestnávateľovi teda prislúcha zo zákona výkon všetkých majetkových práv, t.j. Autorský zákon dokonca umožňuje zamestnávateľovi urobiť niektoré nevyhnutné zásahy do osobnostných práv autora.
K vytvoreniu autorskoprávne chránených diel dochádza aj v prostredí školy. Deti, žiaci alebo študenti tvoria školské diela (napr. Škola vynaloží určité náklady (poskytne nástroje, zariadenie, energie atď.), čím pomôže žiakovi alebo študentovi vytvoriť dielo a on ako autor je následne na návrh školy povinný uzavrieť so školou nevýhradnú a bezodplatnú licenčnú zmluvu. Licenčná zmluva slúži škole, aby mohla školské dielo použiť spôsobom, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný. Keďže licenčná zmluva, ktorú uzatvára autor so školou je nevýhradná, autor môže ďalej k svojmu školskému dielu uzatvárať licenčné zmluvy, a to aj za odmenu (t.j. autor školského diela môže udeliť tretej osobe odlišnej od školy súhlas, že môže použiť jeho dielo a môže si dohodnúť za takéto použitie aj odmenu).
#
tags: #duševné #vlastníctvo #colné #predpisy